Prezidentská kandidatúra je predovšetkým zodpovednosť

Tlak medzinárodnej scény na prezidentské právomoci, predovšetkým v parlamentných demokraciách Európy sa stupňuje predovšetkým po prepuknutí kauzy českej vlády a prezidentských skutkov, ku ktorým sa odhodlal prezident Miloš Zeman v reakcii na všetko, čo s týmto javom súvisí. Niet sa čo diviť, byť prvým občanom štátu, ako sme privykli ešte v dávnych časoch spoločnej histórie Čiech a Slovenska titulovať prezidenta republiky ho zrejme natoľko presvedčilo o vlastnej priorite, že celkom zabudol, akú úlohu a aké povinnosti pri správe vecí verejných má parlament a čo prislúcha jemu osobne a  uveril svojej extrovnej výnimočnosti. Alebo, ak sa vám to bude viac pozdávať, celkom zabudol, že prezident zvolený priamou voľbou občanov naozaj nie je ani diktátor a už vôbec nie zvrchovaný vládca všetkého, na čo si spomenie, alebo čo sa mu zamarí a ak napríklad teraz trpí mámením, že parlament a jeho právomoci nie sú celkom nič, mal by sa spamätať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Tak trošku ma potešilo, ako sa prakticky chvíľočku po svojich „výnimočných činoch“ dostal pod studenú sprchu výčitiek svojho kolegu Joachima Gaucka z Nemecka, kam prišiel na návštevu a dostalo sa mu poučenia, aký má byť prezident, čo sú jeho povinnosti a zodpovednosť, odkiaľ až pokiaľ siaha jeho právomoc a predovšetkým miera zodpovednosti voči národu a fakt som zvedavý, ako to prijal?! Komentárov nebolo k dispozícii naozaj žiadnych, všetci cítia, že je to naozaj iba o „jeho schopnosti porozumieť veciam štátnickým a prestať preferovať sám seba“ a uvidíme to až potom, keď sa to v Česku pohne predpokladaným smerom. Parlament je rozhodujúcim faktorom pokračovania vládnej krízy a ak naozaj je k dispozícii stojeden koaličných hlasov, všetky jeho „márnosti“ menovania úradníckej či odbornej vlády zostanú iba kabaretom smutného muža! Viete, tak som si ho sám pre seba pomenoval, jeho pohyby a dikcia reči i mimika sú dokonalým spodobnením tej dávnej postavy českého humoru.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A teraz teda výhybka – v myslení a predovšetkým v smerovaní úvah, lebo situácia s prezidentskými voľbami u nás sa začína predsa len trošku viac prebúdzať. Kandidáti vo vlastnej réžii sa aktivizujú, dal sa vidieť už celkom dobre rozbehnutý Kiska, zviditeľňuje sa Čarnogurský, svojsky sa prezentuje aj Peter Osuský, nechá o sebe diskutovať Procházka a najviac tlaku na politiku opozície v tomto ohľade vyvíja KDH a MOST – HÍD! Majú meno, avizujú dohodu o ňom a kritizujú nečinnosť SDKÚ, čím sa vraj Ľudová platforma celkom detronizuje. Ten spoločný kandidát, ktorého meno naozaj nie je prekvapením, je Pavol Hrušovský a ako politik naozaj spĺňa všetky predpoklady dobrej kandidatúry, lenže... On sám o tom hovoriť nechce, správa sa nezainteresovane a zrejme sa to dá spájať s pocitmi – ja predsa dobre viem, čo je vo veci!

SkryťVypnúť reklamu

Aby ste mi rozumeli, to naozaj nie je pre SDKÚ jednoduchá záležitosť, v spomienkach viacerých je stále všetko s voľbou prezidenta spojené s menom Ivety Radičovej a jej veľkého potenciálu osloviť voličov viac ako presvedčivo v súboji s hocikým a tak akosi naviac je tu aj iná spomienka, keď sa akurát rozhodnutia a činy Pavla Hrušovského podpísali pod neslávny koniec jedného pravicového kabinetu! Zaspomínajte, poobzerajte sa v čase a uvedomíte si, že širokospektrálnosť tohto politika KDH je veru obmedzená, v mnohých ohľadoch je absolútne neprispôsobivý a som si istý, že to je vo výkone prezidentských právomocí viac ako obmedzujúce. Už som to skonštatoval, viackrát, aj v spojení s inými menami a vždy budem tvrdiť, že pevná viera naozaj nie je iba pozitívum, to chce veru väčší a predovšetkým širší a hlbší záber – myslenia i činov. Taká je politika!!!

