Sám za seba sa priznávam, že voľačo optimistické na tieto nesmierne závažné témy som ako osobné stanovisko napísal už naozaj dávno, bolo to predovšetkým v rokoch 1990 – 1992 a verte mi, dotýkalo sa to nielen zásadných zmien v školskej sústave ako celku, ale veru aj v tom národohospodárskom rozmere – podiel školstva na rozpočte Slovenska rástol viac ako pravidelne a prirodzene. Ešte fungovali pôvodné Učiteľské noviny, ešte sa v nich našiel priestor celej strany, aby som napísal článok o učiteľských mzdách, ktoré sú vlastne až dodnes nedoriešenou tajničkou vzdelávania, ešte so mnou bez váhania a korektne, ako s predstaviteľom „malého školstva“, teda materských, základných, stredných a špecializovaných škôl takýchto typov rokoval minister rezortu a nielen to, on tie moje argumenty vlastne za chodu akceptoval!
Volal sa Ján Pišút, na škodu tejto krajiny a jeho občanov tento rezort riadil iba krátko, ale spravodlivo a čestne tak, ako už nikto pred ním a ani dodnes! Obzrite sa na ten čas jeho ministrovania a zistíte, že všetko čo stihol má nielen hlavu a pätu, ale aj obrovský význam pre posun školstva nahor, čo najďalej od tej socialistickej a potemkinovskej kamufláže dobra a úspechov a odporúčam to ako študijný materiál pre dnešného ministra, pána Čaploviča, ináč nás dovedie aj ďalej než na kraj priepasti, kde už stojíme teraz!
Školstvo má celkom neprofesionálne vedenie, zriaďovateľské povinnosti sú v rukách samospráv a regionálnej správy, od januára to bude pod kuratelou ministerstva vnútra cez obvodové úrady a čo ako to znie nedôveryhodne, štátny rozpočet na vzdelávanie daný normatívami sa na týchto, zo zákona zodpovedných inštitúciách, spravuje naozaj jánošíkovsky, od buka do buka! A nielen to, všetko čo prevádzku škôl a školských ustanovizní ovplyvňuje a podmieňuje dostalo zvláštny štatút prevádzkovania a rozhodovania – to čo je školské, odborné, profesionálne má svoje miesto v systéme celkom na konci! Alebo aj vôbec nie, teda nenájdete žiaden priestor oznámiť problém, navrhnúť riešenie, avizovať potreby a spôsoby nápravy či zákonitej zmeny!
V tom „veľkom svete“ to zaevidujete ako voľačo neuveriteľne vzdelávaniu škodiace okamžite, je to výkričník v podobe navrhovaného rozpočtu rezortu školstva na rok 2014.
Ak si uvedomíte, že niet na prevádzku škôl v bezproblémovom režime, že viazne údržba a výstavba, rozvoj v celom komplexe významu toho pojmu, že niet na mzdy a hoci už aj teraz odborári, ináč participujúci na vládnutí strany Smer poslušne a s nadšením, ohlasujú štrajk nepochopím, ako niečo na tento spôsob diskriminácie celej populácie môže byť v reálnej ponuke vládnutia??! Školstvu sa plánuje vziať miliarda doteraz rozpočtovaných potrieb a hoci som už viackrát naznačil, že to môže byť aj v podobe toho „škatule hýbte sa“, lebo štát dokáže presúvať vlastne všetko tak ako to potrebuje, ale všetko jedno, veď ešte aj strana Smer sa riadi pravidlom, že na vzdelávaní sa šetriť nemá a teda by sa ani nemalo! No hľa, školstvo bude mať aj tak menej, hoci už aj teraz trpí podvýživou.
V tom „maličkom svete“ školstva sa dokáže dobre zorientovať iba odborník, alebo aspoň záujemca s potrebou porozumieť potrebám ľudí v realite. Podľa spracovanej štúdie na objednávku sa bude čo nevidieť rušiť prevádzka malých škôl v obciach s počtom obyvateľstva málo zaujímavých. Viete, ten profesionál, čo presne vie, prečo sa takéto malé školy do systému zaradili – lebo verte mi, to naozaj nie je iba o štatistickom dosahu natality v takejto aglomerácii na ich opodstatnenosť - argumentuje v širokom zábere významu takejto zriaďovateľskej povinnosti a presne na to by mal Čaplovič a jeho podriadení myslieť, ak budú rozhodovať o vyradení školičky s malým počtom zapísaných žiakov do systému! Kto bude musieť hádať, prečo je absolútne nezodpovedné školu s históriou a významom pre deti, rodinu, socializáciu prostredia, kultúru a udržania úrovne zrušiť je anachronizmus vzdelanosti, hanba mu a potom radšej budem ukazovať na ich hriešnosť!
