Súčasnosť polície by mala byť v pracovnom režime spoľahlivosti, pravidlá sú celkom jednoznačné, zákony Slovenskej republiky a správa vecí verejných cez činnosť jej výkonných zložiek je daná, ministerstvo vnútra na čele s ministrom Róbertom Kaliňákom za všetko v celom kontexte výkonov a rozhodnutí zodpovedá a práve preto je viac ako nepochopiteľné, ak sa stane voľačo nepredpokladané, nepríjemné, ba až protiprávne a aby sme si porozumeli – to nepoukazujem na individuálne zlyhanie! Policajt kradol, policajt zneužíval, zlyhal ako ochranca poriadku a bezpečnosti, neodolal pokušeniu a pre výhodu prekročil hranice zákona, to naozaj nie, lebo ľudské zlyhanie sa nevyhýba ani iným profesiám či individualitám, ukazujem prstom na systémové hriechy, ak je nositeľom zla inštitúcia ako hlavný hrdina!
Špecifickým príkladom všetkého nepochopiteľného pre moje chápanie spoločenskej spravodlivosti je v takomto kontexte fakt, že privilégiá policajtov presahujú naozaj násobkom možnosti iných povolaní. Iba málokto je ochotný si priznať, že je to dedičstvo z tých čias, keď ochrana spoločnosti pred nepriateľom mala celkom iný rozsah a príčiny ako je tomu dnes, lebo čo už, pred nežnou revolúciou bol nepriateľom štátu veru aj ten, čo bol veriacim, aj ten, čo mal radšej trhové hospodárstvo ako socialistickú výrobu, kapitalizmus ako štýl života než „spravodlivý komunizmus“ a nenávidel hranice našej socialistickej vlasti, lebo mu bránili napríklad iba v takej samozrejmosti, ako je cestovanie.
Dnes už by to mal byť anachronizmus, žiaľ, stále nie je, rôzne nepochopiteľné špecifiká zostali a tým najviditeľnejším je absencia nezávislej kontroly nad činnosťou policajnej práce v celom jej komplexe! Pamätáte sa, nemal a dodnes nemá kto, nezávisle, slobodne a s patričným povolením a kreditom skontrolovať, ako sa čo tak naozaj vôbec stalo!? Čo sa vyšetruje, prečo a ako to prebieha, kto je za všetko potom zodpovedný, ako sa vyvodzujú dôsledky a zodpovednosť a ak by ste nevedeli, na čo poukazujem, tak iba jediný príklad!
Zadržané rómske deti, príčinou takéhoto obmedzenia ich slobodného pohybu bola činnosť prekračujúca povolené normy, ale reakcia policajnej moci prišla v podobe oveľa horšej než stredoveké maniere neobmedzených vládcov! Tie deti sa museli navzájom fackať, policajti si to všetko nahrávali, aby si zrejme zadovážili inštrukčný materiál, ako najlepšie vychovávať a vynútiť si dodržiavanie zákonnosti a ak by ste boli zvedaví, ako to slovenská spravodlivosť vyriešila vedzte, že ešte nijako! O tom čo sa stalo nikto nepochybuje, nedá sa, dôkazy sú železobetónové, ale musíte pochopiť, tých čo sú na strane štátnej moci je treba ochraňovať vlastne za každú cenu, veď čo keby, no nie??!
Chcete spoznať viac aj z takéhoto súdka špecialít!? Ak áno, tak pokojne sa spytujte a dozviete sa! Násilie policajtov nie je žiadna kampaň ohovárania, počet tých, čo sú po výsluchu ako dobité a doráňané obete „športového súboja v ringu“ je v ponuke veľa, určite si spomeniete, že je tu aj precedens násilnej smrti takejto „spravodlivosti“, so súdnou dohrou a rozsudkom, alebo streľba na auto s posádkou nevinných študentov, keď policajtom vlastnou vinou chýbali informácie o jeho novom majiteľovi, žiaľ, už tri roky uvedené v ich vlastnej databáze, ale predsa len, až teraz to dostalo tak akosi spravodlivo vymeraný priestor hry podľa pravidiel. Kauza razia v rómskej osade mesta Moldava nad Bodvou dostala po viacerých neoficiálnych správach a komentároch, alebo ak chcete, tak iba fámach a zlomyseľnostiach, predsa len novú podobu!
Ombudsmanka Jana Dubovcová dostala zadanie preveriť, v zmysle zákona objektívne zistiť a ako verejne dostupnú skutočnosť aj Slovensku oznámiť, čo sa vlastne v polovičke júna roku 2013 v tej rómskej osade vlastne stalo, aké to boli udalosti a čo je ich charakteristikou. Je to samozrejme v zmysle platných noriem tejto republiky jej povinnosť a má to šokujúce pokračovanie, veď posúďte sami. Podarilo sa jej zistiť viacero pochybností sprevádzajúcich ten brutálny policajný zásah a neváhala uverejniť o tom nielen informáciu, ale samozrejme zisťovala a overovala všetko to, čo jej zamestnanci ako pochybenie policajnej práce zistili.
