Viete, naozaj to nemá jednoduché, tento rezort sa v krajine, čo je vraj národom mierových holubíc naozaj neteší mimoriadnej pozornosti a priazni už vôbec nie, lebo čo už, bojovníkmi v takomto celkom oficiálnom rozmere sme nikdy neboli, skôr naopak, naozaj vždy sa to vyvinulo k sklamaniu. A teraz, tak akosi naviac, sa prednostne šetrí práve tu, všetko sa redukuje, armáda už je profesionálna, chýba jej ten „ľudový rozmer" povinnej vojenskej služby a spojenie s národom sa dá vidieť predovšetkým vtedy, ak vojaci pomáhajú pri nešťastiach, kalamitách a inom ľudskom nešťastí, ale spravodlivo – aj to príde na rad až potom, keď už nič iné nie je k dispozícii.
Ale predsa len, v niečom je rezort obrany v centre pozornosti dlhodobo a kontinuálne, lebo vynaliezavosť jeho zamestnancov, tým mám na mysli predovšetkým tých, čo sú vojakmi iba podľa adresy zamestnávateľa, sa usilujú vynikať naozaj zo všetkých síl. Boli tu škandály s nepredstaviteľnými podvodmi hospodárskych zmlúv v sfére upratovania – veru tak, upratovania, alebo ak chcete, tak to nazvem rajóny, ako sme takéto povinnosti každodennej potreby robili vždy zadarmo a s veľkým interesom, lebo ináč nemala vojna ľudskú tvár, potom prišli na rad dodávatelia na všetko a kolotoč kšeftov na všetky strany výhodných – to viete, s výnimkou štátu – sa rozkrútil naozaj zbesilo až do takých sfér, že bolo treba použiť zákon a trestať.
Švindľovalo sa veru so všetkým, na čom vynaliezavosť aktérov mohla zarobiť vo vlastnej réžii a nepochybujem, že presne takto je to aj v súčasnosti. Tentoraz sa o tom však akosi prvoplánovo nehovorí, k dispozícii je predsa len „väčšia ryba v sieti kšeftov“, lebo prepukla celkom prekvapujúco kauza tunelovania v sfére vojenskej rozviedky. Uznajte, takáto mediálna bomba sa nedá ignorovať, minister Glváč, na ktorého sa obrátil vyšetrovací parlamentný výbor vlastne s kompletným dôkazovým materiálom, čo na svetlo sveta prišiel z prostredia médií, musel konať!
A presne v tej chvíli poskytol svojim šéfom dôkazy, ako neľahké je ho prekvapiť, koľko je v ňom fantázie a vynaliezavosti a ako sa dá na jeho lojálnosť spoľahnúť, lebo čo ako presvedčivo všetko dôkazné vyzeralo, vlastne sa o tom ani nedalo pochybovať, minister Glváč to pomenoval slohovou prácou a hoci sľuboval všetko preveriť, doteraz v tomto ohľade ani len slamku cez slamku nepreložil!
Ale to predbieham, lebo ako súčasnosť ukazuje, ten titulok je pravdivý – učím sa rýchlo, teda bacha, moc mám k dispozícii a veru aj skvelý nápad a spoľahlivé riešenie už som našiel! Nebudem predsa hľadať tých, čo podľa materiálov, ktoré sa viac ako zázračne dostali do rúk mediálnej branže zločiny páchali a obohacovali sa, keď je oveľa potrebnejšie nájsť ľudí a cestičky, ako sa dôkazy na svetlo sveta vôbec dostali! Veď je to celkom dobre vidieť a dobre sa dá pochopiť, o čo mi ide, lebo dodnes sa v sfére vyšetrovania vinníkov nestalo nič rozhodujúce a napríklad nikto z tých, čo by mal a chcel vo veci vypovedať ešte nebol zbavený mlčanlivosti a špeciálna prokuratúra je aktívna v režime nula!
Ale teraz pozor – ten špinavec, čo tie materiály o podvodoch vojenským tajným pravdepodobne ukradol a takto prezradil, toho treba za každú cenu chytiť a priviesť k zodpovednosti! Aby vedel a to nielen on osobne, ale všetci na Slovensku, že vykonať takúto nesprávnu vec je trestné, dostane za to najmenej dvadsať rokov tvrdej basy a treba veriť, že to voľakomu na tričko prišijeme spoľahlivo!
