Je málo ľudí, čo tento nezastaviteľný proces bytia a nebytia ľudí nedokážu vnímať presne tak, ako je to prírodnými zákonmi a Božím riadením dané – to nech si vyberie každý podľa svojho vierovyznania či racionálnej bezbožnosti a potom si tieto udalosti v ľudskej spoločnosti všíma náhodne, výberovo – svoj záujem upriami výhradne na okruh tých, čo tvoria jeho klan, alebo štatisticky a potom sa jeho pozornosť upriami predovšetkým na produkciu nekrológov v médiách, ba sú vera aj takí špecialisti, čo tento proces získavania faktografických údajov priviedli do dokonalosti pravidelnou kontrolou vývesných skriniek vo vychytených kvetinárstvach a v podnikoch pohrebných služieb a uznajte, to je vari už naozaj celkom morbídne. Ale aj tak, čo ako sa budem vyhovárať, informácia o tom, že niekto z toho „môjho sveta odišiel tak, že je to pre mňa šok či aspoň prekvapenie“, je pre mňa dôležitou a moju všednosť žitia ovplyvní naozaj mocne.
Dali mi vedieť kamaráti a rodina z martinského divadla, že zomrel Milan Čorba, môj rovesník, človek, pre ktorého sa jeho profesia kostýmový výtvarník stala obrovským vývesným štítom geniality ľahkosti bytia divadelného a módneho kumštu, no aj tak iba doplnkom opisov jeho úžasných ľudských kvalít a to presne viem, čo týmto hodnotením naznačujem! Nemal som toľko šťastia, aby som mohol byť v jeho blízkosti častejšie, predsa len, geografia bývania je voľačo celkom zásadné, ale koľko tých našich stretnutí bolo, toľko si ich viem priblížiť ako keby sa boli stali včera. Ako sa povie, sadli sme si, rovesníci jednej krvnej skupiny a hoci sa atmosféra martinského divadla v tých dobách - takpovediac starších - dala opísať iba slovami s prívlastkami naj, keď tam bol on a mal som šťastie, že akurát vtedy aj ja, boli slovíčka jednoducho slabé!
Noblesný, aristokratický, pomenoval som si ho tak trošku technokratickým termínom samonosný, lebo to dokonale vystihovalo jeho komplexnosť a až ma vždy mrazilo, ako sme si porozumeli vo všetkom, o čom bola reč! A vedzte, že v divadle to naozaj nie je harmónia názorov a postojov, slobodomyseľnosť kumštu je predsa len celkom o inom než politickom presvedčení! A teraz to bolo ešte jednoduchšie, mám jeho knihu Oproti času, čo je cesta presne tam, kde spoznávate hlbiny jeho duše a akurátnosť srdca, takže presne zistíte, v čom sme sa podobali, ako súznelo naše myslenie a city a možno si dokážete aj predstaviť, ako ma tá správa vykoľajila! Budem ho mať v živej predstave najradšej tak, ako som ho videl na plese v opere v jednej televíznej reportáži, s manželkou Milkou, alebo Milu, ako jej s láskou hovoril iba on vo víre valčíka, naozajstného, slobodného a šťastného, lebo hĺbka jeho človečenstva sa naozaj nedá tak ľahko a zmysluplne opísať.
Nuž a v piatok, keď som sa pred deviatou rannou vracal z povinného plávania, som na schodoch na cestičke medzi panelákmi na našom sídlisku stretol bývalú kolegyňu, jasné dôchodkyňu, ale oveľa mladšiu, aby sa nenahnevala a bolo už zďaleka vidieť, ako sa morduje nielen s nákupom, ale veru aj s ťažkými myšlienkami. Stretávame sa iba zriedkavo, najčastejšie je to v knižnici, kam chodieva v sprievode manžela, ale keďže sa poznáme naozaj dobre mal som odvahu sa jej spýtať, čo ju tak viditeľne znechutilo? To viete, žena - nákupy, peniaze a bolo mi jasné, že to nebude len tak, rodinné financie a slovenské národohospodárstvo dnes je hotová katastrofa a až celkom nakoniec, keď už som znechutený počúval iba na pol ucha to povedala ako keby nič! Ozaj, a vieš že Terka zomrela, lebo ja som nevedela a ani na pohrebe som nebola!