V prvom rade jej a normám predpísaným pre právny postup prekáža, že „policajtom sa nikto nepozerá na prsty“, alebo ak chcete vedieť presnú podstatu problému, ich zásah nepodlieha žiadnej kontrole! Ako sa rozhodnú urobiť naplánovanú akciu, tak ju celkom samozrejme aj realizujú, platí celkom jednoznačne iba ich právo a ich pravidlá hry, nič nemusia dokumentovať ako nezvratný fakt a všetky sťažnosti obyvateľov osady, ktorým sa to pochopiteľne vôbec nepáčilo, s čím bytostne nesúhlasili a čo ich veru aj poriadne bolelo, lebo viacerí z nich dostali poriadnu nakladačku s potrebou lekárskeho ošetrenia dostali poučenie – sťažnosti adresovať na lampáreň!
Ako však vidieť, ochranca verejného práva v osobe ombudsmanky Dubovcovej však sťažnosti tých „previnilcov“ z osady, kde polícia hľadala vraj podozrivé osoby, na ktoré dostala avíza a musela sa brániť predsa len už vedia, že byť zvrchovaným na úkor všetkých neplatí ani na Slovensku. Lekárske svedectvá o ošetrovaní postihnutých sú k dispozícii, spolu so svedeckými výpoveďami, ale hlavným zistením je celkom jednoznačne skutočnosť, že policajná dokumentácia zásahu je celkom neuveriteľne nezodpovedná. Amatérska, ak toto slovíčko môžeme používať ako dôkaz, že vlastne vôbec žiadna! Čo policajti chceli, tak realizovali, kto „nespolupracoval tak ako to vyžadovali“, ten bol klasifikovaný ako nebezpečie a dostal čo sa mu na chrbát či inde pomestilo a najzávažnejšie potom ešte len prišlo! V osade nenašli nikoho z tých, ktorých hľadali a vynaložené úsilie a násilie bolo naozaj iba márnosť nad márnosti! A presne v tejto chvíli sa vo veci zainteresoval aj minister vnútra Kaliňák, lebo uznajte, musel, sú to predsa len „jeho deti“ a aby to malo poriadnu šťavu, tak všetko začal generálnou ofenzívou.
Vraj čo sú to za poriadky, keď ľudia ombudsmanky vtrhnú na policajné riaditeľstvo s proklamovaným úmyslom so všetkými zodpovednými poriadne zatočiť, čo je to za politika!? Navrhujem ochrankyni práva aby sa starala o ľudí čo ju potrebujú a nestarala sa o politiku! Takúto podobu malo ministrovo verejné vyhlásenie a veru nenašlo podporu ani vo vlastných kruhoch! Expertka na trestné právo a poradkyňa ministra Kaliňáka Lucia Kuriláková potvrdila, že zásah v osade, predovšetkým násilné vniknutia do obydlí nemajú právne opodstatnenie a viera policajtov, že na také niečo vraj nepotrebujú žiadne povolenie, je hrubou neznalosťou zákona. Ombudsmanka je viac ako korektná, tvrdí, že policajti svojho ministra pravdepodobne iba zle informujú, lenže pravda je celkom iná, žalostná, minister všetko vie a predsa koná presne tak, ako keby s nimi vo všetkom čo treba udržať v tajnosti participoval!
Ako sa hovorí, nám všetkým, teda občanom tejto demokratickej krajiny nezostáva nič iné, iba ak čakať, aké to bude mať pokračovanie. Radím však predovšetkým optimistom, aby žiaden posun k právu neočakávali, úradná moc je sila, na ktorú žiadna ochrankyňa ľudských práv a v takejto podobe predovšetkým, naozaj nemá šancu! Chcel by som vidieť prokurátora, čo by vyšetroval a dokazoval, alebo potom sudcu, čo by na svojich vážkach spravodlivosti „odmeriaval zásluhy“, ale ako sa hovorí, buďme radi aj za to málo!
Už aspoň vieme, že policajti na raziu nemali žiaden príkaz, žijú neustále v domnení, že nič také nepotrebujú, priebeh razie nepodlieha žiadnej kontrole, nie je z nej žiadne oficiálne svedectvo a ich oficiálna a vyžiadaná kontrola aj tak zistila, že všetko bolo celkom OK, teda v ažurite, aby som bol vyčerpávajúcim informátorom. No čo už, pomáhať a chrániť je celkom spoľahlivé zaklínadlo, čo poviete!?
