No čo už, každý to má poukladané do vlastnej schémy a tá premiérova je jasná, ak je správcom štátu SMER a ja, či naopak, na kieho čerta je tu treba voľajaký región, župa či vyšší územný celok, keď je to celkom iste robota a zodpovednosť pre nás! Kto by si myslel, že si vymýšľam tak presne odcitujem Aby bolo jasné, hoci ide o správu v réžii samosprávy, tak štát musí mať v týchto orgánoch zastúpenie!
No, čo poviete, je to preukazné a nedá sa tomu naozaj nič vo veciach uzurpácie moci vyčítať, to teda nie, iba ak skromne sa spýtať – tak na kieho čerta nám boli či sú iné než štátne orgány,
prečo sa zrušili ONV a KNV, čo boli predĺženou rukou štátnej moci a hoci nikdy nezabudnem na to uľahčenie, čo nastalo v celom systéme správy štátu, keď sa tá babylonská stavba štátnej moci definitívne stratila z našich životov, ale premiér Fico to má usporiadané ináč. Prirodzene, lebo jeho prax sa začala nie zbieraním znalostí a skúseností zo života, ale rovno v parlamente a aj tam bol jednoznačne s poslaním, postarať sa o svoju kariéru a napredovanie vo funkciách a hľa, podarilo sa mu to, je to celkom iste dobrý model! A popritom sa mnohé naučil, napríklad využiť „perfektnú prax a skúsenosti komunistov“, lebo prirodzene akurát s nimi svoju kariéru naštartoval a potom jednoducho exceloval, veď je talent prinajmenej z Božej vôle, lebo vymyslieť SMER, sústrediť tých „výnimočných verných“, nebyť vôbec smiešnym, skôr iba naozaj nebezpečným tým uplatňovaním princípu ja sám, ja sám a som si celkom istý, že akurát v tom je ukryté to tajomstvo popularity a podpory v národe. Vždy je to tak, kto má moc, má silu a veru aj pravdu napriek istote, že história svedčí, že to nikdy nemáva dobré konce, ale v časoch slávy sa na galibu nikdy nemyslí!
Aby bolo jasné, riadenie všetkého z jedného miesta a jednotnou mocou je zdanlivo najspoľahlivejší systém riadenia štátu, či ak chcete tak vecí verejných, ale akurát tá prax daná históriou a jej múdrymi ponaučeniami, ľudstvo naučila takúto metódu - panovať všetkým a všetkému - odmietať a nájsť alternatívy. Tou najjednoduchšou sa stala samosprávna metóda správy ľudských osídlení v jednej lokalite – obec, mesto a pohotovosť i obsahová variabilnosť, ale predovšetkým správnosť riešení s výhodami, ktoré to občanom prináša a už nikdy nikto by to nemal spochybňovať! A to ani vtedy nie, keď vládol kráľ či iný zvrchovaný vládca, veď celkom prirodzene sa aj potom krajina, aj pod takouto kuratelou, rozdelila na regióny prirodzene súvisiace s geografiou, dopravnými možnosťami, kultúrou, zvykmi, možnou samostatnosťou, priemyslom a jednoducho naozaj všetkým, na čo si ako na voľačo pre ľudí a ich život v takomto priestore potrebné spomeniete. Hovorí sa tomu historická skúsenosť, dedičstvo a tie dávne župy, čo územie dnešného Slovenska charakterizovali ako voľačo samozrejmé a dodnes akceptovateľné, lebo je to v ponuke aj s dôkazmi a komentármi, dali základ pre vznik tých „modernejších krajov“ v rôznych počtoch, ale aj tak, už to bolo celkom také, ako by to chcel naplánovať náš premiér!
Žiadna samospráva, teda žiaden župan a jeho národom volené poslanecké persóny, čo v prenesenom slova zmysle predstavovali akési „krajinské vlády“, ktoré vo svete ozajstných demokracií fungujú viac ako samozrejme dodnes a správu príslušných regiónov riadia nielen z dostupnejšieho centra, ale celkom iste aj v múdrejšej réžii, lebo jednoducho povedané, rozhodujú predovšetkým o takých veciach a problémoch, čo sú im vlastné! Alebo aj ináč, sami o sebe, lebo spravovať Bratislavu, Pezinok, Holíč, Senec, Trenčín, Žilinu, Martin, Námestovo, Poprad, Prešov či Košice naozaj nie je rovnaká povinnosť a rovnaké problémy, to mi jednoducho uverte! A dá sa to povedať aj ináč, Spiš má celkom inú potrebu a možnosti či povinnosti než Šariš, alebo Trenčianska či Abovská župa a ak si to preložíte do slovníka súčasnosti bude vám jasné, že je to celkom iste rovnaký problém. Každý má celkom iné starosti či povinnosti, na nič nie je vymyslená metóda voľajakej všestrannej účinnosti a keďže tie dávne rozprávkové zaklínadlá už neplatia, alebo sme ich zabudli je skvelé, ak si ich zodpovední objavujú sami a ak im dobre slúžia!
