Stratégia politiky strany Smer je dlhodobo stabilizovaná, má vzor v svojej učiteľke politiky, čo vládla nielen u nás, ale vraj na celej šestine sveta spoľahlivo dlhočizné roky a dá sa veru nájsť v skromnejšej a mierne upravenej podobe ešte aj dnes a po vzkriesení z popola, kam sa dostala po novembri 1989, si začala všetky budúce kroky pripravovať podľa v histórii odskúšaného scenára. Zjednotiť celé politické spektrum, kde je ľavicová filozofia prítomná v akejkoľvek podobe, predovšetkým zvyšky komunistov a tých, čo sa už usilovali starú firmu pretrieť na nový vývesný štít a spoľahnite sa, že sa to vydarilo. Dnes už to má u nás podobu kroku dva – udržať si prevahu, prioritu a výkonnú moc za každú cenu, s využitím obsadenia všetkých dôležitých postov v krajine a zo všetkých možných oponentov urobiť na moci závislých vazalov, čo je v ponuke akurát v týchto dňoch.
Aby som bol celkom presný, to naozaj nie je iba ten „rachot“, čo tu s menovaním svojich verných na miesta v NKÚ či na generálnej prokuratúre predvádza premiér ako zvrchovaná politická sila, ale veru aj menej viditeľná a o to viac nebezpečná politika na nižšej úrovni správy vecí verejných, lebo pred dverami sú regionálne voľby a presne tam sa bude rozhodovať o veciach ešte vážnejších a dôležitejších! Lebo čo už, realita základných rozdielov pravicových strán a strany Smer je v takom jasnom kontraste, že si to celkom iste nepomýli ani len ten najmenej zdatný člen, veď ide o také atribúty, ako je demokracia, humánnosť, sloboda viery a myslenia, ľudské práva a teda je vopred určené, ako vznikajú koaličné spoločenstvá a... Veru tak, je to tu v ponuke už dávnejšie, vlastne už vtedy, keď o strane Smer nikto ani len nechyroval, lebo možnosť spoluvládnuť ponúkali pravicovým politikom napríklad aj tí z HZDS a našťastie, vtedy sa na tú pohodenú kosť nikto nedal zlákať!
Na vrcholovej úrovni ani dnes, lebo predsa len, vedenie strán je zárukou vysokej stability presvedčenia a názorových postojov, je v tom exkluzivita filozofie týchto spoločenstiev, ale práve na úrovni krajov, alebo ak chcete teda žúp, je túžba po spoluvládnutí a podiele na moci motiváciou, čo láme všetky bariéry rozdielov spoľahlivo. To, čo sa začalo v politickej kolaborácii na úrovni samospráv prirodzene prerástlo do vyššieho levelu a ako keby z ničoho nič sa tu objavilo presvedčenie, že pre tú spomínanú kosť s menom podiel na výkone moci sa treba spojiť do koalície hoci aj s čertom a basta!
Poviem to azda príliš stroho, ale žiaľ nie je v tom ani len íverček nepravdy či účelovosti, ak mám stanoviť poradie, v akom sa na takomto hriechu pažravosti podieľajú strany Ľudovej platformy, najhoršie je na tom akurát KDH! Možno prekvapujúco, lebo akurát zakladatelia a budúci členovia KDH sa ako prvá občianska sila dokázali postaviť voči režimu vlády jednej strany a sviečkovou manifestáciou rok pred novembrom celej spoločnosti ukázali, ako sa dá tá zlovôľa zlomiť, ale ak si dobre pamätáte, lebo to bolo v ponuke viackrát, stalo sa, že aj vedenie KDH ako keby váhalo, či sa nemá pridať k iným, než k demokratickým víťazom parlamentných volieb. Nemám v úmysle im to vyčítať, odolali a ten strach, čo nás vtedy zasiahol sa spoločnosti napokon vyhol, ale žiaľ, vo voľbách regionálneho rozmeru to vôbec neplatí! Opakovane, už to tu naozaj bolo, s komentárom vraj všetko vysvetľujúcim a keďže je to v ponuke aj teraz, v Nitre a veru aj v Banskej Bystrici, trošku si o tom predsa len povedzme.
