Bol som tak ako vždy nenapraviteľný optimista, predpokladal som v národe prítomnosť tej našej typickej slovenskej charakterovej vlastnosti – skromnosti a triezvych očakávaní v rovine mocenského usporiadania krajiny – no všetko sa vyvrbilo celkom ináč! K tým kandidátom, čo svoju vôľu súperiť o post prvého občana štátu predstavili celkom uvážene a uvedomele, od samého začiatku vyhlásenia tohto ústavného aktu, pribudli najskôr tí, čo až akosi ex post „spoznali svoje utajované ambície a možnosti, či zabudnuté a neocenené schopnosti“ a napokon aj špekulanti s úmyslom predviesť sa svetu ako súčasť galérie vyvolených a koniec koncov aj tí, čo si to svoje presvedčenie, že ak nebo chce, tak aj motyka vystrelí nechávajú ako nádej výhradne sami pre seba.
Ale aj tak, uznajte, čo je veľa, to je veľa a tá noc, keď sa v parlamente čakalo na doručenie prihlášok a potrebných náležitostí na ich opodstatnenie, teda podpisov občanov či poslancov parlamentu v predpísanom počte, mala atmosféru napätia ako pri dojazde motoristickej súťaže Dakar, kde sa do poslednej chvíľky naozaj nevie, kto do cieľa napokon príde a kto nie! Je celkom dobre možné, že to doručenie v poslednej možnej chvíli bola taktika, reklamný ťah o vyvolanie záujmu svojou dramatickosťou, ale všetko jedno, tých prihlášok je k dispozícii naozaj 15 a ak by som mal v štedrej ponuke urobiť aspoň trošku- trošíčku voľajaký poriadok či hierarchiu, potom ich rozdelím jednoducho na kandidátov pravice a ľavice a tých, čo si zo Slovenska a jeho obyvateľstva urobili zlý vtip!
Verte mi, to nie je nadhľad či voľačo celkom špecifické, teda voľajaké osobné hodnotenie ktorému bude rozumieť iba ten, kto pristúpi na voľajaké moje špecifické pravidlá, to naozaj nie a kým tá názorová filozofická rozdielnosť pravica a ľavica je – dúfam, všetkým Slovákom jasná, ten neokrôchanec a vulgárny ignorant našich boľavých spomienok sa volá Ján Jurišta, je kandidát KSS a predstavte si, kandiduje s podporou občianskych hlasov! Má ich najmenej 15 tisíc, ak mu kandidatúru ich previerka zamestnancami parlamentu odobrí a radšej nebudem špekulovať, či sú to podpisy predajné, alebo zásluhové, lebo vo chvíli takýchto úvah je národná hrdosť tejto krajiny voľačo celkom pofidérne!
Ľavicový kandidát je iba jeden jediný, originálny a celkom exkluzívny v svojej nedosiahnuteľnosti a bezkonkurenčnej istote, je to predseda politickej strany Smer, premiér súčasnej slovenskej vlády a samozrejme aj zvrchovaný šéf parlamentnej väčšiny, čo mu sumárne zabezpečuje zvrchovanosť správy Slovenska a jeho meno, Róbert Fico, je menom v týchto voľbách favorizovaným v prieskumoch agentúr i v odhadoch voličov! Ba ešte aj denník Sme to akceptuje na svojej titulnej strane z piatka 10. januára, kde má jeho fotografia rozmer plochy, do ktorej sa zmestia fotografie vari všetkých ostatných kandidátov a veru si neviem doteraz vysvetliť, prečo to usporiadali akurát v takejto podobe!!? Či akože tak, že favoritovi doprajeme, alebo pre istotu, aby do nás zasa netriafal muníciou právnika, úmyslom urazeného alebo výhradne pre istotu, lebo možné je v jeho prevedení pomsty naozaj všetko a strach máva veľké oči, no jeho portrét na tej „titulke“ svietil ako Goliáš medzi trpaslíkmi!
Nuž a ten zvyšok, to sú tie menšie kandidátskej portréty, je vlastne tiež podľa predstáv tvorcov a majiteľov denníka Sme svojsky modifikovaný na štyroch, zrejme predsa len dôležitejších kandidátov, na stredne veľkých fotografiách sú to Andrej Kiska, Milan Kňažko, Radoslav Procházka a Pavol Hrušovský no a tých ostatných kandidátov nájdete na fotografiách malých rozmerov. Je to galéria zrejme tých do počtu, ako sa hovorí! Gyula Bárdos, Helena Mezenská, Ján Čarnogurský, Peter Osuský, Jozef Šimko, Milan Melník, Stanislav Martinčko, Jozef Behýl, Viliam Fischer a ten nehodný komunista Ján Jurišta, aby som nezostal nikoho dlžníkom!
