V súvislosti s riešením školskej problematiky ma rómske etnikum zaujímalo vždy aj profesionálne a hoci som nikdy nežil v prostredí, kde sa úroveň jeho bývania a života vôbec dala opísať ako katastrofálna, stačilo raz vidieť a potom už iba počúvať, aby som sa stal prívržencom reforiem, čo prinesú radikálnu zmenu. Nikdy nezabudnem na seminár, čo pripravil voľakedy v roku 1991 kolega v Spišskej Novej Vsi pre všetkých tak, že sme boli v klasickej rómskej osade, dostali do rúk materiály o školskej dochádzke detí a štatistiku s ukončeným vzdelávaním, zdravotné záznamy, sociálne a priestupkové delikty, údaje o zamestnanosti, kriminalite, všetko to, čo sa týka hygieny a reálnej podoby všedného života všetkých členov komunity videli na vlastné oči a verte mi, na to sa zabudnúť naozaj nedá!
To bol ten zlom a odvtedy som sa usiloval s každým, kto s voľačím nádejným v tomto ohľade prišiel spolupracovať, pomáhal som zo všetkých svojich síl a hoci už dávno nemám žiadnu naozajstnú možnosť voľačo rozhodujúcim spôsobom ovplyvňovať, mlčať a iba sa prizerať mi aj tak nedá! Je to predsa len priveľká hrôza nášho života, voľačo tejto doby a tejto spoločnosti naozaj nehodné a toľko krivdy pre tie deti rómskeho etnika, čo vyrastajú ešte stále v osadách na úrovni hlbokého stredoveku, ako keby celkom na periférii spoločenského záujmu väčšiny národa, to si naozaj nikto na svete nezaslúži! To nie je ich vina, ale naša, spoločná a ak niekto z tých „spravodlivých“ vykrikuje, že majú čo si zasluhujú, „nemakančekovia“, zlodeji, barbari, ten by si zaslúžil celkom iste priamo trest za nulovú empatiu k nešťastníkom!
Iba nedávno som dumal nad tým, aké rozdiely sú vo vládnych materiáloch pripravených na riešenie problému a to, s čím teraz prišla vláda v podobe Pollákových represií je hotová katastrofa. Lebo čo už, všetko sa musí odštartovať vyriešením základných problémov, čo rómske etnikum dlávia a všestranne obmedzujú – musí sa vyriešiť spôsob bývania, vybavenie a socializácia každodenného žitia, zamestnanosť, školská dochádzka v spolupráci s predškolskou výchovou, hygiena, zdravotná starostlivosť a jednoducho všetko, čo musí spoločnosť pre svojich občanov celkom samozrejme ponúkať. A nič sa nedá robiť, represívne zásahy a tresty až potom, ako náležitá realita a osveta, lebo teraz je Rómom v osadách iba ťažko a bezvýchodiskovo!
Ten projekt denníka SME, keď 5 redaktorov strávilo celý týždeň v osade v obci Kecerovce bol skvelým dôkazom, veci videli na vlastné oči, spoznávali dôsledky všetkých negatívnych javov a tlakov, ktoré občanov v osade deptajú, dostávali komentáre zainteresovaných, napríklad starostu a zodpovedných úradníkov samosprávy, lekárov, učiteľov, sociálnych pracovníkov v dobrovoľnej sfére a rýchlo zistili, že kde nič niet, iba beznádej a bieda, tam sa naprávať nič nedá! A finálnym produktom tejto skvelej aktivity bol materiál navrhovaných zmien, žiadne zázraky, ako sa hovorí, na to si redaktori netrúfli, sú amatérmi, ale aj tak, táto vláda ani to nepočula a ani nevidela!! Naopak, ako výsmech sa realizoval ozbrojený zásah na obyvateľstvo osady v Moldave nad Bodvou, samozrejme „dokonale pripravený“, sofistikovaný ako vojenský prepad a razia do priestorov, kde je absolútna prevaha, malých detí a žien, s krikom, zastrašovaním, násilím, materiálnymi škodami a následným predvedením, hoci ten pôvodný plán „dobyvateľov“ mal byť ospravedlnením všetkého! Hľadali sa občania vinní v trestných veciach a aj ukradnutý materiál pochádzajúci z ich trestnej činnosti – to všetko ako výsledok dôkladnej policajnej práce. Výsledok – v obci priamo policajti zbili viacero občanov, mnohí z nich museli navštíviť lekára a dať sa ošetriť, predvedení na políciu boli zmlátení opakovane a zasa museli vyhľadať lekársku pomoc, zadržaný tovar pochádzajúci z trestnej činnosti vyjadruje slovíčko – nenašlo sa vôbec nič a počet hľadaných a zadržaných jeden!
