Takýto systém života občanov každej pospolitosti na Zemi je historická a nespochybňovaná skutočnosť, pravidlá dané vyššou mocou platili už v tej chvíli, keď ľudstvo reprezentovali iba Adam s Evou a strážcom platných pravidiel a po ich porušení aj sudcom výhradne Boh a okrem tej nesmierne rozšírenej variabilnosti sa na tom nezmenilo vôbec nič! Ani všemocnosť a dokonalosť v každom ohľade však už nedokáže sledovať, skúmať a hodnotiť všetky peripetie ľudí v spoločenstvách celého sveta, ich potreby, spolunažívanie a veru aj túžby či „chúťky“, lebo presne v tejto sfére sú všetky tie príčiny „dávneho vyhnania z raja“ a je celkom nevyhnutné ľudský život posudzovať výhradne vo vlastnej réžii.
To už samozrejme s nadhľadom, s prižmúrenými očami a predovšetkým s výhradou, že neomylnosť a absolútnu spravodlivosť Boha už supluje obyčajný človek, s tou svojou nedostatočnou výbavou osobných vlastností a aj keď sme to v ľudskom spoločenstve vylepšovali špeciálnou prípravou takýchto verejne akceptovaných strážcov spravodlivosti, k dokonalosti je to nesmierne ďaleko! Všetci viete, že štúdium práva, ako sa cesta stať sa sudcom, právnikom, advokátom, alebo iba služobníkom bohyne Spravodlivosti začína je celkom obyčajná vysoká škola, štúdium je svojim spôsobom bifľošské, preferuje sa história, logika a etika medziľudských vzťahov a potom už presné znenie právnych noriem, ktoré sú aktuálne platné v danej sfére života spoločnosti. A ešte niečo, ale to už je vec osobných kvalít každého jedinca, čo našiel odvahu a chuť, či priamo potrebu vybrať sa na takúto cestu životom, lebo slúžiť Spravodlivosti, ako hovoríme tomu vyššiemu princípu, čo dodnes supluje neomylnosť Boha, je predsa len fantastická trúfalosť!
Lebo vedzte, že byť dnes sudcom v trestnom senáte znamená naozaj povinnosť hľadať správnu podobu trestu za hriechy ľudí proti zákonným normám, ale nielen to, hriechom je aj krádež, lúpež, tyrania, fyzické či psychické násilie, smrť iných zapríčinená nedbalosťou, neznalosťou, vražedným úmyslom, ale aj stratou súdnosti, poruchou rozumnej mysle či zosnovaním takejto udalosti plánovane a treba mať vedomosti, cit, ba veru aj zodpovednosť a odvahu ako sudca vysloviť ortieľ! Božie rozhodnutie, ten krutý trest vyhnania našich prarodičov z raja je dodnes najlepším príkladom absolútnej múdrosti, lebo ináč by sme neboli a nebolo by vôbec o čom meditovať a tak presne v takomto kontexte je služba Justícii voľačo naozaj celkom mimoriadne.
To je samozrejme naozaj iba ten „vyšší princíp“, lebo človek sa s Bohom a jeho absolútnou dokonalosťou nedá porovnávať vôbec v ničom a jeho sudcovské verdikty, v akejkoľvek podobe dôležitosti, sú takmer vždy súbojom predpísaných pravidiel, dávnych zvyklostí a riešení, čo sme sa naučili nazývať precedensy a kvalitami duše, srdca a hlavy osobnosti, čo ich vynáša! A verte mi, človek málokedy dopadne v takomto súboji ponuky dobre, lebo čo sa dá robiť, ľudská individualita nie je žiadna dokonalosť, naopak, skôr je to také „osudové balenie“, taká skladačka vlastností človeka v podobe fyzických a duševných prvkov voľajakého individuálneho lega a finálnym výsledkom je potom rodný list, občiansky preukaz, diplom s titulom, povesť človeka, jeho odbornosť či zlá povesť a hovorí sa tomu občan! Alebo aj individualita a ako to u ľudí už býva, svojská, taká a aj taká, aby to bola celkom pravda a ilustračne vám takú jednu, čo „stojí naozaj za to“, predstavím in natura.
Volá sa Štefan Harabín, je vyštudovaný právnik, zrejme východniar, čo v dikcii svojej reči a správania naozaj nedokáže zamaskovať, ale ináč nemá s taktikou vedenia boja na blízko či na dištanc, alebo v akejkoľvek inej podobe žiaden problém. Čo sa rozhodne vykonať, to realizuje, čím sa chce stať, tým sa stane, zarábať vie na veľa podôb a jeho možnosti v tomto ohľade sú hodné obdivu a všestrannej pozornosti. Napríklad teraz, keď zistil, že pre Slovenskú republiku plnil povinnosti predsedov Najvyššieho súdu a Súdnej rady v kumulovanej podobe, čo by sa teraz malo rozdeliť, legislatívcom odkázal – bacha, neskúšajte to na mňa! To tu ešte nebolo, aby so mnou voľakto vybabral a už veru aj spočítal, koľko to štát bude stáť v eurách, lebo o svoje „dobré meno a povesť“ sa postará najradšej osobne!
Tak trošku mu to v podobe osobných záležitostí nevychádza presne tak, ako by si prial a ako to plánoval, kamaráta z Kosova, čo je tak trošku mafiánsky boss mu zavreli, prezidenta, ktorého si prial mať mu Slováci nezvolili, ale ako už som napísal, o seba sa postará sám a spoľahlivo!
Už sa rozhodol, oznámil, že predsedom Najvyššieho súdu chce byť zasa on, prirodzene a samozrejme, lepšieho kandidáta veru niet a to aj napriek zlým chýrom, že je to práve on osobne, čo robí v Justícii dusno a zlú krv, ba aj premiér, ešte v tej chvíli, keď sa usiloval o kreslo prezidenta mu odkazoval, vraj Štefan nekandiduj, nebudem ťa podporovať, ale taký hlas ani do neba nepríde, nieto medzi sudcovskú elitu a Slovensko už spoľahlivo vie, že práve tam má ako „nespochybniteľná kapacita a expert“ najväčšiu podporu. Ako som povedal, čo sa mu zachce, to dosiahne a uvidí sa, hoci mu vraj bude konkurentom voľajaká ženská a uznajte, všetci to vedia, doteraz nikdy nebolo ináč, ako to naplánoval, ako si zaželal a dopoviem už iba to, čo on nepovie nahlas nikdy, aby to nezariekol!
Lebo čo už, Justícii rozumie tak ako nikto a Spravodlivosť mu doteraz spoľahlivo slúži na všetky spôsoby, ba veru aj s patričným finančným efektom a na Slovensku nie je spoľahlivejší dôkaz, že akurát on je kandidátom najonakvejším! Naozaj, on na otázku z nadpisu, prečo Justícia, nemusí hádať, ba ani len dumať nemusí, jemu iba stačí tak trošku sa obzrieť cez plece a povedať pekne nahlas a zreteľne. PRETO!!!
