Ľavica v podobe SDL podľahla vnútornému rozkladu pod vedením neuveriteľne ambiciózneho Róberta Fica, ktorého tak akosi neviditeľne a tajomne vyškolil vraj mág reklamy a biznisu Flašík a vznikol jeho Smer, ktorému sa podarilo všetkých ľavičiarov absorbovať a zjednotiť, SNS si udržiavala miesto na výslní vďaka zotrvačnosti a láske vraj k „národným ideálom a k histórii samostatnosti Slovenska“, na svetlo sveta sa dostali liberáli s programom „ľahším ako je zodpovednosť“ a ešte aj národnostná menšina podľahla osobným záujmom a rozpadla sa veru horšie ako iba účelovo! A presne vtedy sa krehká stredopravá koalícia dostala do krízy, pokles dôvery voličov sa pretavil vo voľbách v roku 2006 do prehry a spolok Smer, SNS a HZDS vytvoril prvú vládu Róberta Fica.
Jej história je známa, ba veru aj dôkladne analyzovaná, je v nej viac zla ako prospechu, ale jedno je isté, kým SNS prešla krízou v krutej podobe a s personálnou revolúciou až k dnešnému takmer znovuzrodeniu a HZDS je už bez Mečiara a celkom v troskách, Smer sa stal štátostranou po krátkom extempore návratu pravice k moci.
História vlády Ivety Radičovej je ešte v živej pamäti národa, rovnako tak „harakiri“ Sulíkovej politickej nedostatočnosti, neschopnosť stredopravých politikov veci predvídať do dôsledkov spôsobili jej zánik a cez mimoriadne voľby sa stalo presne to, čo našu krajinu vrátilo ako keby až pred november 1989. Aj to všetci v tomto národe vnímajú ako realitu, lebo Smer dnes cez rozhodnutia parlamentu, vládnu kuratelu a s komplexnou správou všetkých vecí verejných, čím myslím úrady a verejné ustanovizne, ovláda jednoducho všetko, s výnimkou osobnej nespokojnosti občanov.
Teda tak, to je realita dneška a nič sa nedá robiť, až do roku 2016, kým sa cez program volieb prezidenta, poslancov do europarlamentu a samosprávy prepracuje Slovensko až k parlamentným voľbám a bude môcť s týmto status quo voľačo v zmysle platných zákonov urobiť, treba stredopravej koalícii správať sa celkom zodpovedne. Lebo nič sa nedá robiť, podľa pôvodne dohodnutých pravidiel už dávno nie je funkčným spoločenstvom, rozdiely ako keby sa medzi politickými stranami znásobili a dohoda nevznikne ani v takých jednoduchých situáciách, ako je výber spoločných kandidátov do jarných prezidentských volieb! K napísaniu tejto úvahy ma prinútil výrok predsedu SDKÚ Pavla Freša, keď chcel národu a svojim priaznivcom vysvetliť, prečo nemá SDKÚ svojho vlastného prezidentského kandidáta a potom predovšetkým skutočnosť, prečo ho nemá voľajaká tá predpokladaná stredopravá koalícia spoločného!???
Jeho vysvetlenie má podobu celkom zvláštnu, vraj preto nie, lebo ich je v ponuke až sedem a je takmer nemožné si z tejto širokej ponuky vybrať osobnosť, ktorá by mala jasné preferencie podpory väčšiny. Nič sa nedá robiť, realita je presne taká, predvolebná kampaň je už odštartovaná, všetko sa dostane do podoby dobre viditeľnej a ak sa bude vedenie SDKÚ správať tak nerozhodne a celkom nezodpovedne aj naďalej, veru si svoj imidž politickej strany s podporou vari 7% voličov nepolepší, skôr naopak! Som občan s interesom a životnými skúsenosťami a ak to v tejto strane, čo už má naozaj dlhodobé skúsenosti, prax so správou vecí verejných a vládnutím nevedia a neurobia konečne dobré rozhodnutia, volič to celkom iste „ocení“ stratou dôvery! Pýtam sa teda všetkých, čo sa na tom podieľajú, predovšetkým predsedu Frešu, je to naozaj správna cesta k návratu do pozícií hodných vlastnej histórie a zodpovednosti voči národu?
