Pochopiteľne, nie je vôbec jednoduché hovoriť o tejto problematike s presvedčením, že všetko bude jednoznačné a nespochybniteľné, alebo že to, čo tu predstavím ako svoj osobný názor má všeobecnú platnosť, lebo už je to naozaj tak, že sto ľudí, sto chutí platí aj v takejto naozaj negastronomickej oblasti! Alebo aj ináč, je to jednoducho osobné presvedčenie o našich humánnych hodnotách, o tom, čo si za tým predstavujem ako sumár všetkých riešení jednotlivcov či štátu a všetko to vzniklo presne v tej chvíli, keď nás medzinárodné spoločenstvá klasifikovali ako štát so sklonom k rasovej neznášanlivosti, k rasizmu a celkom presne k tým národom, čo viac ako samozrejme uplatňujú voči svojim menšinám segregáciu!
Všetko sa zjednodušilo akurát tak, aby to v konečnom dôsledku dostalo presne túto charakteristiku, alebo ak chcete, tak nálepku a tam je napísané, že takto sa Slovensko správa voči Rómom, teda nášmu najväčšiemu a najproblematickejšiemu menšinovému etniku, kde už sme v priebehu dlhých rokov a mnohých spoločenských útvarov skúšali naozaj mnohé, no s istotou až doteraz nič seriózne, alebo nebodaj aspoň máličko úspešné.
Rómska problematika, alebo ak chcete, tak naše spolužitie s týmto etnikom, čo sa zvykne so snahou veci zracionalizovať, či ako keby pejoratívne poľudštiť nazývať cigánska otázka, sa práve teraz ako keby dostala na ono rozhranie, keď sa predovšetkým vládna moc dostala do pozície tých zodpovedných, čo všetko svoje úsilie o jej riešenie skôr predstierajú než zodpovedne konajú, lebo ten predstieraný prudký štart vo chvíľach vzniku vládneho kabinetu, s menovaním persóny splnomocnenca s právomocami a presným programom práce skončila absolútnym ničnerobením, v ničom sa nekoná, nič sa nerieši a neskúša či neskúma, žiadne analýzy, nijaké zistenia a už vôbec žiadne návrhy voľačoho perspektívneho, aktivity ministerstva vnútra, čo sľubovalo ústami Róberta Kaliňáka všestranne rómsku otázku podporovať sú nulové a tak sme sa na Slovensku vôbec nečudovali, keď nám to svet ako hrubý priestupok pripomenul!
Ak by sme to všetko zredukovali, tak je to predovšetkým obchádzanie všetkého základného v otázkach rovnocenných prístupov rómskeho menšinového etnika k normálnemu spôsobu občianskeho života, so zárukami v oblasti sociológie, hygieny, bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti a potom predovšetkým segregácia v oblasti vzdelávania detí v tejto komunite. Viete presne tak spoľahlivo ako celý svet, že rómske deti sa prednostne umiestňujú do systému špecializovaného vzdelávania, ako fajnovo označujeme špeciálne vzdelávanie mentálne poznačených detí, bez akýchkoľvek pochybností, ale veru aj bezdôvodne a to je skutočne hriech na hranici so zločinom a potom je tu segregácia aj v normálnych školách, keď sú rómske deti separované do osobitných tried, ba umiestnené na celkom inom podlaží, aby sa vylúčil prirodzený kontakt s väčšinovým etnikom v priebehu školskej dochádzky a hoci sa súdne kauzy s takýmto obsahom vyriešili v prospech poškodeného etnika, viac nič dôležitého sa nezaznamenalo! Ba predsa len, väčšinové obyvateľstvo svoje deti umiestnilo do škôl v iných lokalitách, len aby obhájili svoje potreby a postoje!
To viete, bolo to aj o inom, rómski žiaci napadli svoje učiteľky, v škole sú neukáznení, zanedbaní vzhľadom, odevom, hygienou, samozrejme nepripravení na vyučovanie vedomosťami i pomôckami a takýmto výhradám sa nedá čeliť iba voľajakou všeobecnou výhovorkou.
