Aby bolo jasné, to naozaj nie je objav, to som skonštatoval už naozaj aj opakovane, ale svoj optimizmus som vždy dokázal pretaviť do nádeje, že už – už sa to ako očakávaný nástup reforiem akurát teraz začína, žiaľ, doteraz vždy dostali prioritu vládnych aktivít celkom iné predstavy neodkladných potrieb. O rómskej problematike sa síce neustále hovorí, v ponuke je naozaj veľa riešení a nápadov, od regionálnych až po celoštátne a ak ste sa v tom všetkom dobre rozhliadli tak viete, že vláda ako keby riešila naozaj široký komplex problémov, žiaľ, nie je to pravda!
Dôvod je celkom jednoduchý, vláda má na stole dve rozdielne koncepcie a ako keby ani nevedela, že sú naozaj o tom istom a kým tá jedna s názvom Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020 je ešte dielom vlády Ivety Radičovej, ktorú na popud EÚ za svoju aktivitu prijala za svoju aj vláda Róberta Fica a tou druhou je Rómska reforma z tvorivej dielne Petra Polláka, ktorú už od októbra minulého roka koncipuje, pripravuje a priebežne národu predstavuje i približuje ako voľačo originálne a výnimočné, v spolupráci s výkonnou mocou a „odbornosťou“ ministra Kaliňáka. Nuž nedá mi nedopovedať, že reči sa naozaj hovoria, tie projekty v ponuke sú, alebo sa teda zatiaľ pripravujú, ale ich produktom je doteraz iba slovo, viac nič!
A pre spravodlivosť, oba tieto programy ako keby ani neboli o tom istom, verte mi, ten národný program stratégie pre integráciu Rómov sa od Pollákových plánov odlišuje celkom radikálne!!! Dôvodom je skutočnosť, že kým stratégia sa zaoberá pozitívami – jej úlohou je vytváranie možností, z ktorých sa reforma ako prirodzený vývoj posunie k pozitívam, Pollákova reforma je založená na pôsobení moci, cez tlak sankcií, finančných obmedzení a dokonca trestného práva, čo je naozaj nekompatibilná stratégia a možno práve preto je to všetko v podobe „mŕtveho chrobáka“.
Aby ste tomu porozumeli celkom presne, tak stratégia pre integráciu Rómov, tak ako ju na odporúčanie a podľa skúseností expertov z celého sveta prijala Radičovej vláda a k čomu sa prihlásila aj táto vláda je založená na realizácii zmien predovšetkým v sociálnej oblasti života rómskej komunity. Vyriešenie otázok bývania, hygieny, sociálnych istôt, výchovy detí v predškolskom veku na jednotnej úrovni s väčšinovým obyvateľstvom, školskou dochádzkou naozaj povinnou a v dôstojných podmienkach, s dostatkom ponuky práce pre všetkých dospelých členoch komunity, to je naozaj súbor predpokladov na vytvorenie dobrého zázemia pre všetky žiaduce zmeny v živote sledovanej občianskej menšiny – o tom niet vôbec pochýb.
To iné, čo charakterizuje Pollákovu reformu je represia a tlak zákonov ako začiatok deja a ten má potom scenár správať sa, konať a žiť iba podľa nariadení! Lebo ak nie, potom prídu na rad sankcie, obmedzenia – veru aj v podobe pokút či zákonnej straty financií a ak aj to bude málo, potom veru bude k dispozícii aj trestné právo.
Naozaj veľakrát som sa usiloval predstaviť si, ako sa dá člen rómskej komunity s osobnou zodpovednosťou prinútiť k tomu, aby akceptoval reštrikcie, ak nemá možnosť pozitívne ovplyvniť na svojej prítomnosti naozaj nič – platí stále to takto je zle a takto ešte horšie – a logika velí, začať akurát na tomto zlomovom mieste! Najskôr vytvoriť pozitívnu zmenu a až potom cez ponuku dobrovoľného výberu všetko postaviť do protikladu a motivácia rozhodnutí je jednoznačne daná! Na prvý pohľad je to celkom logické, lenže žiaľ, akurát takéto konfrontácie do problematiky vnášajú ešte viac zla.
