Je celkom dobre možné, že si tú správičku o recidíve, skôr noticku či perličku v žargóne žurnalistov, ako voľačo dôležité vôbec nevšimla verejnosť našej krajiny, lebo hoci je naozaj stále v kurze vedieť všetko o situácii v školstve, bolo to naozaj iba regionálne. Informácie súvisiace s vyhlásením štrajku na čas písomných maturít a monitora na základných školách a predovšetkým, čo všetko pre Slovensko tak komplexne predstavujú požiadavky učiteľských odborov zvýšiť v tomto kalendárnom roku učiteľské mzdy o 25% a zákonom s trvalou účinnosťou zariadiť, aby sa peniaze do rezortu pridávali s navýšením 1% HDP každoročne sú dominantnými a tak sa „klebietka učiteľky materskej školy v Šenkviciach“, že odborový zväz, ktorého nie je členom, od nej vyžaduje platbu v sume 30 eur ročne sa nemusela stať stredobodom verejného záujmu.
Viete, to odôvodnenie, že je to náhrada za výhody, ktoré v svojej kompetencii vybavil OZ a na ktorých sa aj ona podieľa je samozrejme právne celkom nezmyselné, ale z pohľadu recidívy opakovaných skutkov sa tomu rozumieť naozaj dá! Ani nie tak dávno to u nás fungovalo podľa tejto metódy, že všetci zamestnanci rezortu boli členmi odborov samozrejme a povinne, takže to bude nielen zlozvyk zotrvačnosti, ale predovšetkým „tradícia dobrých mravov vzájomnosti“ - ťahať za jeden povraz v smere výhod je to najlepšie, čo aj túto velikánsku komunitu zamestnancov môže iba povzniesť a chrániť. Jasné, nech nikto nikdy nepovie tú vetu, čo sa prirodzene ponúka ako pokračovanie – tak ako to bolo predtým, lebo žiaľ, tá uniformovanosť členstva znamenala vždy iba jedno jediné – absolútna poslušnosť, prikyvovať a mlčať!
Samozrejme, presne v tejto chvíli by si mal každý čo to zažil pripomenúť, čo nasledovalo po revolúcii, ako sa odbory transformovali do podoby dobrovoľnej organizácie chrániacej záujmy zamestnancov v príslušnej sfére odbornosti a ako sa ich členská základňa zminimalizovala. Lebo viete, je to predsa len svojim spôsobom akási „čertova záhradka“ ochrany spoločných záujmov, taká naozaj nadstavbová, lebo zákony štátu chránia občana samozrejme a odborárska spravodlivosť naozaj nie je rovnako nezištná! Kdeže, ten systém pravidelných odvodov za ochranu spoločných záujmov vytvára od nepamäti obrovský fond slúžiaci vyvoleným a šikovným, nazvem ich korektne, zvolení funkcionári a ak by ste pátrali, na čo slúži, tak predovšetkým je to základ ich mzdových fondov, odmien za zásluhy a šikovné investovanie do spoločného bohatstva. Jednoduchá matematika a keby ste chceli vedieť, ako sme sa na tom dnešnom súpise bohatstva Konfederácie odborových zväzov podieľali my všetci v tejto republike, čo sme ten zlatý vek trvajúci desiatky rokov povinného členstva v odboroch zabezpečili zistili by ste, že vaše podielnické práva si nikto nevšíma.
Je celkom normálne, že si všetko to naakumulované bohatstvo odborov nikto nevšíma a hoci by to malo byť vlastníctvo tých, čo sa naň „dobrovoľne zozbierali“ a dnes slúži iba vyvoleným!? Presne tým, čo si aj dnes uzurpujú právo vyberať svoj desiatok za služby, o ktoré ich nikto nežiada a na ktorý naozaj nemajú nárok!? Možnože tá pani učiteľka z MŠ v Šenkviciach nikdy nepremýšľala nad tým, aké sú tie odbory, v ktorých nie je členkou bohaté, čo všetko im patrí, aké im z toho plynú výhody, koľkokrát viac si doprajú na mzdách, než aké sú v školskom rezorte bežné a trápi a zlostí ju iba to celkom prirodzené, že platiť za voľačo, čo si neobjednávam, je celkom iste neprimerané.
