Dobre viete, že vykonávať na Slovensku – a spravodlivo, vlastne kdekoľvek na svete – zodpovednú a čestnú robotu v súvislosti a v kontexte s právom v každej jeho podobe a špecifikácii je rehoľa. Presne tak sa označuje voľačo naozaj zodpovedné a človeka, predovšetkým jeho odbornosť, mravnosť a úctyhodnosť vo výkone povolania charakterizujúce a všetka česť, Jaromír Čižnár na túto ostro sledovanú cestičku každodenných starostí „prokurátora najzodpovednejšieho“ takto vykročil. Oznámil výberové konanie na miesta svojich námestníkov a hoci v tom bolo niekoľko „zvláštností“, niet mu čo vytknúť. Konkurzný výber bol formálny, na každé miesto bol iba jeden kandidát a tak sa prvým námestníkom stala osoba, o ktorej profesionálnej budúcnosti na tomto poste aj vrabce na strechách v Bratislave čvirikali ako o istote. René Vanek, spolupracovník Čižnára z bratislavskej prokuratúry, kamarát a kolega preverený časom, dokonalými vzťahmi i partnerstvom a dnes už veru vieme aj to, ako sa jeho kariéra v tých vysokých sférach slovenskej justície odštartovala. Priveľa reflektorov vždy signalizuje priveľký záujem verejnosti a ak mi dovolíte, tak celkom zákonite evokuje aj úsilie novej výkonnej sily prezentovať sa, ako keby to bolo vystúpenie na doskách divadla života.
René Vanek tiež neodolal, bol patetický až „dejinný“, to, čo o práci generálnej prokuratúry už vyslovil Čižnár sa mu zdalo byť málo, nebola v tom cítiť sila jeho osobného zástoja a odkazu a tak Slovensku predstavil svoje priority. Dozor prokuratúry nad zákonnosťou v rozhodovaní musí byť dôslednejší predovšetkým vo verejnej správe. Veľké rezervy sú predovšetkým v práci orgánov územnej samosprávy a presne tak, ako v štátnej správe sa z prokuratúry musí stať pre tieto ustanovizne silný hráč! Pochopiteľne, výhradne v oblasti práva, jeho zákonov a noriem a predovšetkým ducha, lebo na druhej strane budeme garantovať, aby sa prokurátori správali vždy iba korektne a aby ich práca, alebo ak chcete tak ich protesty, mali vždy hlavu aj pätu a boli profesionálne dokonale odôvodňované!
Cítite silu toho odkazu, tej osobnej prezentácie? A tak trošku ma znepokojuje jej „umelecká hodnota“, lebo generálny prokurátor Čižnár vykročil na dráhu šéfa toho úradu predsa len tak akosi mimoriadne a zhodou okolností, celkom sa mu darilo nebyť osudovým či celkom patetickým, aby to „napriek všetkému“ bolo cítiť čo najmenej, ale takáto „miera skromnosti“ u jeho prvého námestníka už nefungovala!
Jeho kariéra ho trošku vykoľajila, cíti nielen zodpovednosť, ale veru aj svoje miesto na nebi slovenskej spravodlivosti a tomu tak trošku, som si istý že nechtiac a neúmyselne, podriadil svoju rétoriku. Budem mu držať palce, aby to všetko, čo vizionársky prežíva, udržal v rovine čistých zákonitostí, aby nepodľahol ani len náznakom korupcie v tejto spleti medziľudských vzťahov a záujmov, lebo presne tam je živná pôda korupcie až v rozprávkovej dokonalosti a on jej v tom elegantnom prezentovaní veľkých povinností prokuratúry nepožičal ani len jediné písmenko!
To druhý námestník GP, s povinnosťami na trestnom odbore, ako sa celkom nešikovne nazývajú povinnosti Petra Šufliarskeho, ktorý preberá agendu po Dobroslavovi Trnkovi, prichádza do úradu v opačnom garde, bez zbytočných slov! Z rozhodnutia Čižnára si do svojej novej práce priniesol aj povinnosti riaditeľa odboru osobitného určenia, čo bola jeho doterajšia práca na generálnej prokuratúre a pridobre vie, čo všetko takáto robota a predovšetkým zodpovednosť obnáša. Výčitky, že akurát jeho zlým rozhodnutím mohol Karol Mello utiecť za hranice ho zrejme poriadne iritujú a v takomto kontexte sa hrať na proroka by zrejme ako hereckú rolu nezvládal.
Ale aj tak, pripraví organizačné zmeny v jednotlivých zložkách prokuratúry, prispôsobí ich prevládajúcej zločinnosti v jednotlivých regiónoch a presne v takomto duchu bude riešiť aj špecializáciu prokurátorov. Kariérny postup zamestnancov prokuratúry dostane presné pravidlá, zvyšovanie profesionálnej kvalifikovanosti bude zásadnou podmienkou takýchto pravidiel a zvyšovanie imidžu prokuratúry v očiach verejnosti sa musí stať bezpodmienečným.
Môžem skonštatovať, že „je rybkou viac ako skúsenou v povinnostiach plávať v takomto rybníku“, ovláda všetky výhrady, čo doteraz pri výkone svojich povinností zaťažili jeho odbornú a predovšetkým mravnú kvalifikáciu a nepovedal nič, čím by presne na také niečo verejnosť upozornil. Možno, ba celkom isto je veru aj to dôvod, že ani on sa čo len jedinou hláskou či písmenkom neodvolal na potrebu bitky prokuratúry s korupciou a tak sa v súvislosti s dobre utajeným nebezpečenstvom, čo Slovensku cez neobsadený post na poste generálneho prokurátora a výkonom prác v tejto ustanovizni, ako to charakterizoval premiér Fico, zasa nedozvieme vôbec nič! Zostáva iba hádať, skúšajte to, ale dám vám aj tak radu – ten odkaz bol iba hra na slovo a strach čo vyvoláva!
Pre úplnosť, bývalí námestníci GP Tichý a Trnka sú radovými prokurátormi v tejto inštitúcii, rovnako tak ak aj zvolený a prezidentom nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš zostal vo výkone zástupcu riaditeľa trestného odboru a tým je naplnené – takto to charakterizoval akurát ich šéf Šufliarsky, status quo.
Ako sa hovorí, stalo sa, všetko dostalo podobu všedného plnenia povinností, takže nech nás všetkých čaká iba dokonalosť vo všetkých činoch, rozhodnutiach i postupoch generálnej prokuratúry. Aj napriek tomu, že jej štart do takéhoto života nebol celkom kóšer, ale to už tak celkom nie je iba ich zodpovednosť, či maslo na hlave. Zodpovednosť je na iných, môžete hádať – pleciach, rukách, hlavách, všetko jedno, dôležité je predovšetkým nezabudnúť, aby sa prezentácia novej podoby generálnej prokuratúry vždy spájala so živými ľuďmi, o ktorých zodpovednosti som vám tu porozprával.