Možností je v zásade naozaj veľa, favorit je síce jasný, ale pravidlá volieb uvádzajú v jednej svojej celkom zásadnej norme podmienku, že v prvom kole volieb by musel ich budúci víťaz dosiahnuť nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov a to veru ani tá tretinová podpora voličov, sľubujúca svoje hlasy Róbertovi Ficovi, čo ako optimistická, nepredpokladá. Tá druhá zásadná norma a pravidlo o voľbe prezidenta je daná pravidlom druhého kola volieb, keď sa v súboji o víťazstvo stretnú prvý a druhý z kola prvého a celkom iste to bude duel Róberta Fica s niekým z tých malých, či o kúsok väčších fotografií, ktorých bolo v ponuke štrnásť a naozaj by som bol zvedavý, aké kurzy na ich úspech majú stávkové kancelárie!? Lebo nič sa nedá robiť, svoj fanklub má celkom iste každý z nich, s výnimkou favorita Fica, lebo za ním je istota verných členov strany a z konkurencie tých s menšími nádejami Milana Kňažka, ktorého podporili iba poslanci parlamentu. Škoda, lebo ten zvyšok do volieb svojim podpismi odporučilo a preferovalo najmenej 15 tisíc občanov s voličským právom a to už je záruka, že im do volebných schránok svoj hlas veru aj vhodia a v tej chvíli už je to naozaj iba hádanka, riešenie hlavolamu, či podľa pravidiel o stávkach iba tip a nič viac!
Verte mi, presne táto klauzula volebného pravidla a zákonov trápi favorizovaného Róberta Fica a jeho verných, ináč si žijú v istote svojich piedestálov a predností v pokoji a v pohode, no voľačo na tento spôsob možností ich trápi až k zúfalstvu. Veď si len uvedomte, čo všetko je v hre, čo všetko sa môže stať, lebo už ten základný predpoklad možnej katastrofy, že v druhom kole volieb príde k zjednoteniu tej rozdrobenej väčšiny voličov, čo neuspeli so svojou voľbou, do jednotného bloku Ficovi nepriaznivej základne a hrôza strašných rozmerov sa stane skutočnosťou!!! Politik, čo mu na Slovensku patrí celkom všetko tu z ničoho nič zostane iba ako sklamaná osobnosť, ako kráľ v „nových šatách“, čo sú iba na smiech, porazený, demaskovaný a predovšetkým on a jeho verní, oddaní a odhodlaní na všetko zistia, že ich istoty boli len a len ilúziami, lebo matematika je naozaj exaktná veda!
To viete, napísať to takto jednoznačne môžem, to je však rovnaká lotéria ako všetko to, čo som doteraz z nádejou opisoval, lebo v opačnom prípade by som svoj bankový kredit v stávkovej spoločnosti stavil presne s takýmto tipom, ale čo ako by som si veril a čo ako by mi dobre vyšli aj veštby čiernej či bielej mágie, hrať takýto vabank by som si netrúfol! Veď ako som už naznačil, v takýchto súvislostiach veru aj motyka vie vystreliť, ak nebo či náhoda chce, alebo aj ten mocný nájde odvahu si pomáhať na voľajaký iný, než čestný spôsob! Lebo vedzte, aj také už bolo, vo svete, ale „v malom“ veru aj u nás a kontroly volieb inými či nezávislými sú v činnosti a v ponuke vlastne kontinuálne.
Nuž a celkom posledným slovom tejto predvolebnej úvahy je povzdych nad márnosťou, že sa tá pravica nedokázala zjednotiť v rovnakej podobe ako ľavica, teda dohodnúť sa na jedinom kandidátovi, spoločnom, potom by bolo všetko celkom iste jednoduchšie a veru aj lacnejšie, ako to v tejto mnohopočetnej podobe vychádza, veď ten údaj presahujúci 10 miliónov eur až mrazí, ale napokon to naozaj nie je chyba iba tých, akože demokratov – ak môžem byť takto zjednocujúci pri pomenovaní voličov zo stredopravého spektra! Lebo nič sa nedá robiť, kameňom do vraj „ čistého rybníčka ľavicových ideálov, istôt a očakávaní“, ktorý to všetko nielen poriadne zamútil, ale predovšetkým aj ako falošné úmysly odhalil, je prezidentský kandidát KSS Ján Jurišta, čo Slovensku demaskoval tvrdenie Róberta Fica a strany Smer, že ľavica je jednotným táborom presvedčení a záujmov! Kdeže, veď Slovensko vidí čierne na bielom, že to naozaj nie je pravda! Istota ľavicovo najväčšia má síce v ponuke napísané, vraj Smer, ale v kontexte s komunistom Jurištom je to už výhradne pretvárka či priamo plagiát! Veru tak, dve podoby jedného a toho istého sa od seba naozaj iba názvom neodlišujú, s tým nenarobí nikto nič!
Ba mám povinnosť všetkým pripomenúť aj memento zaznievajúce v ponuke Róberta Fica! Je to normálne, že máme parlament, vládu a budeme mať aj prezidenta. Je to výsledok volieb, je to demokracia – potvrdenie výsledkov revolúcie z roku 1989! No povedzte, to je citát priamo z hlavy toho vraj občana spravodlivého, čo ani nevedel, že voľajaká revolúcia u nás bola!