SkryťVypnúť reklamu

Všimnite si, je na to dôkaz – akurát teraz celkom rukolapný, lebo odchod Lipšica a Procházku z hnutia to dokazuje a verte mi, je v tom celkom iste iba túžba po individuálnejšom rozmere bytia, po rozlete myšlienok a kreativite všeobecne a to sa oficiálnemu KDH nikdy nemôže podariť! Ak by som teda musel povedať svoj názor, potom naozaj nebudem medzi tými, čo skvelému Pavlovi Hrušovskému svoj hlas pri prezidentských voľbách odovzdajú a som si istý, že to nie je odmietnutie zásluh, ktorými Slovensku prospel.

Všetkým pripomínam, že to špekulovanie strany Smer o vlastnom prezidentskom kandidátovi je podozrivé iba do tej miery, než si to celkom dôsledne poobzeráte zo všetkých strán. Byť premiérom je čím ďalej tým viac zložitá povinnosť, Róbert Fico sa naučil svoje ego ponúkať verejnosti a vlastne celému svetu s absolútnou samozrejmosťou presne v tej chvíli, keď sa vyskytne príležitosť v akejkoľvek podobe, no je to čím ďalej tým viac nosenie vlastnej kože na trh, kde nie je v ponuke iba obdiv a uznanie!

SkryťVypnúť reklamu

Pochopte, hoci už naozaj nie je ľahostajné, o kom sa bude menovite hovoriť, lebo do marca v tom kolotoči povinností politiky už naozaj nebude čas na žiaden time out, Smer neponúka nikoho!!! A povedzte, je niekto na Slovensku kto uverí, že je to naozaj téma o ktorú niet interes!? Povedal by to voľakto ako tvrdenie bez toho, aby sa necítil byť smiešnym a nerozhľadeným občanom!? Veru tak a práve preto je jasné, že s tým Smer a Fico napokon vyrukujú veľkolepo, s bubnami a trúbkami ako sa hovorí a verte mi, zodpovednosť pravicových strán sa musí prejaviť tým najpevnejším možným postojom.

Výber a potvrdenie Pavla Hrušovského ako spoločnej persóny do volieb je celkom dobre možnou voľbou, ale v tom prípade sa súperenie pravice s Ficom neskončí jej víťazstvom! Som skeptik, premýšľajúci a všetko si zdôvodňujúci, lebo nie všetci voliči pravice sú zviazaní náboženským svetonázorom, je tu predsa len potreba širokej demokracie a v ponuke bude naozaj dostatok možností výberu. Každému sa dostane príslušný podiel voličskej náklonnosti a z nádeje mať konečne prezidenta bez komunistickej minulosti a s čistým štítom zostanú iba črepiny sklamania.

Na prezidentské persóny sme doteraz naozaj nemali šťastie a ak by Gašparoviča vystriedal Róbert Fico, budeme na tom ešte horšie ako českí občania s prezidentom Zemanom, lebo náš vodca sa už dávno nakazil, viac ako viditeľne, syndrómom osobnej moci. Nekontrolovateľnej a v podstate nekorigovateľnej, má nielen okruh svojich verných a zaviazaných, ale aj zastrašených či túžiacich po príležitosti „dostať trafiku“ a mať možnosť iba obyčajne žiť a to už je tvrdá skúsenosť našej histórie! Ak je tu sila čo všetko láme, potom niet k dispozícii protivníkov, my naozaj nie sme národ hrdinov. Veď ani ten náš najslávnejší, Juraj Jánošík, hrdinom nebol, iba ak v legendách a ako sa hovorí, z toho žiadna sláva a hrdinstvo nikdy nebude.

Teda tak, už od zajtra sú prázdniny, porozmýšľajte, treba ten voľný čas naozaj využiť čo najlepšie.

Stanislav Krištofík

Stanislav Krištofík

Bloger 
  • Počet článkov:  2 342
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyskusal som si v zivote tolko dobreho i zleho, ze mi moze zavidiet aj Hrabal. Vzdy som zostal optimistom. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

90 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,072 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu