V mestečku, kde som vyrastal a kde sa vznikom veľkého strojárskeho, ba vlastne zbrojárskeho podniku z ničoho nič všetko zmenilo ako podľa voľajakého operetného scenára, znásobila sa potreba dokonalejšej lekárskej starostlivosti ako to bolo doposiaľ a všetkého sa vyžadovalo naozaj viac a „v lepšom balení“, ak mi budete chcieť rozumieť. Ku štyrom rodinným lekárom, čo svoju klientelu dokázali uspokojiť po každej stránke a pre ktorých bolo samozrejmé vo vážnych chvíľach spoliehať sa na služby nemocníc v Trenčíne či v Žiline, z ničoho nič pribudla nielen konkurencia, ale veru aj ambícia samosprávy mať vlastnú nemocnicu, čo zmenilo celkom samozrejme aj nároky verejnosti. Naozaj to bol boom, ako sa prudko sa rozvíjajúce služby označujú teraz, ale predstavte si, zubárov u nás nepribudlo! No, zubárov, to je dnes pomenovanie pre lekárov čo sa venujú zdraviu našej ústnej dutiny sme vlastne vôbec nemali, páni Rožánek, Potz a Hamada boli dentisti!
Odborníci na opravy zubov, fachmani, remeselníci, čo v svojich „špecializovaných dielňach“, kde všetkému vládla vŕtačka, kliešte a iné celkom špecializované náradie naháňajúce pacientom strach a hoci nosili biele plášte, lekármi neboli ani len náhodou! No pacient to akceptoval, lebo bolesť zubov bola považovaná skôr za nehodu či oštaru než nemoc a chorobu a ktohovie, ako dlho by som to v tých časoch chápal presne takto aj ja, nebyť výnimky z pravidla! Pri výmene mliečneho chrupu za trvalý sa všetkým novým zúbkom darilo, s výnimkou pravého hryzáka! Starý vypadol, no nový narásť nechcel!
Pán Rožánek, čo našu rodinu udržoval v pohode s ohľadom stavu chrupu ma poslal do Žiliny, špecialistovi, už lekárovi a tam na röntgene zistili, že v čeľusti sú nachystané vyrásť zuby dva, jeden normálny, no ten druhý voľajaký nedomrlý, zbytočný, čo iba zavadzia a treba ho odstrániť. Žiaľ, v Žiline nie, to sa dá realizovať iba v Bratislave a iba v kresle doktora Halmeša, čo už mal celkom iste aj vtedy veľa predikátov potvrdzujúcich jeho majstrovstvo a tak sa aj stalo!
Skontroloval, rozhodol a zrealizoval, ten „pazub“ vyoperoval, dobrý zúbok napravil do polohy plánovaného rastu a upevnil naň maličký háčik. V ústach som musel od tej chvíle nosiť môstik z umelej hmoty – to viete, volal som to lanovka a na nej bolo umiestnené pierko, čo opreté do háčika na inkriminovanej jednotke zúbok vytiahlo na svetlo sveta. Riadna štrapácia, poviem vám, ale keď dnes vidím s takouto lanovkou v ústach aj dospelákov, lebo potreba dať chrupu dokonalosť tvaru i skusu je nielen dôkaz túžby krásneho vzhľadu a estetiky, ale celkom iste aj pokroku! Dnes je v zubnej starostlivosti toľko noviniek a nárokov, že je to v porovnaní s tými, vlastne nedávnymi časmi aj tak revolúcia!
Pre spravodlivosť, tento exkurz do vlastnej histórie má iba pomôcť pohľadať nové pohľady na zdravotnú starostlivosť ako takú, lebo zodpovední sa dali počuť, že situácia v našom zubnom lekárstve je vlastne celkom neudržateľná! Štatistika zamestnanosti potvrdzuje, že v ponuke je málo novej pracovnej sily, starnutie spôsobí v krátkom čase nedostatok odborníkov a možnosti lekárskych fakúlt, čo na štúdium lekára – zubára potrebujú 6 rokov, tento nedostatok nedokážu eliminovať. Málo optimistické vyhliadky, pravda, ale na druhej strane je tu naozaj veľa možností zmien v tej oblasti starostlivosti o chrup, čo má bezstarostnú budúcnosť vlastne celkom neznámu.
Tam, odkiaľ sa bez akýchkoľvek výhrad a pochybností vyhnali dentisti pribudli hygienici ústnej dutiny a veru aj experti na ortodončné pomôcky, čo rozšírili schopnosti a zručnosti technikov a pripomínam, bez výhrad a výčitiek, že to nie sú vysokoškolsky vzdelaní špecialisti a pokojne sa im povoľuje priamy kontakt s pacientom! Nuž neviem, či je to pokrok, alebo ústupok, či nebodaj celkom nová metodika poskytovania zdravotnej starostlivosti, lebo dnes sa napríklad v širokom spektre športovania namiesto prítomnosti lekára v prvej línii využíva skôr prítomnosť voľajakého fyzioterapeuta, čo veru nie je vysokoškolsky a s lekárskym diplomom vzdelaný a habilitovaný špecialista, ale vo väčšine prípadov vie byť prospešnejší, lebo prax a zručnosť býva viac ako naučená vedomosť.
Nuž teda tak, taká je história v kontexte s avizovanými potrebami starostlivosti o náš chrup, o naše zuby a spravodlivo, hoci nepoznám osnovy predpísané na získanie lekárskeho titulu na lekárskej fakulte, celkom iste v nich bude viac z obsahu všeobecného lekárstva, než z tej nevyhnutnej praxe opisujúcej opraviť chorý zúbok, zaplátať dierku v jeho sklovine, vyliečiť zápal drene či koreňa, vytrhnúť voľajaký celkom zničený a nezreparovateľný a s pomocou odborne vzdelanej sestričky či šikovného laboranta s talentom vyrobiť jeho dokonalú náhradu! Lebo čo už, absolútna väčšina zubárov dnes má plniť akurát tieto služby, lebo čo ja viem, chirurgia tváre, hornej a dolnej čeľusti či implantácia zubov sa vykonáva naozaj celkom inde než v ambulancii na poliklinike či vlastne kdekoľvek, kde sa dá umiestniť výbava potrebná na údržbu chrupu ľudí a čo keď je presne tento fakt novo určenou hranicou, že treba zmeniť nároky na špecializáciu, odbornosť, vzdelanie, jeho špecifikáciu? Alebo pomenujte si to ako chcete, lebo napríklad toto je spoľahlivá cesta prestať sa báť nedostatkov, čo nás v oblasti absolútnej absencie odborníkov na opravy a udržanie chrupu populácie udržujú v obavách a neistote. Nech sa prognostici zamyslia tak akosi samozrejme aj nad tým, že cestou ako sa prestať báť nedostatku lekárov so špecializáciou zubná medecína –mimochodom celkom nedostatočne vymedzená odbornosť – je úprava obsahu štúdia s celkom presným vymedzením špecializácie a vrátiť sa k voľačomu tak dobre preverenému, ako bola profesia dentista, samozrejme na oveľa sofistikovanejšom základe. Lebo nenahnevajte sa na mňa, zubárska profesia v absolútnej väčšine svojich výkonov je viac podobná výkonu spoľahlivého remesla než čomukoľvek inému v súvislosti s ľudským zdravím a to vyslovujem bez akéhokoľvek dešpektu! Vysokoškolské diplomy a tituly sú jednoznačne špecifikované stupňom vzdelania a predpísanej odbornosti a som si istý, že tým najspoľahlivejším strážcom poriadku v našich čeľustiach by naozaj nemusel byť doktor medicíny! Nie šesť rokov štúdia, celkom by postačovali štyri s bakalárskou hodnosťou, lebo ešte raz – opravovať zuby je jedna vec a chirurgia ústnej dutiny celkom iná!
Jasné, viac ako prirodzene očakávam, že to nie je jednoduché akceptovať ako prijateľnú alternatívu, ale ak sa nad tým všetkým poctivo zamyslíte, takáto špecializácia je v ponuke aj v iných zdravotných odboroch a naozaj to nie je voľajaká nežiaduca revolúcia, naopak, skúste to akceptovať ako odbornosť v novej podobe.