Obyvatelia sa ex post, po tej prežitej hrôze verejne posťažovali, že to bol akt pomsty a odvety, lebo im osadníci iba niekoľko dní predtým, tiež pri voľajakom „dôležitom“ vyšetrovaní poškodili auto. Z tohto pohľadu je to teda „naozaj vydarená akcia“, škody na majetku, mnohí museli absolvovať lekárske vyšetrenie i zdravotnú pomoc a veľa ich predviedli na políciu. Nezadržali, nebol dôvod, ničím sa neprevinili, ale pre istotu ich znovu poriadne zbili až tak, že zasa mali robotu ambulancie a aby ste to mali s čím porovnať, tak v rovnakom čase a s rovnakým zámerom polícia robila raziu aj v Drienovci, kde sa nič hodné pozornosti nestalo! Naozaj nič, nič sa nenašlo, nikoho nezbili, nespôsobili sa žiadne škody a niet o čom hovoriť, teda ako keby to nebola reč o rovnakom probléme!
Prekvapujúco, žiaden záznam z akcie polícia nezhotovila, hoci inokedy je k dispozícii nielen oficiálna kamera, ale aj mobily zasahujúcich policajtov a veru aj to zaváňa voľačím podozrivým. Ba až zámerným, aby sa nič nedalo dokázať, lebo miestnym Rómom celkom iste nebude k dispozícii voľajaká výkonná advokátska kancelária a verte mi, je jednoducho málo, ba vlastne celkom nič, ak sa výkonná moc v štáte dá zneužívať v takejto podobe.
A teraz teda ten recept na slovenskú špecialitku - má svoje korene v predstavách premiéra Róberta Fica a praktický návod, ako tie jeho myšlienky dostať do života ako splnený sen. Je v tom celkom iste potreba urobiť premiérovi a predsedovi strany Smer radosť, realizovať v jeho mene akt, na ktorý on osobne nikdy nenájde dosť odvahy, hoci o tom celkom iste sníva. V drobnostiach, detailoch i komplexne, teda vo všetkom, čo má podobu želaní v tomto jeho zaklínadle.
Štandardnými metódami sa tzv. rómsky problém vyriešiť nedá a nič neštandardné Slovensko prijať nemôže, čo akurát tým policajtom v Moldave nad Bodvou poskytlo návod, ako spoľahlivo mu ako svojmu dobrodincovi urobia radosť!
Skúste sa zamyslieť, kto urobil chybu a prešľap, koho by mohli volať na zodpovednosť pred zákonom za ten neuveriteľne násilný čin štátnej moci na nevinnom obyvateľstve? Je vôbec možné, že predseda vlády nepozná oficiálny materiál, ktorým sa má jeho vláda riadiť vo veciach stratégie integrácie Rómov, ktorý prijala po vláde Ivety Radičovej a ktorý mu požehnala EÚ a hlása ten barbarský výrok hanby, ktorý si za svoje zoberú do výbavy policajti??!
Nuž a teraz vás všetkých poprosím ešte o trošku viac trpezlivosti – je za tým nielen presvedčenie a iné obavy nášho premiéra, ale veru aj prekvapujúca realita súčasnosti. Rómska komunita sa ako keby myšlienkovo obrodila, hlási sa k etniku, je tu k dispozícii čím ďalej tým viac tých Rómov, čo už sa vzdelaním, spôsobom života, spoločenskými aktivitami dôveryhodnosťou stali občanmi s vysokým kreditom integrovania sa k väčšine a predsa len chcú stáť pri tých svojich spoluobčanoch, ktorým je to odoprené. Je tu z ničoho nič sila schopná súperiť s mocou na ten systém štátnej nespravodlivosti daný napríklad Ficovým presvedčením a policajným násilím, sú tu starostovia, poslanci, inteligencia, právnici, umelci, učitelia a predstavte si – ako keby sa akurát toho Fico obával. Už sú tu vraj obce, kde sa k rómskemu etniku hlásia všetci občania, budú si môcť podľa voličských pravidiel voliť starostov a primátorov i poslancov a potom si budú môcť vlastné veci spravovať sami!???! Cítite tú hrôzu obáv, čo to bude za galibu? A pritom to nie je pravda, lebo zlý starosta a poslanci v obci Žehra pod Spišským hradom sú výnimka, lebo Kecerovce a to, čo tam redaktori SME našli je pozitívom par excellence. Vzorom pre všetkých a aj pre Smer a Fica, lebo je to o zdravom rozume a reálnych potrebách Slovenska!
Teda tak, máme ako národ zasa o čom premýšľať, ako o domácej úlohe pre všetkých a predovšetkým pre tých, s povinnosťou integráciu rómskej komunity priviesť do reálneho života čo najskôr. Všetky tie premiérove pochybnosti chabej mysle, tie plnenia jeho predstáv a snov, ako to v Moldave nad Bodvou predviedla polícia, celá tá avizovaná a stále nulová príprava zmien v sankciách obyvateľov osád, čo tu predstavuje Pollák je hanbou, ktorej sa musíme ako štát vyhnúť za každú cenu. Lebo nie je vylúčené, že tlak medzinárodného spoločenstva, čo sa teraz prejavuje iba vyslovením výhrady sa znásobí, zaslúžene a prinesie nám hanbu, odsúdenie a veru aj sankcie, lebo scenár, podľa ktorého „kráča v reformách integračného procesu táto vláda“ je hanba! V permanentnej a kontinuálnej podobe zlých rozhodnutí a neschopnosti dodržiavať vlastné záväzky.
