Viete, realita dnešného dňa je jasná ako meteorologická súčasnosť, veď je už druhý deň vidieť modrú oblohu a veru aj slniečko, lebo tie hmly a sychravosť ma deptali až osudovo a viem sa sústrediť aj na myšlienky v širokej sfére našu prítomnosť a predovšetkým budúcnosť, lebo čo ako nedôveryhodne možností charakterizujúcich to znie, už iba za štyri dni uzavrieme kalendárny rok 2013 silvestrovskou nocou a bude čas urobiť definitívnu inventúru a nič sa nedá robiť, ale aj odštartovať Nový rok 2014 symbolicky vyjadreným prianím či priamo záväzkom, že všetko by malo byť voľajako rozumnejšie, čestnejšie, akurátnejšie a v prvom rade lepšie! Múdrejšie! Čestnejšie! Vyhovujúce väčšine a pravde! Demokracii, lebo humánnosť má práve takúto tvár!
Nie je to žiadna náhoda, tento scenár dostali moje myšlienky narastajúcou záťažou udalostí, čo našej realite bez ohľadu na pocity národa predpisuje riadiaca sila spoločnosti strana Smer, jej vedenie, bezohľadná parlamentná moc násobená pýchou tých najpresvedčivejších nositeľov ich desatora o nezvratnej pravde ľavicových ideálov s kuratelou kultu osobnosti a kto by tomu naozaj nerozumel, lebo ako taktika vhodnej výhovorky je to skvelý argument, trošku sa predsa len rozpíšem! Akurát dnes mám na pomoci dejinnú inšpiráciu, veľké a touto vládou neuznávané 68 výročie smrti Janka Jesenského, demokrata a národovca, to v prvom rade, spisovateľa a básnika, verejného činiteľa, svojrázneho politika, čo nedokázal stráviť metódy fašizmu, komunizmu a iných totalitných režimov, radšej sa stal ich kritikom a možno práve preto sa na jeho veľkosť demokratického literáta u nás azda celkom pozabudlo aj v prítomnosti, keď už potreby a vkus národa dovoľuje všetko!
Najlepšie to realite súčasnosti dokumentuje obzretie sa v čase, presne tam, kedy to bolo u nás najhoršie, lebo poézia s obsahom nesúhlasu diktatúry u nás, tej, keď pod kuratelou nemeckého fašizmu vznikala za Slovenského štátu a jej publikovanie v exilovej podobe bolo svedectvom, že je to osobné presvedčenie, svedectvo o odvahe a mravnosti tejto osobnosti a vyjadrenie kréda spravodlivej väčšiny slovenských občanov. Bolo veľa týchto dôkazov, v roku 1945 vyšli v zbierkach Na zlobu dňa, Čierne noci a Proti noci a ak si uvedomíte atmosféru čo evokujú ich názvy pochopíte, aké boli jeho myšlienky, čo národu odkázal, ako všetky tie verše myslel a koľko je v nich osobných prianí budúceho.
Ak si náhodou myslíte, že to veru nemá so súčasnosťou nič spoločného, mýlite sa, tak akosi z ničoho nič je tu zasa dominancia jednej politickej sily, štátostrany Smer a jej prorokov, na čele s vodcom celkom „neomylným a nespochybniteľným“ a naozaj nič na tom nezmenia žiadne pochybnosti či akademické výhrady, že to všetko je iba prejavená vôľa národa vo voľbách, lebo veru aj to je iba zavádzanie a klamstvo! Tretina z takejto reality profitujúcich naozaj nie je celý národ, tá väčšina národa je ako keby priklincovaná na kríži takejto falošnej viery a čo je najhoršie, nie je tu voľakto Jankovi Jesenskému podobný, aby nám v podobe alarmujúcich veršov dokázal otvoriť oči a rozbúriť žlč svedomia, teda urobiť voľačo také, čo v národe pospája všetky žriedla a potôčiky túžby po pravde a zodpovednosti v podobe demokracie! A aj keď je občas predsa len voľačo ako výhradu, memento či výzvu vyvolávajúcu obavy cítiť, je jednoduché to nevšímať si či banalizovať, alebo ešte lepšie celkom zosmiešniť a ak sa čo len máličko zamyslíte nad tým, akú to má samozrejmú podobu musí vám napadnúť kacírska myšlienka, že celý ten priestor samozrejmého odporu voči takýmto prejavom diktátu tej presne určenej a adresnej moci ako keby prestával jestvovať!
