V svojom živote som osobne spoznal viac takýchto verejne činných osôb, reprezentantov, tých najrôznejších politických strán, samozrejme aj členov vlády, ktorých titul znie minister, ak sú v čele presne špecifikovaného rezortu a ak by ste si mysleli, že to bola vždy povznášajúca skúsenosť, musím vás sklamať. Sú to ľudia tiež iba z mäsa a kostí, svojských osobných vlastností a kvalít či profesionálnosti, pochopiteľne, viac či menej ambiciózni a veru aj sympatickí, či naopak, neobľúbení, alebo priamo väčšinovo odmietaní a to vždy podľa toho, koho sa na nich spytujete, alebo kto je na ich robotu a vlastnosti zvedavý! Ako som napísal, slovenská súčasnosť je špecifická, väčšinová skladba parlamentu je v podobe rozhodujúca osemdesiattrojka strany Smer a jednofarebná vláda tejto strany je pri výkone moci ešte preukaznejšou silou, lebo riadiť štát bez zásahov inej moci a naozaj iba „výberovo“ akceptovať požiadavky konkurencie, ktorá má meno opozícia, je ako keby samozrejmosť bez výhrad.
Privykli sme, už to bolo v ponuke aj v začiatkoch slovenskej nezávislosti a to ani nehovorím o histórii Československej socialistickej republiky, kde to malo vlastne celkom rovnakú podobu ako prežívame teraz, hoci s predstavou, že takto sme si to vybrali aj teraz, vo voľbách, vo vlastnej réžii a tak nám treba, ale nič sa nedá robiť, aj takáto ilúzia je vlastne boľavou realitou. A ako som už napísal, tí z opozície, pre ktorých zostal pri výkone moci podiel vyjadrený nulou, teda je k dispozícii iba povinnosť veci pozorne sledovať, hodnotiť, klasifikovať, kritizovať a národ informovať a vystríhať, aby nám zostal aspoň pocit možnej ochrany pred najhorším je vo výbave tých, čo na to majú mandát poslanca, alebo aspoň občana s možnosťou verejne svoje nesúhlasné postoje prezentovať! Je to zdanlivo málo, pravda, ale predsa len, je to viac ako nič, spoločnosť nie je špecifikovaná ako suroviny na pečenie „koláča“, je v tom priveľa náhodných vplyvov, zmeny sú celkom prirodzené, prináša ich nielen čas, ale predovšetkým udalosti v ňom presne tak, ako ohýbajú osudy ľudí a formujú ich rozhodovanie a postoje a verte mi, aj takéto prejavy výhrad či priamo nesúhlasu v parlamentnej podobe, alebo napríklad v médiách, či aj na tomto portáli blogov, majú ozajstný význam na formovaní verejnej mienky s možným posunom k zmenám.
Verte mi, naozaj bytostne ma trápi a znepokojuje, ak sa to nedarí, ak sa opozícia nedokáže navzájom aspoň informovať a myšlienkovo zjednotiť a jeden celkom špecifický prípad možnej iniciatívy poslaneckých pochybností o práci vládnej moci vám ponúkam ako udalosť posledných hodín. Je to príbeh poslanca celkom iste svojského, opozičného, ale aj tak nezaradeného, lebo strana, alebo lepšie povedané spoločenstvo OĽaNO, s predsedom Igorom Matovičom, s ktorými sa do parlamentu dostal cez prejavenú voličskú dôveru, sa ho vzdali! Volá sa Alojz Hlina, je celkom osobitou osobnosťou, prezentuje sa nielen jednoznačne, ale veru aj rozhodne a odvážne, ba z času na čas aj celkom špecificky a nenapodobniteľne, má celkom iste vlastnosti, čo svedčia o jeho pravičiarskej filozofii a jednu z tých svojských akcií ktorými to Slovensku dokazoval, je napríklad protestná akcia pri výročí obsadenia Československa vojskami Varšavskej zmluvy pred vilou ich oficiálneho pozývateľa Vasila Biľaka. Možno sa rozpamätáte, ustanovil sa tam na tanku, aby to malo príslušnú atmosféru a aj keď to naozaj nebolo celkom ono, lebo takáto osamotená aktivita nebola dostatočne zrozumiteľná, malo to gule! Ak už nič iné, tak by sme všetci mali vedieť, kde sa vždy spoľahlivo zaradí, ako bude posudzovať realitu súčasnosti a predovšetkým zodpovednosť za to, čo je dôsledkom výkonu moci a rozhodnutí tejto vlády, takže je tu k dispozícii voľačo akurát na tento spôsob upútania verejnej mienky.
