Ten vinník s menom SaS, tá pyšná jedenástka liberálov - ktorých presvedčenie o vlastných pravdách vykrútilo celej krajine krk a vložilo vládu do rúk ľavice, čo sa o ňu tak, ako kedykoľvek predtým s nikým deliť nechce a nebude, lebo v jej radoch sú tí najspoľahlivejší, najschopnejší, čo je ľudovou demokraciou i socializmom u nás overené - už vlastne ani nie sú. Zanikli tak akosi tajomne, veď sa ani nehádali, bolo to také voľajaké salónne peststvo, koho nechajú byť predsedom a potom už to malo podobu pováľanej kadibudky. Tí čo zostali s predsedom Sulíkom, bolo ich trošku viac, zostali nad tou hromádkou hanby za ono zlyhanie hlasovania o dôvere vláde s pôvodnou „menovkou“ a ten zvyšok sa s hromádkou triesok a doštičiek, pochopiteľne rovnako zapáchajúcich, pobral do sveta – zatiaľ nevedno kam. Smutné konce a to sa veru okrem jediného – ktorému ten zvyšok vraj ani nevie na meno prísť necítia byť vinnými?! To nie je spravodlivé, lebo Miškov sa naozaj dá zapamätať jednoducho a ak sa cítia byť bez viny, prečo sa potom čudujú, keď na nich nikto nekýva, nik ich k sebe nepozýva, ba ani ich nepoľutuje, lebo ktohovie, aké to bude mať konce!?
Viete, zostať v tej parlamentnej spoločnosti na takomto vyhnanisku je vlastne o ničom, bude to nulová perspektíva, lebo si nebude kde hlavu zložiť – som si celkom istý, že všemocný SMER už to má dobre vymyslené a seriózne pripravené – poslanecký Klub SaS ako keby už nebol! A tak začnite zasa raz rátať, lebo v našom parlamente boli počty vždy dôležité! Mečiarova poučka – víťaz berie všetko - sa stala platným krédom aj vodcu Róberta Fica, veď ľavica s tým žije odnepamäti a ak vám to nerobí problém, kým 83 sa nemení, tá skromná pravicová 67 už vôbec nejestvuje. Ako keby sa ten potenciál, vraj liberálov, nad tým zvyškom latríny rozplynul a tá partia vraj nezávislých, okolo Igora Matoviča, pôvodne šestnástka takmer ničím vzájomným nespojená, ústami svojho šéfa Slovensku oznámila, že nikoho z pravice už v týchto župných voľbách nepodporí!
To už veru nie je iba neistota z budúcnosti, to je katastrofa a pravicový potenciál Slovenska, ešte nedávno schopný ľavici konkurovať, veď v roku 2010 parlamentné voľby zvládol s úspechom, dnes už nebude vlastne celkom nič! A to presne v tej chvíli, keď to strane SMER nejde, tečie jej do topánok, niet práce pre ľudí, niet financií na rozvoj a rast, klesá životná úroveň, rastú ceny energií, potravín, služieb a už to skoro ani niet ako naprávať! Veď uznajte, všetci ich kritizujú, sociálnych partnerov už vlastne ani niet, lebo sa z nich stali kritici či priamo oponenti. Lenže čo už, pravicová pozostalosť slávy z roku 2010 sa otriasa, praská a puká, ba štiepi sa ešte viac, ako si to viete vôbec predstaviť. Ľudová platforma, teda SDKÚ DS, KDH a MOST – HÍD, čo je naozaj všetko čo zostalo z toho spoločenstva nádeje je ako keby zlou vílou začarovaná do podoby nerozumieme si, nechápeme sa, neprajeme si, nemáme spoločnú reč a veru ani skutky, hoci ten transparent, čo máme nad hlavami hlása optimistické – jednotne, spoločne, uvedomele, plánovane, s nadhľadom a predovšetkým s vedomím absolútneho porozumenia.
Už nikdy nie každý sám, už nikdy s čiastkovými plánmi či cieľmi, všetko zásadne spoločne, pekne v naplánovanom časovom slede! Spoloční kandidáti do župných volieb, jednotný postup v parlamente vo všetkých peripetiách spoločenského života a potrieb a potom spoločný prezidentský kandidát, ináč nie, lebo sila spojených maličkých môže byť naozaj viac, než osamotený silák, ktorému praská fasáda a má špinavé paprče. To už je dokázané, to treba iba zopakovať a verte mi, stačí spoľahlivosť a trpezlivosť.
