No čo už, skonštatuje práve preto skeptik, ak to v takejto podobe „tykania“ si občanov s digitálnou technikou, v naozaj širokom zábere prístrojov zjednodušujúcich život občana postihuje aj tých v plnej sile, s pracovnými povinnosťami, potom ani nie je nič zvláštneho, ak sa akurát v tejto sfére naozajstným seniorom, teda tým najmenej desaťročie v seniorskej kategórii nedarí! Nedostali príslušné vzdelanie, nemajú v tomto ohľade žiadne návyky, už ani v ére pracovných povinností a teraz – nič sa nedarí robiť, ale spoločnosť by to malo vedieť akceptovať a rozumieť tomu – nemajú dostatok finančných prostriedkov na krytie nákupov väčšiny takejto techniky! Tento názor či podmienka v tej odbornej dokumentaristike nefiguruje a nič sa nedá robiť, nákup digitálnej techniky, teda predovšetkým tej modernejšej a výkonnejšej, je treba zaradiť v súvislosti s výškou dôchodkov u nás k veľkej investícii.
A predsa to zvládajú aj naozajstní seniori, mobil je pre absolútnu väčšinu samozrejmosťou, využívanie jeho možností a služieb rovnako tak, ba pre väčšinu z tých dedkov či babičiek na dôchodku čo poznám je samozrejmosťou aj počítač, predovšetkým s ponukou pohotovej informovanosti, zástupnosti printovej tlače, ponuky obrazových správ v ponuke televíznej produkcie a predstavte si, aj tej hudobnej, služby skypu a podľa informácií z ponuky spoločnosti Google internet v nejakej podobe na Slovensku využíva viac ako 4 milióny ľudí. A prekvapujúco aj v podobe tej stolovej ponuky s menom notebook a keď som nedávno cestoval do Viedne šokovalo ma, koľko ľudí v IC vlaku cestuje s touto mobilnejšou podobou počítača ako s absolútne samozrejmou výbavou.
Tie celkom mobilné a miniaturizované prístroje schopné poskytovať dokonalé služby cez internet, teda tablet a smartfón, využíva menej seniorov, v mojom okolí nepoznám a v tej ankete uverejnenej v SMS vlastne tiež nikto, iba meteorológ Iľko naznačil, že keby denne za svojou prácou musel cestovať, vtedy by si tablet zaobstaral ako nevyhnutnosť, svoju prácu by bez pomoci počítačových údajov nemohol vykonávať!
Ale nerobím si ilúzie ani o tom, čo všetko seniori s takouto digitálnou technikou robia tak naozaj, lebo sám seba si viem predstaviť ako zodpovednú vzorku tých naozajstných dôchodcov, so všetkými danosťami a možnosťami tejto občianskej kategórie. Mobil, ako som už naznačil, je aj pre nás samozrejmosť a nevyhnutnosť, počítač, v tej podobe šikovného notebooku či v klasickej verzii onoho „dôstojného zariadenia“ s klasickým monitorom, čo je už vzácnejším vybavením, ale pre väčšinu užívateľov je to predovšetkým skvelá technika písania, v tej klasickej podobe tvorby vlastných textov, e – mailovanie, lebo táto technika komunikácie je príjemná, čím ďalej tým viac dedkov a babičiek používa veru aj ešte fantastickejšie možnosti „byť so svojimi milovanými“ s pomocou skypu a potom klasika – všetko ostatné čo ponúka internet! Surfovanie od výmyslu sveta, ale v porovnaní so svojim juniorom, akurát maturantom, som trochár! Hľadám informácie ktoré potrebujem, občas si prečítam aktuálne správy z ponuky viacerých agentúr, ale on je naozaj širokospektrálnym užívateľom! Vždy sa smejem, že je v tomto ohľade užívateľom internetu s prívlastkom hodným pomenovania F, teda „fšetko“ a je mi jasné, že v tomto sa mu nikdy nemôžem vyrovnať. Viete, to už je to „zvyk je železná košeľa“ a kým ja si začiatok dňa bez printových novín neviem predstaviť, on si pri raňajkách, ak mu nerobí spoločnosť mama a cestou do školy, „prelistuje“ rešerše viacerých denníkov v tej svojej malej krabičke a hoci viem, že je to v jeho životnom štýle vlastne nevyhnutnosť, dostať sa do obrazu a nemeškať, mne už tablet nikdy nebude treba!
