Pre úplnosť porovnávania takéhoto procesu hľadania cesty k splynutiu s demokratickým svetom u nás a na Ukrajine je nevyhnutné si pripomenúť, že kým u nás sa po stále sa stupňujúcich prejavoch odporu voči štátnej moci, bolo to v rovnakej podobe ako u našich východných susedov – demonštrácie na námestiach, rozhodlo o potrebe nastoliť nový poriadok rokovaním a prijatím nových zásad riadenia štátu, na Ukrajine sa proruský režim prezidenta Janukovyča odhodlal k aktívnemu odporu. Polícia, armáda, verejná správa, úrady a eskalácia takejto „obrany“ priniesla do krajiny násilie a zbytočné ľudské obete.
Pripomínam, že o voľačo podobné sa v svojej prvej reakcii odhodlalo aj Československo, keď verejná bezpečnosť verná prezidentovi Husákovi a komunistickému diktátu moci zasiahla proti demonštrujúcim študentom v Prahe, ale reakcia ľudí voči takejto zlovôli v celej republike spôsobila, že zbrane a ozbrojenci armády i polície boli z možného konfliktu jednoducho eliminované. Viete, napríklad u nás, kde okresu šéfoval „mocný a rozhodný vedúci tajomník strany“ to naozaj nevyzeralo jednoducho, bol rozhodnutý chrániť výdobytky „strany a pracujúcich ľudí mnohých veľkých fabrík vlastnou ozbrojenou silou milícií“, ale našťastie vtedy rozhodli opatrnejší a teda múdrejší, lebo bolo nad slnko jasnejšie, že by museli bojovať proti vlastným! Eliminovali teda aj jeho a všetko sa skončilo cestou rozumnej diplomacie, tak ako to aj dnes prezentuje vedenie opozičných síl na Ukrajine a Janukovyčov prehrávajúci režim.
Na všetko pristal, rokovanie s predstaviteľmi európskych krajín, pre ktorých boli ľudské obete mementom zasiahnuť v mene humanizmu rozkazom dostali podobu ústupkov voči požiadavkám opozičných rebelov, čo zastávajú princíp jednotnej Európy a odmietajú ruský diktát v podobe cukru a biča poslušnosti v komplexe opatrení a treba veriť, že sa akurát na takejto praxi v súčasnosti Ukrajiny nezmení celkom nič! Národ z námestí ešte tak celkom vládnej moci neverí, obete sú mementom naozaj tragickým, ale dokumenty z parlamentu a priamo zo stola prezidenta to jednoznačne garantujú. Ba už sa podriadil ešte viac, z Kyjeva utiekol, vraj do Charkova a poslanci viac ako samozrejme už rozhodli, že je odvolaný a voľby novej hlavy štátu budú už v máji. Správy o jeho konečných aktivitách majú senzačnú podobu, pokúsil sa z Ukrajiny odletieť, ale neuspel, personál na letisku mu to celkom jednoducho zatrhol a uznajte, to o voľačom rozhodne pozitívnom svedčí! Ba bolo počuť aj echo dobrých správ, že Júlia Timošenková sa dostane rýchlo na slobodu, aby sa mohla liečiť a aj to je o dobrých úmysloch demonštrantov voči súčasnej moci!
A ešte niečo, je tu záruka najzávažnejšia – susedné krajiny a vlastne celá EÚ, čo ponúkla Ukrajine celkom prirodzene partnerstvo a spoluprácu ako rovnocennému partnerovi nič nepredstiera, všetko, čo je oddávna prezentované ako najvyššia možná garancia má nezvratnú podobu a dáva vznikajúcej demokracii naozaj nezávislej krajiny všetky potrebné garancie!
Všimnite si, presne takto sa prejavuje optimizmus aj v presvedčení seniora s dobrou pamäťou a to, čo pociťujem ako nepokoj voľakde hlboko v duši a srdci, sa mi na jazyk a do pera naozaj nederie nástojčivo, presne tak, ako by to malo racionálne nevyhnutné! Lebo nič sa nedá robiť, hoci je Slovensko susedom Ukrajiny, máme s ňou spoločnú hranicu a svojim spôsobom aj históriu, lebo jej časť bola ani nie tak dávno našim zvrchovaným územím a sme naozaj „príbuzenstvom“ aj v priamom význame toho pojmu, podľa slov nášho súčasného premiéra Róberta Fica tejto krajine a jej potrebám, či akurát teraz, aj požiadavkám jej ľudu vôbec nerozumieme!