O zákonnej podobe a realite takéhoto tvrdenia nepochybuje ani predseda OZ Pavel Ondek, ale jeho výhovorka naozaj stojí za ten povestný groš – naša členská základňa je pobúrená tým, že na výhodách vybojovaných odbormi sa podieľajú aj nečlenovia a preto taký dobrovoľný poplatok vyžadujeme celkom bežne! Jasné, vedia, že to Zákon o kolektívnom vyjednávaní vylučuje a zakazuje, ale ak máme profit, potom...
Pre spravodlivosť trošku odbočím a pripomeniem, že OZ zamestnancov školstva vedený Ondekom má alternatívu – Nové učiteľské odbory. Celkom iste nemajú to bohaté zázemie hotelov, chát, kúpeľov, rekreačných zariadení, iných nemovitostí a ani iného majetku, ba ani žiadny podiel na súčasných príjmoch a konexiách so súčasnou štátnou mocou, ale svoje predstavy o zamestnaneckých výhodách v rezorte prezentujú s rovnakou samozrejmosťou. Jasné, nedá mi a tak sa spýtam, ako sa s rovnakou praxou vyrovnávajú ony, aj oni si vyberajú voľajaké desiatky za svoje zásluhy, aj ich fond sa tým zveľadí, aj ich členskej základni stojí za to porušovať zákon, hoci by ho mali predovšetkým ctiť a dodržiavať!? Alebo je to už aj tu v tej podobe, že kto má moc a väčšinu berie všetko!? A ešte niečo, ako sa to dá odmerať, lebo viem celkom iste, že svoje členstvo v podobe voľajakej presnej evidencie KOZ nikde neuvádza, nechváli sa tým, iba ak tak voľajako anonymne, vraj zveľaďujeme sa! Ktohovie???
Nuž teda tak a aby to malo podobu dokonalej informácie dodám, že rezort školstva a jeho vedenie informuje o veci takto. Všetko, čo je pre zamestnancov ako obsah dohodnuté v kolektívnom vyjednávaní sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, teda aj tých čo nie sú členmi OZ a minister školstva Dušan Čaplovič to doplnil o informáciu, že je to platné v každom ohľade, teda aj vymáhanie poplatku je svojvôľa výhradne odborov!
Nuž a presne v tej chvíli sa na takúto prax realizovanú presne podľa takýchto pravidiel veľkorysej väčšiny musíme pozerať ešte prísnejšie a s väčším rozhorčením, než pani učiteľka MŠ zo Šenkvíc, lebo je nad slnko jasnejšie, že účtové doklady odborového zväzu v školstve sú celkom iste vo zvláštnom režime fungovania, lebo ak už nič iné, tak naozaj nikto nemá k dispozícii údaje o tom, koľko takýchto „dobrovoľných príspevkov“ sa odvádza, na čo slúžia, či aspoň ako sa evidujú, lebo ubezpečujem vás, je to pravda, priznal to šéf OZ Ondek! A doplním, predstavte si, že aj v tomto svete kreatívnych aktivít sú ostrovčeky serióznej súdnosti a stavovskej cti, lebo sú aj také základné organizácie, ktoré síce tiež zlostí, že z výhod kolektívnych vyjednávaní sa tešia aj nečlenovia odborov, ale zákon je zákon, je to ich nárok a tak je to naozaj v norme.
Nebudem nikoho presviedčať, ako je to tak naozaj, aká je podoba odborárskych aktivít v demokratickom svete súčasnosti, ale pripomeniem, každý, kto to bude chcieť realizovať ako hľadanie svojich osobných postojov a hodnotení, nech sa obzrie, nech si pripomenie, aká je minulosť KOZ, z čoho vychádza jej ekonomická sila, aká je jeho organizácia a ciele, koľko dôvery medzi občanmi má tak naozaj, aké sú výsledky jej práce, komu sú odborári poplatní a predovšetkým, prečo si svoj vlastný profit povyšujú nad zákonné normy. Pochopte, to nie je otázka, to je konštatovanie!