A predsa len mi nedá neuviesť jednu svoju osobnú špecialitu – blogujem. Dlho, pravidelne, vlastne každodenne a v tom článku som sa mal s kým porovnať, lebo Michal Piško nám všetkým predstavil blogera Jána Serbáka z obce Úbrež v okrese Sobrance. Vraj jeden z najstarších blogerov na portáli SME, ale celkom pravda to asi nebude, lebo iba ja som na svete o 6 rokov dlhšie ako on a za žiadneho pamätníka sa nepovažujem. A poznám aj tú obec, mal som tam kamaráta, riaditeľa ZŠ, spolu sme sa vzdelávali v postdiplomovom štúdiu na VŠE, aby sme rozumeli aj peniazom a nie iba ľuďom a svojim odborom a bolo samozrejmosťou pre mňa dozvedieť sa, ako sa na hranici s Ukrajinou žije! Je celkom dobre možné, že riaditeľom školy je ešte aj teraz a situácia za hranicou mu robí vrásky na čele a vzbudzuje nepokoj v duši, ale bloger nám všetko priblížil iba z pohľadu svojej vášne písať na verejný portál. Začal o furmanských pretekoch, potom je doménou jeho textov turistika a fotografovanie a hoci vraj bloguje už takmer 5 rokov, jeho tvorbu nepoznám.
Ale aj tak, so všetkým čo píše o počítačoch a o službách, ktoré mu poskytujú a predovšetkým o pôžitkoch, ktoré mu zabezpečujú s ním súhlasím. S jedinou výnimkou, už som si celkom odvykol od stolového počítača, stojí v kúte na špeciálnom stolíku spolu s televízorom a privykol som na služby „pohotového a ľahko sťahovateľného kusa nábytku“ s menom notebook a nedokážem pochopiť, ako sa o tejto vymoženosti skepticky vyjadruje - vraj to nie je ono! To viete, tento deficit vedomostí o kolegovi z Úbreže dobehnem, zvedavosť má presvedčivú príčinu, lebo kamarát a jeho osudy sú mi veľkou neznámou a tak akosi naviac mu prezradím, že aj my mávame pravidelné pomaturitné stretnutia. V roku 2013 sme mali to, s číslovkou 55 a hoci bolo „znalcov s prácou na počítači“ viac ako uvádza on, medzi záľuby prvoradého významu to nezaradil nikto!
Teda tak, cítim sa byť poučenejší a rozhľadenejší, viem o tých svojich rovesníkoch, čo sa nevyhýbajú digitálnej technike, ale aj o takých, čo sa hanebne zanedbávajú v pretekoch s časom a technickými vymoženosťami a môžem sa hlásiť k takej komunite seniorov, veru starších aj mladších ako ja, ale najmenej sedemdesiatnikov, čo sa usilujeme kráčať s dobou. A nie je nás málo, najmenej tridsať, viac mužov ako žien, ale koniec koncov, ani v takej lokalite kde žijem, družstevná chalupa má 8 podlaží a 47 bytov, to nie je na zahodenie! Takmer v každej domácnosti je počítač, internetové pripojenie je samozrejmosť a hoci naozaj neviem, ako ho kto využíva, čo je koho koníčkom, všetko jedno, štatisticky je to jasné! Komunita v ktorej žijem patrí celkom iste medzi tie štyri milióny Slovákov, čo nezaspali dobu a nepodieľa sa na prehlbovaní „digitálnej priepasti“, ako štatistika tvrdí o ničnerobení až 92% starších občanov, ktorí sa vraj v priebehu posledných dvoch rokoch o počítačoch a práci s nimi nedozvedeli vôbec nič! Kráčame ruka v ruke s potrebami doby, čo je dôkaz občianskej zodpovednosti a to sme z tej najchudobnejšej slovenskej župy, veď tu máme aj taký okres, kde si ešte ani len vlak nezapískal! .