Načo je ministrovi Čaplovičovi drahý automobilový park, prečo dáva darčeky v podobe kvetov či extra kvalitného koňaku len tak, z plezíru, prečo sa nesnaží konečne ušetriť v svojom priestore osobnej moci tak akosi naozaj a na mieste čo by vôbec nemuselo bolieť!? Mám hrôzu z toho, čo sa z materiálov vlády, teda presnejšie, jej odborníkov, objavilo v riešení šetrenia nového rozpočtového návrhu na adresu Akadémie vied! Lebo uznajte, tam už vlastne každý celkom presne vidí, ako sa poznanie, vedomosť a teda veda mení na naše finančné zisky, lebo takto by to malo byť, je to správa vecí vlastná celému svetu a tu sa dozvedáme, že sa bude šetriť vlastne plošne! Toľko a toľko ľudí bude musieť zo SAV odísť a hotovo, je to spoľahlivé riešenie. Byť ministrom Čaplovičom tak jednoducho takúto inštitúciu budem chrániť, veď podľa predpokladov je SAV priamym výrobným nástrojom, lebo ešte som nikde nepočul a vlastne ani nečítal, že vedátori tam bádajúci nie sú ozdobou Slovenska a urobil by som voľačo celkom iné!
Všetkých vedcov pod vlastnou kuratelou, teda tých, čo participujú vlastným podielom prevádzkovania či živobytia na školskom rozpočte by som celkom redukoval, lebo SAV má takýchto fachmanov vo vlastných radoch. Lebo veď načo duplicita, uznajte a tak by som na Ministerstve školstva, športu a vedy – dúfam, že som na nič nezabudol, zrušil Štátny pedagogický ústav, Národný ústav celoživotného vzdelávania, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, Štátny inštitút odborného vzdelávania a Ústav informácií a prognóz školstva – dúfam, že som na nič nezabudol a nahradil ich skromným oddelením či zodpovedným referentom v systéme riadenie rezortu. Viac nič!
Ak bude oponent či iba škriepnik namietať, že je to chyba a nedostatok, lebo so vzdelávaním sa hazardovať nesmie a nemá znie moja odpoveď – veď práve preto! Každému čo jeho jest nás učili tvorcovia národnej múdrosti a odvtedy sa u nás nič onakvejšieho v rovine šetrenia nevymyslelo a potom už celkom iste bude aj na prevádzku malotriednych škôl, ak to socializácia životného prostredia a ľudských potrieb vyžaduje, bude sa dať akceptovať aj potreba výstavby či zriaďovania škôlok a škôl v rómskych osadách čo najskôr a permanentne, aby sa hriechy spoločnosti dali čo najskôr odstrániť a minimalizovať, ba vytvorí sa aj celkom nový priestor na hľadanie možností doviesť systém učiteľských miezd k spravodlivosti.
Žiaľ, som na tom presne tak, ako v rokoch pred zamatovou revolúciou, čokoľvek chcem povedať, verejne oznámiť, alebo priamo navrhnúť ako riešenie, nedá sa! Ten zázrak rokov demokratizácie, po novembri 1989 trval žiaľ iba krátko a už tu niet k dispozícii ani takých skvostných profesionálov ako bol Ján Pišút, aby akceptovali dobro pre všetkých, ak si to veci zaslúžia a nikto si možnosti riešenia krízy v systéme ani len nepovšimne. Lebo veď načo, platné princípy správy vecí verejných sú dané, rozhoduje výhradne ten, komu to realita dala ako víťaznú cenu a všetko ostatné je iba márna komplikácia. No, čo už, takáto je slovenská realita aj napriek tomu, že september 2013 by mohol školský rok s označením 2013/2014 začal akurát oznamom - rezort školstva sa ako jediná organizačná súčasť vlády Róberta Fica a strany Smer podieľa na šetrení výdavkov štátu na vlastnú prevádzku. Všetci zodpovední nech nás nasledujú, hurá! To by bolo, čo poviete, alebo aj ináč, naozaj by to nemali vedieť všetci?
Stalo sa, informujem a v nedeľu si to všetko pomýlené a hanebné uvedomil aj premiér Róbert Fico. Presne tak, ako to už urobil aj predtým, ba veru aj s poučením pre štátneho tajomníka Buriana, lebo vtedy to bolo pre likvidáciu príspevkov na deti jeho „maslo na hlave“, teraz zdiskretizoval priamo ministra školstva Čaploviča! Priznávam, doprajem mu takéto ponaučenie, lebo hanba v priamom prenose je nielen trest, ale celkom iste aj výstraha v podobe aspoň toho no-no-no a koniec koncov je dobre, že život v SAV sa vráti k spoľahlivému bytiu.
Ale ak sa nenahneváte, to šetrenie v rezorte školstva je správna vec, nič na tom, čo som napísal nepotrebujem voľajako zmeniť či inovovať a bolo by naozaj správne, keby si svoju premiérsku robotu ten náš robil naozaj zodpovednejšie! Nie je hanebné, ak sa jeho podriadení správajú neprofesionálne, alebo ešte horšie, k správe štátu nezodpovedne a k SAV diskriminačne, alebo to robí naozaj iba preto – ako tvrdia jeho neprajníci – že je to pripravená aktivita!? Minister pohrozí, prikáže šetriť a prepúšťať, lebo čo už, ináč sa nedá a dobrý premiér zasiahne ako štedrý princ z rozprávky a hoci to naozaj znie skôr smiešne či ako horor než rozprávka o dobre, vyzerá to naozaj ako šikovne napísaný scenár. To viete, imidž! Budú voľby!