A pán minister Glváč dovidel veru aj za roh, stalo sa! Policajti zadržali v sobotu auto bývalého šéfa vojenskej rozviedky Romana Mikulca, niekoľko hodín ho na tvári miesta sofistikovane prezerali s úmyslom všetko podozrivé poriadne zdokumentovať a zaradiť ako dôležité dôkazy, potom ho predviedli, ale odvtedy už viac nič. Hovorkyňa prokuratúry to podložila tvrdením, že všetko je aj tak tajné, nič sa nedá zverejniť a koniec koncov – však sa potom ukáže! Veď tak akosi sa ani niet kam ponáhľať, lebo veď žiadna kauza s menom tunelovanie vojenského spravodajstva sa na prokuratúre ani nevyšetruje... Lenže ruku na srdce, presne toto už zaváňa poriadnym švindľom a dokazuje, že minister Glváč sa v branži vynaliezavých vojakov a špiónov naozaj nestratí!
Zadržaný Mikulec je stále v cele zadržania, medzitým stihli vyšetrovať aj jeho priateľku, s ktorou chceli ísť na výlet a jeho právnička s rozčarovaním verejnosti oznámila, že zrejme ho zadržia na povolených 48 hodín a ktohovie, ako to bude s pokračovaním? Ten cirkus so zadržaním auta a jeho pasažierov je podozrivý, šíria sa informácie, že polícia ten incident využila na podhodenie kompromitujúcich materiálov a pritom sa už dávno vie, že ich zverejnenie naozaj realizoval Mikulec s priznaním, že všetky tie nehorázne zločiny nedokázal v svojom svedomí akceptovať. Zlodejov čo okrádajú ľudí a štát treba potrestať!
Aby to predsa len malo trošku viac faktov a informácií, o ktorých minister, jeho zainteresovaní podriadení a všetci, čo o tom zatiaľ utajovanom šafárení s majetkom vojenských tajných služieb vôbec rozprávať nechcú, je tu realita! Slohová práca, ako minister Glváč nazval materiál o tunelovaní VSS je predsa len voľačím s dostatočnou ponukou písomnej agendy, sú to reálne dokumenty, celkom iste dôkazy, ako zázračne sa dá zmeniť majiteľ, ako spoľahlivo sa dá zariadiť profit zainteresovaných a som si istý, že tak ako je to v takýchto prípadoch vždy, pravda sa preukáže. Naozajstným vinníkom dvierka klietky ich podvodov predsa len spadnú a minister Glváč i všetci jeho poddaní, alebo ak chcete tak komplici v jednotnom drese akurát vtedy dostanú poriadne po prstoch! Zaslúžene a čo ako dobre klamali a vymýšľali si a akú sofistikovanú akciu pripravili zostane verejným tajomstvom, že to už sa ničím - a rečami či klamstvom už vôbec nie - zastrieť nedá.
Tá spravodajská hra na adresu nešťastníka Romana Mikulca, čo sa pripravila a rozbehla tou bondovkou na uliciach, keď sa polícia celkom očakávane rozhodla prehľadať jeho osobné auto s úmyslom dokázať, že to on hanebne odovzdal kompromitujúce materiály médiám, namiesto povinnosti dokazovať zločiny vinníkom, o ktorých je už k dispozícii naozaj veľa a presvedčivých dôkazov je teda presne tým, s čím sa nám Glváč prezentuje ako "šikovný predstaviteľ" akurát tejto vlády za hranicou práva a cti. Ba chváli sa a ak už nič iné, presne tieto „spravodajské hry sú ministra slovenskej vlády nehodné“ a mal by niesť za ne zodpovednosť! Do každej bodky tých „skvelých aktivít“, na ktorých sa podieľal, možno ich sám vymýšľal a ktorými sa chváli najradšej v podobe definitívneho konca výkonu svojho mandátu člena vlády. Uznajte, bolo tu už veru prekvapení aj na rozdávanie, ale takýto cirkus tu ešte nezinscenoval ani Vladimír Mečiar a ten bol nedostižnou celebritou. No hľa, minister obrany vlády Róberta Fica Martin Glváč ho jednoznačne prekonal, no faktom zostane iba tvrdenie, že akurát takýto skutok ho naozaj nectí a tú vládu, ktorej je členom, celkom dehonestuje!