Samozrejme nevedel, nepatrím k tým zvedavcom, čo sledujú vývesné skrinky, kde visia oznamy o úmrtí spoluobčanov a nebol som ani na pohrebe, ale bolo mi v tej chvíli jasné, že na Milana Čorbu a na ňu osobne, na smutnú Terku, ako som ju v svojej samomluve volal, si nekrológom za seba samého spomenúť musím. Bola pravým opakom toho majstra divadelných svetov a veľkorysého myslenia i fantastickej akurátnosti rozumieť životu a hovoriť o tom, ale bola s ním rovnocenne krásnym živým ľudským tvorom. Vedela neskutočne vnímať svoje okolie, mala danosť všetkých presvedčiť, že to je presne to, čo ju eminentne zaujíma a ak na to reagovala – slovom či rozhodnutím, bolo to jednoducho presne také, ako sa očakávalo!
Nebola žiadnou krásavicou, zrejme ani v mladosti nie, lebo bola maličká a nenápadná, taká šedá myška a jej manžel a deti boli v jej živote natoľko všetkým, že samu seba nedokázala v ničom uprednostniť. Všetka tá ľahkosť spolunažívania na pracovisku s kolegynkami pri nej neplatila – žiadne smiešky, podpichovanie či nebodaj flirtovanie, to Terka ako keby nikdy ani nespoznala, ale ak sa čokoľvek v reálnom živote stalo, v tom našom domácom rozmere, ale veru aj v celospoločenskom kontexte, alebo v kultúre, v politike, v svete filmu, edičných aktivitách či tragédiách na všetky spôsoby, ak bolo voľačo v novinách čo stálo za pozornosť a ak sa rozbehlo voľačo celospoločensky proklamované, Terka chcela byť, ako sa hovorí, priamou účastníčkou, chcela vedieť naozaj všetko a aby som vám to priblížil presne v tom duchu, ako to prežívala tak vedzte, že pri našom prvom stretnutí „horskej ligy zmiešaných družstiev volejbalu“, kde sme spolu s kolegyňou tvorili jadro mančaftu, nás pod jej vedením prišlo povzbudiť toľko obecenstva, že to bolo naozaj ako v lige!
To bola ona, všetko čo ju zaujalo sa stalo osobným poslaním a nikdy nezabudnem, ako sa prvý raz stala misionárom žltých narcisov na našom sídlisku! Buďte si istý, že jej osobne či jej „hliadkam“, ako volala mládež, ktorá ju dobrovoľne a rovnako zanietene ako ona sama sprevádzala nikto neunikol, pomôcť musel naozaj každý a vždy som jej povedal iba jediné hodnotenie, čo k nej pasovalo! Terka, ty si jediná akurátna žena v celom Prešove! Ani neviem, či ju to potešilo, nedala na sebe znať vôbec nič, ako aj inokedy, ale pohladila ma po líci a to bolo velikánskou citovou reakciou!
Teda tak, je máj, doteraz fantastický, ale teraz už veru hodný tejto spomienky a nielen tých „troch zamrznutých svätcov v kalendári“, čo nosia zimu a dážď, ba aj horšie, lebo správnou reakciou prírody je spolupatričnosť k našim náladám. Smútim, stratil som dvoch krásnych ľudí, ktorých som v svojom živote spoznal, budú mi chýbať a jediné čo im môžem sľúbiť je fakt, že na nich nikdy nezabudnem! To sa jednoducho naozaj nedá, hoci boli celkom rôzni, iní a neporovnateľní, aj tak boli krásnymi bytosťami, čo na tomto svete zanechali nezabudnuteľnú stopu.
Nekrológ na blogu naozaj nie je všedným, častým či obyčajným príspevkom, ale povzneste sa, prepáčte mi, tieto dve bytosti čo už sú spolu v tom naozajstnom nebi si to zaslúžia.
