Zhromaždenie malo avizovaný pracovný obsah, ale väčšia časť pripraveného hodnotiaceho referátu premiéra Fica sa očakávane transformovala do podoby štartu kortešačky na funkciu prezidenta, so všetkým čo k tomu patrí a veru predovšetkým nepatrí, lebo nič sa nedá robiť, svoje predstavy o výbere vhodnej persóny na prezidentský post má tento vodca ľavicovej politickej strany Smer celkom výhradne neštandardné, zvláštne a svojské a to som pomenoval a charakterizoval viac ako opatrne. Nepreháňam, viac ako dobre to vie veru aj on sám, lebo väčšina jeho oznamu s takýmto obsahom sa niesla v znamení vysvetľovania, čo a ako, ale predovšetkým prečo sa rozhodol stať sa prezidentom Slovenskej republiky.
Pekne, zoširoka, žiadne náhlenie, to aby tomu porozumeli naozaj všetci, celý národ, lebo predovšetkým ten si zaslúži spoľahlivé vedenie v čo najrovnorodejšom prevedení. Neviem, prečo nebol presnejší, alebo ešte lepšie, prečo nebol adresný, lebo sa rečnícky nástojčivo auditória a nás prostredníctvom televízneho prenosu pýtal, čo je to za vedenie a správu štátu, ak sa predseda parlamentu, premiér a prezident k sebe správajú nepriateľsky, ak si nerozumejú, ak nevyznávajú rovnaké zásady, ak vznikajú spory, predovšetkým hodnotové a práve to je tá najsilnejšia motivácia, ktorá ho priviedla k rozhodnutiu za prezidenta kandidovať! Jednota názorov a postupov na troch najdôležitejších postoch vedenia štátu ho ako premiéra priviedla k oficiálnemu rozhodnutiu stať sa hlavou štátu!
Vedie ho k tomu istota, že už je šesť rokov v prvej línii politiky, má prax a skúsenosti získané pri vedení politickej strany s vysokým kreditom, tento post nechápe ako vyvrcholenie svojej životnej kariéry, naopak, je na vrchole síl. Sme tu ako národ už viac storočí, ctím si tradície cyrilo-metodské, štúrovské, národnooslobodzovací boj a SNP, vyhlásenie Ústavy a samostatnosti Slovenska v roku 1992 a všetko tak, ako si na to spomínate až dodnes, ale neviem ako iných, ale mňa absencia novembra 1989 v jeho prejave šokovala. Taký národovec a socialista a vynechá voľačo celkom najdôležitejšie, pre tento národ jednoducho základný kameň štátnosti a demokracie života u nás a nedá mi akurát v tejto súvislosti nepriznať, že tento nedostatok úcty k dejinám a k národu by mu nemal odpustiť jednoducho žiaden Slovák, teda samozrejme iba ten, čo ho v svojich radoch nemali komunisti, tak ako jeho, čo si to ako dôležitý dátum veru ani nevšimol!
Mrzí ma pochopiteľne aj ten diktát jednej strany, jedného presvedčenia a jednej filozofie, lebo vraj bez jednoty v myslení a činoch troch najvyšších štátnych činiteľov to u nás už nebude v pohode, možná alternatíva názorov zrejme už nie je demokracia a presne vtedy vyriekol to poučenie pre všetky pravicové strany! Je hrôza čo tu predvádzate, utekajú vám poslanci, politickú scénu zneisťujete, spravte si konečne poriadok, politická scéna si ho zasluhuje, učte sa od nás... Sila, štátostrana vie ako na to a potom celkom stačí, ak sa túžba zjednotiť politickú moc v krajine ukryje za vyhlásenie, že on osobne chce byť prezidentom národným a potom už všetko „poprikrýval perinou organizačných zásad“ v rozhovore pre Markízu, kde som si to vypočul, zaznamenal a odovzdávam ako vedomosť aj vám.
Najskôr však odkaz jedného z tých najkritizovanejších, Pavla Hrušovského, mimochodom, podľa verejného vyhlásenia predsedu SDKÚ Freša už aj s takouto podporou, to všetko pomenoval celkom presne! Mať prezidenta, predsedu parlamentu a premiéra z jednej politickej strany je nebezpečná vec, obrovská neistota národnej budúcnosti a je treba sa nad tým poriadne zamyslieť, lebo veď Smer má v rukách jednoducho všetku výkonnú moc v tejto krajine!!!
A teraz to vysvetlenie samotného Róbert Fica. Až do vyhlásenia volebných výsledkov budem vykonávať povinnosti premiéra, nič na tom nezmení ani kampaň, veď moja konkurencia sú aj poslanci parlamentu, predtým už kandidoval aj minister a nebude to teda nič výnimočné. V Smere je dosť skvelých odborníkov, môj výber nájsť za seba náhradu, ak voľby vyhrám, nebude problémom a môže to naozaj byť napríklad ten najčastejšie uvádzaný Róbert Kaliňák.
Ale s malým odstupom času už to dostalo predsa len trošku inú podobu, pre konkurenčnú RTVS, keď mladej komentátorke ako keby viac otvoril svoje srdce. Viete, nič nemusí prebiehať tak, ako to plánujeme, sú veru aj obavy, ale Smer je strana naozaj pevná čokoľvek sa stane, vždy sa s tým dokážeme vyrovnať a žiadne čierne scenáre nemusíme pripravovať.
Pekne vymyslené, dobre zrežírované, len voľajako celkom zabudol na fakt, že kandidátov na post prezidenta je viac, spolu s ním 15 a ak je osobne presvedčený, že sa mu aj tak nič nemôže stať, že mu nikto „nevlezie do tej vysnívanej záhrady siedmeho politického neba“, celkom zabudol na slovenského voliča! Tretina národa mu svoj hlas dá viac ako samozrejme, sú to jeho súkmeňovci v tých dnešných a celkom iste aj historických červených dresoch, ale ak mám byť konzekventný a realistický, ešte je tu Hrušovský, Kiska, Kňažko, Fischer, Procházka, ak má vymenovať iba tých naozaj relevantných konkurentov a som si celkom istý, že najúspešnejší z nich sa stane jeho súperom v kole druhom a tam už zvíťazí synergia záujmov a hodnôt!
Ten volič, čo bude voliť všetkých ostatných, bez výnimky, bude demokrat a kresťan v pravej podobe, s nesúhlasným postojom k ľavici v tom komunistickom dedičstve, čo je jasnou charakteristikou strany Smer a jej vodcu už vie, komu dá svoj finálny hlas. Dostane odporúčanie, ktoré nebude rozkazom, ale aj tak záväzkom a garanciou dobrej voľby, lebo tá hrôza, keby sa naplnili Ficove sny, že nám bude na Slovensku panovať triumvirát „červených konšelov“ v kroji smeráckych socialistov, s ktorými sa nedá diskutovať, lebo tých treba výhradne poslúchať, veru mrazí už teraz! Aj s víziou parlamentných volieb v roku 2016, o ktorých už máme k dispozícii premiérové proroctvá, vraj aj vtedy v nich strana Smer jasne zvíťazí, ale s vedomím múdrosti predkov mám iný pocit! Nič netrvá večne a som si viac ako istý, že štart do roka 2014 ž naozaj nebude zárukou toho optimizmu!