Ako keby sa Smer a jeho verní stali plagiátormi tých, čo kúpou médií, rozhlasových, televíznych a printových sústreďujú viac ako nenápadne moc vo svojich rukách a vytvárajú klamlivé zdanie, že hľa, všetko je v poriadku, lebo ináč by nás alternatíva myslenia u našich sokov rozniesla na kopytách kritiky a výhrad! Ináč si vôbec nedokážem predstaviť, prečo je taký nedostatok kritiky tej neuveriteľnej a despotickej moci štátostrany u nás, ako je možné, že všetko sa iba registruje a nevyvoláva vlnu odporu aspoň v rovnakej podobe rozhodnosti nesúhlasu? To si treba naozaj myslieť, že v tomto národe je k dispozícii už iba letargia a odovzdanosť osudu!?
Ako keby tu zostali iba náznaky alternatív, v printovej podobe tak akosi naoko iba denník SME, jeho zázemie blogov už iba zdanlivo, lebo ich správu už ako keby ovládali sluhovia moci v štáte, možno .týždeň a Pod lampou na periférii RTVS už výhradne iba s obsahom nič politického neavizujúcim, ale veru naozaj viac nič, no teraz je tu však ako voľajaký zázrak predsa len niečo nádejné – predvolebná kampaň prezidentských volieb! Jediný kandidát tej „vševládnej a vše spravujúcej strany Smer“ premiér Róbert Fico, čo do kampane vtrhol naozaj klasicky, na svoj spôsob myslenia a prejavov moci, predstieraním potreby informovať verejnosť a svet o výsledkoch vládnutia Slovensku a potom už to prebehlo klasicky účelovo.
Stávam sa kandidátom na prezidentský úrad z nevyhnutnej potreby upevniť jednotu troch vládnucich postov u nás, je nemysliteľné, aby to nemalo presne takúto podobu spoločného presvedčenia a už v priebehu dňa bolo realitou aj presné určenie termínov! Čo bolo výhradne predmetom váhania a pochybností, dostalo presnú podobu a je viac ako isté, že čo bolo samozrejmé aj doteraz bude už odteraz celkom zákonné!
A ako keby na potvoru tu nie je k dispozícii vôbec nikto, kto by tej mlčiacej väčšine Slovákov celkom samozrejme, hoci aj bez veršov pripomenul, že tá slobodienka v ich národe je zasa raz v ohrození, že jej zasa voľakto presne určený, pomenovaný a dobre známy zakladá náramky svojich predstáv, z ktorých sú vlastne už v tejto chvíli okovy a absencia osobnosti, akou bol v našich dejinách Janko Jesenský znamená predovšetkým ticho v oblasti verejných médií. Niet nikoho, kto by aspoň zopakoval to burcujúce –očisťme si domovinu, vymeťme z nej každú špinu, bude čisto, svetlo! Viete, v reči reálnej a nie poézie by to mohlo zaznieť aj jednoduchšie, napríklad, že našej slobodienke, ktorej treba na Slovensku dopriať voľnosť a naozaj široký priestor zasa niekto celkom reálny zakladá okovy a chystá sa jej dirigovať výhradne svoje predstavy o živote a o tom, ako má národ žiť a koho poslúchať a to mu jednoducho tá väčšina demokratického Slovenska nesmie dovoliť!
Som realista, nič nejde iba tak, ako keď voľakto v reklame luskne prstami, ale do tých prezidentských volieb by sa to mohlo naozaj stať rozšíreným presvedčením tej lepšej podoby našej budúcnosti! Napriek všetkému, ako sa hovorí, veď ešte aj ten svojský politik SaS, čo polámal pravici pri vládnutí nohy už precitol a tvrdí, že skákať ako zdraví a slobodní ľudia budú až potom, ak budú jednotní a znovuobjavia vraj aj Dzurindu, lebo tradície a výsledky sú lepším dôkazom než plané sľuby Smeru!
