Formality, ktoré sprevádzajú to obdobie priameho nástupu do výkonu funkcie, teda to čakanie, kým sa Andrej Kiska právoplatne posadí do prezidentského kresla a začne vykonávať úlohy, s tou dôležitou pozíciou spojené, je svojim spôsobom dlhé – inaugurácia do úradu má dátum 15. jún a kto by mal predstavu, že je to zbytočne dlhý čas čakania, možno dokonca premárnený, musím ho radikálne opraviť. Predovšetkým pre rodinu Andreja Kisku je všetko skôr hektické a zdanlivo ťažko riešiteľné aj v takomto časovom rozsahu, ale keď to jeho manželka Martina, s miernou nervozitou v hlase a v nonverbálnych rekciách poznačených rozrušením ako svoj problém médiám priblížila bolo jasné, že jej naozaj niet čo závidieť!
Všetky prvé dámy u nás, ba vlastne aj v bývalom Československu boli zrelé ženy, kým Martina Kisková, vyštudovaná ekonómka, je iba 38 ročná mamina dvoch detí - päťročného syna a deväťročnej dcéry, už školopovinnej a už iba tieto údaje pre ňu predstavujú voľačo neuveriteľne zložité. Doterajší život v Poprade, kde je dcérka Kiskovcov žiačkou základnej školy mal svoje špeciality, alebo ak chcete tak úskalia, lebo kandidatúra otca rodiny je verejnosti známa už dlho, jeho aktivity na verejnosti sú neprehliadnuteľné a pre obe deti je to poriadna záťaž záujmu okolia, lebo kto to nevie, detské reakcie a prejavený interes má mnoho podôb a naozaj nie všetky sú pozitívne.
Ba teraz, keď už je ich otec prezidentom, to všetko dostalo aj rozmer „interesu dospelákov“ a to sa radšej nebudem usilovať monitorovať vôbec, lebo ľudia sú v svojej podstate skôr nevyspytateľní a rodine prezidenta ten prejavený záujem bude skôr na obtiaž než k radosti! A to už ich mamička a manželka hlavy štátu vie, že protokolárne povinnosti ju veru neobídu, sú predpísané, musia sa dodržiavať a jej predstavy, uprednostniť vo všetkom starostlivosť o rodinu a výchovu detí nedostanú toľko priestoru, koľko by si osobne predstavovala.
Naviac, bude sa musieť presťahovať do Bratislavy, čo je v mnohom až šokujúcou zmenou v živote, všetci na Slovensku vedia, že žiadna prezidentská rezidencia nie je k dispozícii, súčasný prezident Gašparovič žije v svojom rodinnom dome mimo hlavného mesta krajiny a hoci som optimista pochybujem, že akurát tento problém svojej rodiny budúca hlava štátu Kiska vyrieši do začiatku svojho nástupu do úradu. Problémom bude samozrejme adresa školy, kam svoju dcéru zapíšu, celkom iste príde na program aj škôlka pre synčeka a v konečnom dôsledku aj predpísané aktivity pre prvú dámu a som si istý, že to celkom iste Martina Kisková dokáže nielen v celom rozsahu a sebe vlastným talentom a šarmom, ale zvládne aj potrebný štáb vlastných spolupracovníkov a samozrejme aj dobročinnosť prvým dámam predpisovanú takmer povinne!
Viete, páčilo sa mi, ako sa ako na tie povinnosti pripravuje, je v tom racionálnosť, ale predovšetkým dobrá vôľa a odvaha byť svojmu manželovi oporou a nedá mi neobdivovať jej akurátnosť, lebo v našom domácom priestore takéto povinnosti ešte nikdy žiadna prvá dáma na vlastnej koži neabsolvovala!