Odpoviem si, bez výčitiek svedomia, že sa nominujem na post voľajakého poradcu, to je hotová katastrofa! Tak akosi naviac sa poslanecký klub SDKÚ takmer rozpadol, zo strany odišla Lucia Žitňanská, poslanec Beblavý i Magda Vášáryová a najčastejšie sa ako dôvod ich odchodu uvádza vraj neriešenie vedúcich postov v strane. Celkom iste to nie je celá pravda, lebo výhovorka, že toto vedenie má dôveru členstva nemá kto dokázať, nie je k dispozícii hlas členskej základne a žiaľ, nie je k dispozícii ani dostatok vraj mladých a nádejných kádrov! Nežijem v Bratislave, ale predsedovi Frešovi jednoducho neverím, že napríklad Ivo Nesrovnal je skvelým pravicovým kandidátom v samosprávnych voľbách proti Ftáčnikovi s podporou Smeru, lebo Slovensko o ňom jednoducho nevie vôbec nič, nemá žiadne zásluhy a veru ani reklamu, takže zasa iba zdanie a nie realita! Ten zvyšok sily SDKÚ, čo mal základ v osobnostiach leží ladom, Dzurinda a Mikloš skôr mlčia než strane a potrebám národa slúžia ako by mali a táto ich apatia predsedovi Frešovi ako keby ani neprekážala. Vraj ich hlas na ústrednej rade SDKÚ vôbec nezaznel!
Presne takejto myšlienkovej prázdnote nerozumiem, svojho partnera a politického súputníka, človeka s politickou i štátnickou praxou nesmiem obchádzať, ak hľadáme spoločné východiská, je potrebné konsolidovať činnosť všetkých. Rozfúkať plamienok spoločného potenciálu, burcovať, kreatívne postupovať na všetkých frontoch, všetko čo môže boj o dôveru voliča zvrátiť je povinnosť, nič iné! Podľa Freša je vraj pád vlády Ivety Radičovej a kauza Gorila príčinou toho, že strana padla až na hranicu postupu do parlamentu a znovunadobúdanie dôvery voličov je viac ako zložitá cesta k náprave a tak sa teda pýtam, ktoré akcie, postupy, zvolená metodika a mediálny proces nápravy v aktivitách SDKÚ DS to dokazuje, lebo žiaľ, nikde som sa s ničím na tento spôsob očistenia dobrého kreditu SDKÚ nestretol! Iba ak náhodou, akurát ten výrok – nevybrali sme, lebo ich je sedem, nepovažuje Pavol Frešo za voľačo na tento spôsob záchrany a uznajte, to je plytká výhovorka a nie stratégia!
Všímam si, že vedenie SDKÚ má zvláštny spôsob riešenia káuz a problémov spojených s vlastnými osudmi - sú v polohe viac ako pasívnej – na všetko čo potrebuje vysvetliť či zdôvodniť si chce vystačiť slovom! Problém pomenuje – napríklad kauza Gorila, ale viac nerobia nič! Netvrdím, že Smer je v tomto ohľade výkonnejším protivníkom, to naozaj nie, z pozície zvrchovanej moci už druhý rok „vyšetruje“ s nulovými výsledkami, ale nič sa nedá robiť, keď majú odvahu aj tak vykrikovať, že Gorila je produkt pravice, hoci celé Slovensko presne vie, že je to Ficova „domovská parketa“ kde mu chutila kola, prečo sa nedodržiava aspoň zásada, kto do nás kameňom, my doňho tehlou, či zub za zub!??? Aj to je lepšie než mlčať a hltať hanbu, lebo brániť sa je normálne!
To už som odbočil, odpustite, ale v letore slovenského národa je skôr ako vlastnosť dominujúca všetkému nepoddajnosť, nechuť podriadiť sa sile, čo je falošným prorokom a prepáčte ten únik ku klasike poézie – radšej nebyť, ako byť otrokom a presne to je naozaj dobrým riešením na každú letargiu a nedôstojnú pokoru prehry!
A aby to nebolo iba smutné a nedôstojné, lastovičky nádeje tu už predsa len sú! Pavol Paška a všetci poslanci za Smer sa v parlamente v utorok celkom znemožnili naprogramovaným hlasovaním v neprospech slabých a ohrozených, dnes, v stredu, je v starej budove Národnej rady naplánovaná udalosť dlho očakávaná, vraj sa pred mnohými dôležitými hosťami Róbert Fico predvedie ako prezidentský kandidát a bolo by viac ako správne, aby sa vlastne v tej istej chvíli presvedčil, akú má on a jeho Smer povesť a tak akosi konečne sa predsa len aktivizoval aj pravicový ekonóm Ivan Mikloš, čo smiešnych a svojej úrovne nehodných smerákov v sfére financií – Počiatka a Kažimíra, v televíznom ringu či v mediálnej sfére vôbec zvládal naozaj iba jednou rukou a na polovičnú kapacitu intelektu. Ba je tu aj perlička, kardiochirurg Fischer, čo mi zachránil ako skvostný operatér život a daroval mi doteraz už bezpečných sedemnásť rokov sa rozhodol, že na prezidentský post bude kandidovať aj on a Slovákom odkazuje, že on sa veru Fica nebojí!!! Bravó, doktor, vivat zrelý muž, presne takto má Slovák reagovať na voľačo, čo je tohto národa nehodné a máte okrem tohto môjho obdivu aj sľub, že svoj hlas vo voľbách teda tomu Ficovi naozaj ani len náhodou nedám!
