Sme v každom ohľade smiešny až hanebný prvok toho vojenského spoločenstva, čo si vyslúžilo ostrohy úspechov pri strážení mieru a pokoja naozaj na celom svete, lebo na všetko okolo seba naše vojská pôsobia ako chudobní príbuzní, vybavení arzenálom a technikou naozaj predpotopnou a márne sú odvážni a profesionálne dobre podkutí, takmer všetkým v rovnakom postavení sa nevyrovnajú vlastne ničím iným! Nuž neviem, ako sa na to pozerá obyčajný občan, ale dočítať sa, alebo z voľajakej impertinentnej reportáže sa dozvedieť, že naši vojaci sú ešte stále závislí od starobylej ruskej výzbroje a techniky, že im chýba aj taká samozrejmosť akou je strelivo, že armáda nemá vypracovaný systém modernizácie, čo je spoľahlivým dôkazom celkom neseriózneho plánovania našej obrannej štruktúry v celom rozsahu všetkých druhov našich ozbrojených síl, že naša armáda je v režime „hladovania“ aj napriek tomu, že sme povinní udržiavať rozpočet na jej udržiavanie a rozvoj podľa podpísaných záväzkov a aby to malo aj povinnú jahôdku so šľahačkou - ako naozajstnú ozdobu, je tu záväzný výrok premiéra – že na armádu nemá a aj tak ani nedá!!!
A tak akosi samozrejme sa minister obrany Martin Glváč tvári ako spokojný piknik, ktorého naozaj nič nevzrušuje, ak nemusí, tak sa na ničom vojensky špecializovanom ani nepodieľa a dá sa zastupovať svojim štátnym tajomníkom a vo chvíli, keď si pripomeniem slová Róberta Fica, že vojaci našej armády nevedia ani len poriadne pochodovať celkom oprávnene sa pýtam – a kto by ich to mal naučiť, ak veliteľa najvyššieho nič vojenské úprimne neinteresuje!???
Trošku odbočím, oprávnene a veru aj s nádejou, že to, čo som nedávno započul, ako klebetu o znovuvzkriesení výroby v Považských strojárňach v Považskej Bystrici bude napokon realitou, lebo verte, naozaj mnoho súvisiaceho s ozdravením pomerov v armáde Slovenska by tam vedeli vyriešiť celkom samozrejme oživením starej výroby a dokonalého kumštu tamojších robotníkov, technikov a podnikateľov, lebo nič z toho v čom vynikali sa nedá zabudnúť! Viete, šokovalo ma, že naše osobné zbrane sú zastarané, ba že naši vojaci trpia akútnym nedostatkom munície a verte mi, naozaj to nie je tak dávno, čo sme akurát v takýchto technických zručnostiach predstavovali svetovú špičku! A verte mi, nie je v tom nič hanebné, lebo ak je voľačo naozaj potrebou ľudstva, potom je naozaj lepšie nebyť na niekom závislí, ale staňme sa sebestačnými a doprajme kvalitu aj iným!
Hovorím z vlastných skúseností, hutná výroba v podobe valcovne farebných kovov je z tej dávnej slávy jediným funkčným artefaktom, ale presne to je tým najpotrebnejším surovinovým základom obnovy výroby a verte mi, v tom dávnom podniku sa vyrábala najkvalitnejšia pechotná munícia pre celý svet a pevne verím, že by sa to stalo realitou aj teraz! To naozaj stačí mať šikovnú vládu, namiesto kľavého ministra obrany voľakoho v podobe kreatívneho manažéra, čo vytvorí pohotový tandem s ministrom hospodárstva a potom už naozaj nebude trvať dlho, aby sme sa za tých v slovenských uniformách už nemuseli nikdy a nikde hanbiť! Lebo nič sa nedá robiť, príklady priťahujú, tie dobré zvlášť a potom by už naozaj nebolo ďaleko k obnoveniu dávnej slávy našej zbrojárskej výroby, lebo nič sa nedá robiť, čo je ľuďom potrebou, to nie je žiadnym prekliatím, ako nám to v porevolučnom čase vsugeroval nebohý prezident ešte Československej federácie Václav Havel.
