Eurokomisia, podľa výsledkov súdov, predovšetkým ak je výrok v podobe exekúcie vyslovuje nespokojnosť a ak sa čo najrýchlejšie neurobí náprava, hrozí Slovensku radikálnym trestom. Najhorší na veci je pritom súhrn podmienok, podľa ktorých sa má uzatvárať zmluva medzi klientom a poskytovateľom pôžičky, lebo EÚ ich posudzuje ako celkom neférové, ba zákerné, hoci na ministerstve konajú komisie ktoré obsah zmluvy musia kontrolovať. Ich odporúčania sú však celkom nezáväzné a je ľahké zistiť, ako formálne sú potom výsledky. Je to nielen podľa Bruselu nepochopiteľná prax, ale katastrofou je predovšetkým fakt, že to minister Borec nevidí!
Zvláštne, jeho reakcie na kritiku EÚ boli nielen vlažné a nevzrušivé, ale mne to pripadalo až fatálne nezodpovedné, ako keby si vôbec neuvedomil, že je to nedostatočná klasifikácia jeho zodpovednosti. A potreby, tie zmluvy poriadne čítať a hodnotiť, v kontexte so všetkým zákonmi Slovenska, ale aj EÚ, aby sa postup súdov neriešil podľa Obchodného zákonníka, ale podľa novej podoby, ako spotrebiteľské arbitráže. A riešiť ich na štátnych súdoch a nedovoliť o nich rozhodovať súkromným sudcom a ich senátom. EÚ celkom rigorózne predpisuje, aby sa súd občana s problémom plniť si povinnosti vyplývajúcej z pôžičky či poskytnutého úveru konal výhradne na špecializovanom arbitrážnom súde, kde sa prvoplánovo bude najskôr posudzovať obchádzanie zákonov tak, ako to vyplynie zo zmluvy a to predovšetkým z jediného dôvodu. Pôžičky nie sú realizované podnikateľmi, ale predovšetkým obyčajnými občanmi, aj dôchodcami a ich právna zdatnosť či solventnosť všetko a vo všetkých súvislostiach zvládať, naozaj nie je bežnou finančnou transakciou, môže a veru aj prináša konfliktné situácie, ba je zavádzaním a zneužívaním!
Minister Borec sa vyhovára, podľa jeho tvrdenia to vraj slovenské súdy zvládajú, spotrebiteľa chránia, ale pravda to nie je! Kontrolné komisie sú celkom formálnymi združeniami, súdy v podobe rozhodcov produkujú exekúcie ako na bežiacom páse, exekútorom až teraz kladie zákon prekážky, aj to iba v podobe, koľko peňazí môžu z dôchodku seniora zadržať a čo je najstrašnejšie, nič z nekalých podmienok zmluvných vzťahov sa neupravuje, pôžičkové firmy ich neustále využívajú v celom rozsahu.
Páčilo sa mi, ako komplexne svoju analýzu a návrh žaloby na naše právo Redingová sformovala – nezabudla ani na predsedu najvyššieho súdu Harabína a posúďte sami, ako to vyzeralo v praxi. Podľa nej nedáva Najvyšší súd SR žiadne rady či priamo návody nižším súdom ako kauzy riešiť, alebo priamo v zmysle vyššej právomoci rozhodovania preveriť férovosť zmluvných podmienok, ale odpoveď najvyššieho sudcu Harabína prišla v neuveriteľnej podobe. Sudcovia sú nezávislí a môj úrad nemôže za ich rozhodnutia niesť zodpovednosť, ale všetkých vraj môže ubezpečiť, že on, ako minister spravodlivosti začal boj s úžerou, položil základy ochrany spotrebiteľa a dodnes je to platné ako zákon! Šľak ma ide trafiť, ohodnotil vždy takúto „argumentáciu“ Julko Satinský a nehnevajte sa na mňa, voľačo na tento spôsob je podľa modernejšieho slovníka alebo absolútne nekorektná hlúposť, alebo voľačo satiricky deformujúce vážnosť toho pána a jeho úradu. Ale pozor, iba niekoľko hodín po takomto výroku už boli Harabinove slová viac ako alternatívou, lebo tých ústavných sudcov, čo svojim zlým verdiktom umožnili Piťovcom zbaviť sa väzby, volá k zodpovednosti – potrestať a exemplárne! No povedzte, na čo nám potom slúži, prečo mu hovoríme najvyšší?! Alebo, že by to bola už nadávka?!
Skutočnosť takejto situácie v rezorte spravodlivosti je fakt, už pod kuratelou EÚ, ale aby ste náhodou nepodľahli presvedčeniu, že je to jediná kauza, čo ministrovi Borecovi kazí radosť všedných hodín, musím vám pripomenúť reakciu Advokátskej komory vyjadrenú ako kolektívny postoj nesúhlasu s karikatúrou Shootyho v SME. Odznela v podobe zvláštnej –mala podobu anonymného postoja členstva ukrývajúceho sa za zámeno my, vraj preto, že šéf Advokátskej komory bol práve v inkriminovanom čase na dovolenke, ale v súčasnosti, keď sa tento funkcionár už mohol vysloviť osobne, nič na tom postoji a proteste neupresnil! Nepovie a neprezradí, kto s tým protestom vyrukoval, ale veru nielen jemu, ale mnohým členom komory sa nepáči, ako ich Shooty znázornil ako prasiatka a pochybujú, že by sa to páčilo akejkoľvek profesii. Požadujú verejné ospravedlnenie a hoci ani len náhodou nie sú proti karikatúram, ak sú výstižné a spravodlivé, podľa nich to v tomto prípade Shooty prehnal! Advokáti sú slušní ľudia, zodpovední pracovníci v rezorte spravodlivosti a hoci sa vraj občas naozaj voľačo nekorektné vyskytne, kresliť ich s prasacími hlavami si nezaslúžia!
Ba šéf komory advokátov Hrežďovič to pomenoval „odborne“, vraj nám nechal prisilný odkaz a odporúča mu autocenzúru, lebo ním vyjadrený názor, teda tou kresbou s textom, vraj destabilizuje spoločnosť. To viete, akurát takéto tvrdenie už neobhájil, ani len svojou profesionálnou výrečnosťou sa mu to nepodarilo a vôbec nikoho neprekvapuje, že ministerstvo do priebehu takejto žabomyšej vojny jednoducho nemalo potrebu zasiahnuť. Ktohovie, či pre istotu, lebo mútiť vodu naozaj nikomu neprospieva, alebo akurát práve preto, že ak je niečoho viac ako veľa, je najlepšie zahrať sa na pštrosa – vtedy je každé slovo márna zbytočnosť, no v každom prípade to našu spravodlivosť nectí. Zrejme nie náhodu je tento rezort zobrazovaný ako tri opice, nevidiacej, nepočujúcej a nemej, čo síce nie je ktohovie ako povznášajúce, ale uznajte, naozaj je to menej kruté, než právnici s prasacími hlavami v Shootyho karikatúre, či ako keby to bolo aj tak celkom jedno?