Ak ste však v obraze viete spoľahlivo, ako sa pomenúva znalosť reality našej politickej scény. Sľuby a dohody sú jedno, no skutky mávajú naozaj inú podobu - SaS, čo bola pravicovou stranou vlastne iba podmienečne, lebo sa diferencovala od tých klasických predovšetkým tvrdohlavou špecifikáciou a vraj liberálnym postojom k zodpovednosti už nie je! OĽaNO ako keby ani nebolo, lebo v nej absentuje spoločný pocit zodpovednosti a jednota cieľov, ba teraz je Matovič pripravený do volieb kráčať priamo s ľavicou a povedal to veru nahlas! No čo už, on je naozaj presne taký, všetko sa dozvedá vlastne iba za chodu a intuitívne, lebo filozofia, to mu teda naozaj nehovorí vôbec nič! KDH, napriek rozkladu vo vlastných radoch má neustálu potrebu preferovať svojich členov, tvrdohlavo a nezodpovedne, napríklad v tom prezidentskom súboji, ba aj to celkom nepochopiteľne v alternatívach!!
SDKÚ síce zatiaľ naozaj nič nekazí, lenže nemá silu ani zjednocovať! Nuž a MOST – HÍD sa zatiaľ skôr čuduje, ako je nemožné hovoriť a konať v spoločnej réžii, než robiť potrebnú osvetu, takže leto je za rohom a ak sa konečne nestane zázrak, nič rozhodujúce sa nedá očakávať. Bélu Bugára je síce tak trošku počuť – začína sa usilovať, ale nemá to patričnú silu, bolo by úžasné, keby sa tak ako voľakedy pre potreby lepšej propagačnej účinnosti „, obliekol do slovenského ľudového kroja a všetkým v tom pravicovom spolku pripomenul, že naozaj iba jednota, aj keď sme rôzni!
Spoľahlivo si pamätám, ako to treba zrealizovať, čo všetko sa musí udiať, aby sa všetky súčasti pravice stali stredopravicovým jednotným spoločenstvom a aj keď sa to voľakedy dávno udialo presne takto – spojme sa, vystupujme ako spoločenstvo, všetko sa v tej chvíli stane jednoduchým a ak dosiahneme očakávaný cieľ, vrátime sa ku kormidlu tejto spoločnosti! Ak to budeme naozaj chcieť, potom sa to celkom iste vydarí, lebo vždy je to tak, úspech presviedča! Už to tu bolo, už sme to na Slovensku prežívali, malo to nielen zmysel, ale predovšetkým výsledok a verte mi, nám všetkým to prinieslo osoh. V Európe sme sa posunuli kusisko vpred, k akceptácii seba samých medzi vyvolenými, čo patrilo skôr k utópii než k realite a celkom nástojčivo a tvrdohlavo sa spytujem, čo sa dalo dosiahnuť vtedy sa naozaj nedá dnes!? Prečo? Kto, alebo čo je iné, čo je na príčine!?
Skúste sa zjednotiť, nehľadajte východiská každý sám pre seba, vždy jeden cieľ, jedno meno, jeden kandidát, už žiadne individuálne prezentácie, čo všetko máme a aká je to hodnota! Znova pripomínam – viacero malých, ale zapriahnutých v jednej káre dokáže spoľahlivo viac, než ten silák, čo koniec koncov už dávno nie je v dobrej kondícii, má chyby, kazy a nedostatky, kam mu nazriete do kádrového posudku tam to objavíte a akurát teraz, tak akosi naviac, by sa to veru mohlo v repríze podariť! Takže – usilujte sa!
Pred týmto víkendom to Ľudová platforma povedala ústami Figeľa, Bugára a Freša jednoznačne, zdalo sa mi, že konečne s dôverou a odhodlane, tak nech je to konečne reálnym skutkom. Slovensku to celkom iste pomôže, lebo nádej je jednoznačne viac než neistota.