Aby bolo jasné, nič nám nepomôže ani vágna účasť expertov hoci aj z celého sveta pri hľadaní voľajakých rozumných riešení, lebo čo nemá rozmer komplexnej reorganizácie systému, daný prijatím zákonných rozhodnutí, to je zbytočná aktivita a zbytočné náklady. Už tu boli aj Američania, vraj tí, čo dokázali vyriešiť problémy indiánskych menšín v USA, ale hoci som si to napokon aspoň prečítal, aby som bol informovaný, je to márnosť! Z jediného dôvodu a tou je sociálne neporovnateľné prostredie, v ktorom svoju prítomnosť prežíva rómska menšina a ak sa presne tam všetka tá reformná robota nezačne, ak sa prvé zákony nedotknú presne tejto špecifickej oblasti, potom už nikto a nikdy s touto slovenskou hanbou nič neurobí! Žiaden splnomocnenec vlády, žiaden školský minister a či súčasný systém vzdelávania – všetko sa musí odštartovať revolúciou v sociálnej realite života Rómov a ich rodín!
Je iróniou a výsmechom pre nás všetkých, ak sa skloňuje problematika počtu detí v rodine, ak sa skúma, či sú detské prídavky kalkuláciou príjmu rodinu a základom jej hospodárskej samostatnosti či vôbec prežitia, alebo je všetko celkom ináč, lebo to všetko je druhotný problém!? U nás sa nikdy nič v tejto oblasti nedosiahne, ničoho optimistického sa nedočkáme, kým sa celkom jasne nepristúpi k povinnej dochádzke detí z takejto spoločnosti do materských škôl a podľa možností o rovnako dôležitú reorganizáciu základnej školskej dochádzky pre všetky deti v populácii tak, aby to bolo komplexné vzdelávanie – vedomosti, občianska spôsobilosť, hygienické návyky, sociálna zodpovednosť za seba samého a tak, ako som to už mnohokrát uviedol, nie je k dispozícii nič lepšieho než internátna školská dochádzka!!!
Jasné, je to radikálne riešenie, podľa mnohých viac ako to, vraj zasiahne do integrity rodín v osadách, ale ešte nikto zo zástancov takýchto postojov mi nevedel zodpovedať otázku, v čom je to škodlivejšie ako realita, v ktorej sa Slovensko ocitlo teraz! Nevzdelanosť, nekultúrnosť, občianska nespoľahlivosť, asociálne prejavy v širokom registri prehreškov voči zákonom, drogy, zločinnosť a som si viac ako istý, že je to iba viditeľné spektrum nedostatkov systému. Čítal som rozhovor s riaditeľkou Rómskeho inštitútu Klárou Orgovánovou, ktorá je Rómkou, vzdelanou, kultúrnou a vlastne občiansky celkom výnimočnou, lebo jej aktivity a životná prax, či všestranné záujmy sú s ohľadom na problematiku o ktorej píšem viac ako úžasné a predsa je ako keby neschopná vymyslieť či ponúknuť voľajaké možné riešenie, lebo pre ňu je to problém spojený s láskou a v nej sa krutá racionalizácia riešení stráca! Ale vie o tom, cíti to, akceptuje to ako nevyhnutnosť presne tak, ako si pripúšťa nielen segregáciu svojich rodákov, ale veru aj ich trestnú zodpovednosť či priamo negatívny rasizmus!
Vie to všetko celkom reálne, vie že život v osadách je zlý a veru zlí v nich sú aj ľudia! Nie sú ochotní žiť podľa predpísaných noriem, ani si ich nevšímajú, čo vedie až ku kriminalite a k spoločenskému odmietaniu takýchto osôb a ona osobne o tom nielen vie, ale je z toho bytostne sklamaná. Bol by som neuveriteľne rád, keby sa návrhom čo som opísal oboznámila, či by to neprijala skôr, ako čiastkovú pomoc dať takýmto nešťastníkom o voľačo lepšie bývanie a aspoň pitnú vodu, lebo nič takéto marginálne nie je dobrým riešením! Bola aj splnomocnenkyňou vlády pre rómske komunity a mala aj mnoho iných funkcií, ale to čo dosiahla je rovnaká nula, s akou sa Slovensku teraz prezentuje ten mnoho sľubujúci a teraz už iba čušiaci Polák so svojim fantómovým garantom Kaliňákom.
A posledná veta už vlastne ani nie je výčitkou, je výzvou k finálnej zodpovednosti, lebo ak sa nebude riešiť podstata vecí, nevyrieši sa nič a Slovensko zostane na pranieri hanby. Rasizmus a segregácia to naozaj nie je v 21. storočí nič na obdivovanie, čo poviete?!