Alojz Hlina sa vybral na posledné rokovanie vlády s úmyslom interpelovať ministrov vlády, lebo pri rokovaní parlamentu, kde ich chcel akurát na tento spôsob zvedavej všetečnosti osloviť, takúto možnosť nedostal. Páni ministri neprišli a tak sa poslanec Hlina vybral na Úrad vlády za nimi, on a osobne! To viete, strážený objekt, výkonná ochranka, ale Alojz Hlina sa predviedol ako iniciatívna a kreatívna osobnosť, lebo predstavte si, dostal sa až ku dverám za ktorým zasadala vláda, ba aj zaklopal, ale potom už to malo iba negatívne pokračovanie.
Vyviedli ho, vraj ako upratovačku a komentár k takémuto aktu sme dostali až dvojmo, od tých najzodpovednejších, dal sa počuť minister spravodlivosti Borec i vnútra Kaliňák. Poslanec nemá nárok, interpelácia je síce poslanecké právo, ale iba v parlamente a uznajte, táto realita to naozaj nebola a hoci ich reakcie boli umiernené, alebo ak chcete tak iba „vysvetľujúce platné predpisy“, patrím k tým, čo sú rovnako nespokojní ako je Alojz Hlina!
Táto vláda sa prezentuje celkom neuspokojivo, takmer vo všetkých rezortoch to škrípe, robia sa prešľapy a vážne chyby, vnútro, spravodlivosť, školstvo, hospodárstvo, ba priamo sa klame a zavádza, napríklad financie a rezort práce a sociálnych vecí a parlamentný program o tom ako keby ani nechcel rokovať! A keď sa znepokojený poslanec vyberie svoje oprávnené znepokojenie riešiť, korektne, nič nedosiahne. Je z neho persona non grata, hoci s dovolením, jeho pozícia v štáte má predsa len inú podobu ako je post ministra, ktorému chcel v mene národa, čo mu dal vo voľbách kredit zastupovať ho položiť otázku, prečo!!?
Prečo je všetko iba neuspokojivé, prečo rastie dlh Slovenska, prečo je neporiadok v školstve, čo so zamestnanosťou a prečo oficiálne štatistiky v tomto ohľade rezort znevažuje ba odmieta a celkom spochybňuje, ako je to s kauzou vojenské spravodajstvo, bola to krádež a zneužitie moci, čo všetky tie pochybnosti o verejnom obstarávaní v samosprávnej sfére, koho to bol pripravený podvod a kšeft, trápi vôbec voľakoho z vlády, že situácia v justícii je celkom katastrofálna, lebo Najvyšší súd je v konečnom dôsledku vo vojnovom stave, lebo 9 jeho sudcov vyhlásilo svojmu šéfovi Harabínovi otvorenú vojnu a spravodlivo, on už má tých nepriateľov aj tak na rozdávanie!
A to som nevymenoval ani zlomok toho, čo má v hlave, na srdci a veru aj na jazyku poslanec parlamentu Hlina a ako vidíte, nemá možnosť sa k svojej povinnosti vôbec dopracovať – v parlamente preto, lebo ministrov niet k jeho dispozícii a keď sa za nimi vyberie on, na Úrad vlády, je pre nich nežiaducou persónou, dajú ho vyviesť!!! Uznajte, voľajaký interný predpis či pravidlo a to aj napriek tomu, že má celkom iste pravdu on! Viete, ústava a zákony i spoločenský úzus má na betón takúto podobu. Poslanec je predstaviteľ vôle ľudu, je reprezentant nespochybniteľných právomocí a vláda, alebo presnejšie jej minister je v službách národa, povinný poctivo a verne slúžiť jeho záujmom, lebo už len ten jeho „titul“ je toho dôkazom! Veru tak, poslanec Hlina naozaj nechcel nič mimoriadne, niečo také, čo museli dvaja ministri vysvetľovať a odmietať, naopak, on mal pravdu, mali ho nielen prijať, ale veru aj vypočuť, lebo interpelovať je jeho povinnosť v záujme národa! Rozumiete!? Je to vôľa ľudu, sú to voliči čo mu na to dali svoj mandát a ak budete skúmať, čo je to vlastne za pána ten minister, ktorýkoľvek, nuž vedzte, že je to ten, čo národu slúži a viac nič! Ba ešte niečo, slúži dobre a bez chýb a povinnosťou poslanca je na to poctivo dohliadať!