Zákony sú pre celý štát rovnaké, je celkom zbytočné, ak sa voľakto z vlády do interných vecí regiónov a samosprávy stará ako kontrolór či priamo dozorný orgán, lebo veciam sa rozumie a dajú sa riešiť iba na „tvári miesta“, lebo také sú ľudské danosti a možnosti! A tak by som pripustil iba jedinú možnosť diskusie o tom, ako veci regionálnej správy riešiť v praxi. Dnes je už zabudnutý systém dávnych žúp, neskorších krajov už bez volených orgánov, čo potom štát zredukoval na tri kraje podľa geografickej orientácie a tých dnešných osem, čo už sú naozaj ako voľajaké maličké miništátiky aj s parlamentom vlastných poslancov a ak by som hľadal východisko, čo Ficovi ako „hľadačovi pokladov“ v tomto ohľade poradiť čo najlepšie, je tu jediná možnosť!
Jeho predstava je celkom jasná, okrem kontroly nad touto sférou správy štátu v osobnom zastúpení a tak akosi naviac, aj racionalizácia nákladov velí zredukovať počet samostatných krajov na tri + Bratislavu – ak vôbec - a podľa toho čo deklaruje, malo by to byť voľačo, čo vraj národ prijme s uspokojením. Viete, z tej istoty ma predsa len mrazí, lebo v každom takomto spoločenstve to bude strašne mnohoraké! Viete si predstaviť vymýšľať postupy a riešenia napríklad v regióne východného Slovenska, od Stropkova až po Vranov, od Sniny cez Kežmarok až po Svidník, kde nie je povinnosť nájsť východisko z desiatich problémov, ale ak poviem z tisícky tak je to málo, máte predstavu, ako absolútne nikto nezvládne zastúpenie jednotlivých miest v regióne v zastupiteľstve, ako nemožné bude nájsť paritu možností voľajakej spravodlivosti, koľko nevôle a závisti prinesie program rovnomerného rozvoja celej geografickej oblasti, čo všetko sa vráti v ponuke závisť, nespravodlivosť, bezvýchodiskovosť a aká to bude trauma!? Lebo to menej nebude lepšie, to bude problém vlastne s násobkom, variabilita, špecifikácia a počty rozdielov vlastne vo všetkom v živote ľudí v určitom konkrétnom priestore nie sú starosť v malých rozmeroch, naopak.
Verte mi, je mi to jasné ako slniečko teraz v máji, že je to z jeho strany čistý populizmus! Hľa, ešte aj v takejto problematike vie moja strana a moja vláda šetriť, usilujeme sa vrátiť do rozhodovania interných vecí samospráv vrátiť politiku štátu, aby v tom boli istoty a záruky a hoci je to v samotnom princípe absolútna hlúposť, lebo kuratela štátu má naozaj iné povinnosti, než všedný život a všedné starosti ľudí v regióne - tie sú jednoducho špecificky konkrétne, ba ak to môžem zjednodušiť naozaj chlebové. A tie by sa mali riešiť doma, v komornejšom rozmere a predovšetkým v racionálnej akčnosti takých samosprávnych celkov, čo všetko potrebné zvládajú v komplexnom zábere. Tri župy či samosprávne kraje pre Slovensko je takmer také megalomanské riešenie, ako keby nám táto vláda oznámila ako povel to sebe vlastné:
Veď načo tu špekulujeme, my sme takí schopní a výkonní, že to zvládneme v jedinom širokouhlom zábere a ušetríme koľko bude treba, všetci nám budú závidieť, jedno miesto, jedna vláda pre všetkých a žiadne starosti, čo poviete!? Lebo už je to vlastne Róbertom Ficom aj naznačené, veď jasne povedal. Náš minimálny plán sú tri územné celky!
A verím, ba som si celkom istý, že tam tú túžbu všetko zredukovať na jeden jediný orgán cítite spoľahlivo – pretože akurát to celkom spoľahlivo prijme aj verejnosť! A hotovo, bude dokonané! O koľko nás demokracia posunula vpred, o toľko nás rozhodovanie tejto vlády vráti nazad, lebo čo už, strane SMER a jej vodcovi ide o istoty! Jasné, iba tie vlastné a osobné.