Peter Pollák, ako reprezentant vlády, má na to mandát a on to berie naozaj zodpovedne. Negatívne hodnotenie svojich represívnych zmien, v podobe negatívnych dôsledkov odmieta, je kritikom zásad oficiálnej stratégie a tvrdí, že najskôr sa mali poradiť s ním! Nuž a práve to nebolo vôbec možné, lebo v čase prijatia tohto dokumentu sa jeho podiel na riešení problému naozaj nemal ako dostať do verejnej ponuky – veď vôbec nejestvoval a tak je z toho všetkého svojrázna fraška. To viete, nehodná vážnosti životných podmienok rómskeho etnika a tak bude naozaj iba na výkonnosti vlády SR, ako ten gordický uzol rozťať. Bude si musieť vybrať, ktorú z dvoch koncepcií riešenia uprednostní a konečne ju reálne odštartuje ako aktívny program kabinetu pokynmi, nariadeniami, zákonmi či rozhodnutiami so špecifikovaným obsahom, menovaním zodpovedných a časom splnenia – presne tak, ako to má byť akurát vtedy, keď sa zámer či plán má premeniť na skutok a aby ste si nemysleli, že je to voľačo náhodne objavené, omyl!
Všetky občianske združenia zaoberajúce sa takouto problematikou vydali správu, aby sa tvorba novej koncepcie reformy života Rómov z pera Petra Polláka, ktorú sľubuje už naozaj takmer rok nestala brzdou súčasnej reality, lebo každý deň bez pozitívnych zmien v živote rómskej komunity problémy iba prehlbuje. Konkrétne vláde vyčítajú presne to, čo je v prijatej stratégii na ktorú sa zabudlo, aby sa vyriešila segregácia rómskych detí pri výchove a vzdelávaní, aby sa zlepšili podmienky ich bývania, zdravotná starostlivosť a konečne sa začala riešiť nezamestnanosť Rómov a svoje polienko do ohňa nespokojnosti priložila aj ombudsmanka Dubovcová keď skonštatovala, že odklad Stratégie pre integráciu Rómov a „vymýšľanie reformy“ spôsobuje, že prístup rómskych detí k predškolskému a školskému vzdelávaniu sa skôr zhoršuje. Jemná výhrada, čo poviete, ale jej dôsledky sú tu ako riadna výčitka systému a vláde!
Svoj prínos na riešení problému veru má aj mediálna sféra, lebo aktivita redaktorov denníka SME, keď celý týždeň žili v obci s rómskym etnikom, skúmali peripetie jeho všedných dní a povinností, no predovšetkým možností dokázala, že nič iné nápravu neprinesie, len a výhradne to, čo bude novým spôsobom riešenia problematiky! Odstrániť problém, zrušiť zlý prístup a pripraviť riešenia, ináč to veru nepôjde a bol to skvelý projekt v podobe praktického cvičenia so závermi určenými zodpovedným!Zázraky sa celkom iste očakávať nedajú, hoci EÚ je už v tomto ohľade a smerom k našim aktivitám celkom netrpezlivá, veď stratégia bola pre všetkých v Európe celkom jasná – v živote rómskeho obyvateľstva musia nastať skutočné pozitívne zmeny a aj keď je za tým bodka a nie výkričník, je to celkom iste nespokojnosť a výčitka. Nie domácej proveniencie, aby sa to nedalo pripočítať na vrub voľajakého tajného neprajníka tejto vlády, ale oficiálnej zahraničnej kritiky, lebo je viac ako jasné, že všetko, čo sa v tejto oblasti zatiaľ ako výsledok práce prezentovalo, je žiaľ, ba celkom iste, naozaj iba akože a to je hanba!