Samozrejme, prezidentské očakávania majú aj mnoho iných podôb. Keď som sa zamyslel nad očakávaniami vlády, verte mi, je to voľačo málo optimistické. Voličmi ohrdnutý kandidát na úrad prezidenta, premiér Róbert Fico sa od tej katastrofálnej volebnej noci, keď Kiskovi zablahoželal ešte v ničom nerealizoval, ale jeho najbližší spolupracovníci už áno a hoci je to skôr formálne než aktuálne, predsa len, vyslovujú obavy z faktu rozdielnosti názorov na riadenie krajiny, na personálnu problematiku, na prácu parlamentu a predovšetkým sa obávajú permanentných rozporov vlastne vo všetkom, čo by malo byť kontrolnou činnosťou legislatívnej podoby vládnutia. Andrej Kiska nič nepredstieral, chce byť dobrým prezidentom pre všetkých občanov, nesporne a bezvýhradne má pravicový vkus, ako šarmantne svoju a jeho orientáciu pomenovala budúca prvá dáma, nehanbila sa priznať, že volila Radičovú a jej vláde držala prsty, takže očakávania strany Smer a celého vládnutia a rozhodovania s doterajším systémom výhradného diktátu, bez akceptácie opozičných názorov, prinesie stav napätia a to som pomenoval umiernene. Bude to skôr konfrontácia v priebežnej podobe a hoci to akurát teraz vyzerá takto, chcem veriť, že ľavica predsa len trošku pribrzdí, zmúdrie a uzná, že tak, ako sa Slovensko rozhodlo uprednostniť vo voľbách Kisku, svoju náklonnosť bez príčin, ľahkomyseľnosťou či nezodpovednosťou nestratí! Ba naopak, ak prezident chce byť absolútne všímavým kontrolórom práce vlády i parlamentu, o všetkom chce diskutovať, aj s účasťou občanov a za neustáleho porovnávania, to chce vláda a to sa mu nepáči, lebo je skôr na strane ľudu, predstavuje pre vládnucich politikov nebezpečie nielen kontinuálneho porovnávania, ale neustály pokles dôvery a to je neuveriteľný problém!
Takže uvidíme a očakávam, že keď sa Róbert Fico z tých volieb spamätá, bude sa Smer predsa len správať múdrejšie, lebo ešte aj taká opatrná osobnosť v opozícii, akou je Béla Bugár, už si osvojil očakávanie Kiskovej praktickej politiky, doslova každodennej! On celkom iste nebude iba podpisovačom rozhodnutí vlády, som si istý, že nie, on svoj mandát v rozsahu tých predpísaných rokov venuje v prospech posilnenia demokracie!
Tak akosi všeobecne sa už k prezidentským očakávaniam vyjadrili všetci z toho pravicového spektra ležiaceho v ruinách, čo tu zostalo po samozrútení vlády Ivety Radičovej – čo je hodnotenie politológa Michala Horského pre opozičné strany v súčasnej ponuke a pokračuje –ktoré sa štiepia, poslanci odchádzajú a a to všetko vyvoláva negatívne reakcie nielen voči týmto stranám, ale aj k politike ako takej. To je vraj fenomén antipolitiky, teraz na Slovensku mimoriadne silný a v tých voľbách by podľa jeho mienky vyhral vlastne hocikto, „len aby bol antifico“ a keďže ho vôbec nemusím, nielenže s ním nesúhlasím, ale ešte aj ten skromný postoj opozičných politikov, čo bola radosť z víťazstva Kisku naozaj bez fanfár, považujem za rozumnejšie hodnotenie reality!
Byť prorokom takto potvrdenej pravdy je zbytočnosť a márnosť, absolútne bezvýznamná a ešte k tomu aj celkom zmätočná, lebo Radičovej vláda sa jednoducho nesamozrútila, všetci vieme, ako sa márna pýcha „politika na baterky Sulíka“ a jeho „rečami osprostených amatérov“ premenila na nástroj poslaneckého klubu Smer v podobe gilotíny a v jeho mene spáchali ten hrozný zločin na Slovensku. A tak akosi nedovidí na volebné dôsledky, zrejme má vlčiu tmu, lebo nevníma počty volebných preferencií a fakt, že to naozaj nie je o antificovi ako takom, ale o víťazovi Andrejovi Kiskovi, čo je v mnohom nielen širokospektrálna nádej pre pravicu, ale tak akosi prirodzene aj prezident a to bez akýchkoľvek pochybností!
Nuž presne to sú moje prezidentské očakávania tak naozaj a v širšom zábere, bol by som nesmierne rád, keby si ich celkom prirodzene osvojila mlčiaca väčšina národa a na nič, čo je tu ako šanca v celkom prirodzenej ponuke pre budúcnosť najbližších piatich rokov, sa nezabudlo! Potenciál tu je naozaj spoľahlivý, všetko je prirodzené a má presné meno i adresu a žiaden extra horlivý politológ s láskou ku politickým katastrofám v tom nesmie dostať priestor. Lebo uznajte, načo, všetci čo mali mať radosť z Kiskovho víťazstva sa tešia, tak akosi naviac aj všetci tí odídenci a veru aj Iveta Radičová, takže všetko by malo byť jasné! Všetci spolu urobíme presne to, čo Slovensko potrebuje!