Túžba mať svoj podiel na moci je zrejme v tejto politickej strane zakomponovaná historicky, lebo nielenže sa po novembri 1989 stalo KDH prvou politickou stranou s presnými pravidlami, stanovenými cieľmi, ale veru aj prejaveným úsilím získať čo najviac postov vo vznikajúcej štátnej správe na všetkých úrovniach. Viem to celkom presne, prežil som to na vlastnej koži voľakedy v roku 1990 a poviem to takto, celkom som tomu rozumel. Byť vlastne stále na samom konci možností hovoriť o kariérnom postupe iba preto, že ste veriacim a to vládna moc nepovažuje za serióznosť či spoľahlivosť nielen unaví, ale veru aj bojovne naladí a rozvášni, ale našťastie rýchlo zistili, že demokracia má predsa len také zásady vedenia spoločnosti, že je to vlastne ako keby jednota myslenia a cieľov!
Alebo potrebujete ešte lepší dôkaz ako skutočnosť, že individuálne úsilie byť prvým v strane je v KDH voľačím náhodným!? Iste nie a aktivity Daniela Lipšica či o trošku neskôr poslanca s oveľa menšou politickou praxou Procházku sú toho najlepším dôkazom a zasa priznávam, že im to nezazlievam, lebo tá potreba naozajstnej osobnosti po vyniknutí je legitímna!
Verte mi, toho sa naozaj všetci zbaviť nedokážu, historická krivda je predsa len bolesťou bez inej liečebnej metódy než príležitosti byť pri moci neliečiteľná a tak sa vždy znova a znova opakuje scenár hľadania koaličného partnera v regionálnych voľbách. Je celkom konštantný, rovnaký! Ak nám Smer, čo tu má prevahu, opakovane ponúkne spoluprácu v koaličnej podobe, ak nám ponúkne posty, čo v inej konštelácii nie sú reálne, potom je to pre nás príležitosť, ktorú nesmieme vynechať!
Žiaľ, tak, ako to povedal predseda Krajskej rady KDH v Banskej Bystrici Peter Lačný, politik regionálnej úrovne, čo sa v októbri posunul do vyššieho levelu, keď sa stal členom Rady KDH, to má podobu postupu za judášsky groš! Nepočúval žiadne zásady hnutiu predpísané, ani len slovíčko z odporúčaní vrcholového riadiaceho orgánu KDH, kde už je členom, ale ako hladoš bez chrbtovej kosti skočil na ponuku od strany Smer. Vraj uznajte, na spoločnú kandidátku dostaneme 12 ľudí a ak dopadnú voľby tak, ako v to veríme a ako dúfame, budeme mať ako strana vicežupana!!! A tak akosi skromne už dodal iba správičku menšej informačnej sily, úradnícke miesta sme si ešte nedelili!
No teda, ak to funkcionárom, či iba členom hnutia, tým prakticky angažovaným revolucionárom po novembri 1989 pripadá byť dobrým riešením dilemy, či je správne podieľať sa na moci aj prekročením všetkého, čo presne špecifikuje a charakterizuje ich vieru a spôsob života vôbec, nech mlčia! Ale ak nie, ak je v tom predsa len pochybnosť a pocit zrady samých seba, treba to odmietnuť! Aspoň tak jednoznačne, ako to urobil predseda SDKÚ DS Pavol Frešo, keď zámer regionálneho vedenia strany v Nitre, vytvoriť koalíciu v zložení SDKÚ, KDH a Smer odmietol – tvrdo a nekompromisne! V žiadnom kraji nepôjdeme so stranou Smer – to skonštatoval, aj opakovane a je viac ako isté, že presne takto to má v straníckej hierarchii s pevnými zásadami a pravidlami fungovať!
Ba je tu k dispozícii aj finálne riešenie – prezídium SDKÚ DS odvolalo z funkcie krajského predsedu Tibora Tótha a aby sa to nedalo vysvetľovať na voľajaký iný spôsob, malo to tento dôvod: Dôvodom odvolania boli rozdielne názory prezídia a pána Tótha na koalíciu v nitrianskej župe. A nielen to, je tam ešte aj výkričník – 28. mája podpísali Smer a KDH koaličnú dohodu do regionálnych volieb bez SDKÚ, takže problémy opozície sú príbehom na pokračovanie. V KDH veru nič nie je jednoduché a jasné, sú z nich partneri skôr iluzórni než naozajstní!