Chýbajú nám oficiálne kontakty, nejestvujú politické vzťahy súdržnosti a nevieme sa orientovať v zákulisí toho, čo je dnes na ukrajinskej politickej scéne súčasnosťou, nemáme dôveryhodné kontakty, tak ako u iných našich susedov a práve preto sa naša praktická reakcia buduje viac ako zložito. To je jeho hodnotenie reality života na Ukrajine, takto to všetko predložil na rokovanie všetkým dôležitým orgánom riadenia štátu a tú celkom nepochopiteľnú reakciu nášho premiéra a šéfa štát riadiacej politickej strany Smer som z ničoho nič, cez médiá, tak ako celé Slovensko, dostal do ponuky v celom rozsahu tej nedostatočnosti – osobnej a štátnickej predovšetkým!
Tento oficiálny predstaviteľ Slovenskej republiky neklame a nič nepredstiera, on naozaj ničomu na Ukrajine nerozumie, potreby ľudí podobať sa Európanom mu nehovoria naozaj nič, veď on to naozaj nemá s čím porovnávať!!! Keď sme boli v roku 1989 na námestiach ako nespokojní a utláčaní ľudia my, bol presne tam - to hovorím aj o jeho súčasných spolustranníkoch a spoluvládcoch - kde je dnes Janukovyč a kamarila jeho „národných vodcov“, na ničom z toho revolučného vzopätia národa sa nepodieľal, námestia a zamatová revolúcia vedúca k status quo Slovenska v EÚ mu „spadli do lona v podobe prezretého jablka zle vykryštalizovanej parlamentnej scény“ a bolo by naozaj viac ako potrebné, aby sme si to zasa raz ako jednotný národ zodpovedne pripomenuli!
Lebo pravda je jednoduchá, ľudia u nás presne vedia, o čo ich susedom na východ od našich hraníc naozaj ide, čo ako je spolunažívanie národov v spoločenstve demokratickej Európy zložité a komplikované, je to naozaj iba o slobode a rovnakých možnostiach zaručených jednotnou normou i zákonmi a Janukovyčove rozhodnutia, v podobe, s Ruskom na večné časy, sú cestou k závislosti a k neuveriteľnej miere korupcie, v ktorej si „voľkajú a bahnia“ predovšetkým tí dnešní oligarchovia a štátni predstavitelia, čo takúto spiatočnícku filozofiu vyznávajú celkom zištne! No povedzte, kto už by sa vôbec čudoval, že vedenie nášho štátu takémuto voľačomu vôbec nerozumie, že nemá informácie a už vôbec nie dostatočné kontakty...
Ako som povedal a čo je istota v mojom nazeraní na realitu sveta v ktorom žijeme, som optimista. Presvedčený, že všetko to, čo vynieslo na svetlo sveta spoznávanie a hodnotenie života ukrajinského ľudu sa stane základom správneho azimutu ich cesty k slobodnému životu a v konečnom dôsledku to pomôže aj nám. Lebo čo oči vidia, rozum pochopí a srdce rozhodne – je to o oprávnenosti dobra pre všetkých, nech sa to stane presvedčením väčšiny, veď o tom sme sa spoľahlivo presvedčili akurát na tých námestiach, ktorým tí naši dnešní páni jednoducho nerozumejú! Pokojne sa k tomu priznávajú, premiér to národu oznámil bez bázne a hany, ako keby to nebolo priznaním sa k nespôsobilosti riadiť sa demokratickými princípmi v slobodnej spoločnosti a všetkým Slovákom a predovšetkým voličom pripomínam, nech je im všetkým akurát takáto „úprimnosť“ hlavným sloganom jeho prezidentskej kampane!
A potom sa už celkom iste dostane presne na úroveň svojej protikandidátky vo voľbách Mezenskej, pre ktorú naozaj nemá ani len obyčajné meno! Aj to sme v jeho podaní počuli a videli, v televízii, na vlastné oči a prekvapilo ma, že hoci má vedomosť o jej organizovaní zločinov ultrafans na našich štadiónoch, iba o tom potajomky klebetí so svojim ministrom zahraničných vecí, namiesto toho, aby ju odovzdal do rúk Kaliňáka, čo už by s ňou porobil poriadky! Jasné, to už má naozaj podobu voľačoho na spôsob srandičky, srandičky, ale verte mi, on celkom pokojne obchádza občiansku povinnosť chrániť spravodlivosť a radšej len nezodpovedne klebetí. Uznajte, v súvislosti s tým priznaním sa k nepochopeniu potrieb a snov ukrajinského ľudu je to všetko naozaj iba v podobe srandičky, srandičky, ale aj tak, je to prínos v jeho prezidentskej kampani najskvelejší. Budú televízne besedy a prezentácie všetkých štrnástich kandidátov a nedá mi celej jeho konkurencii nenašepkať, aby mu akurát tieto špeciality ponúkli ako lahôdku, on si to jednoducho zaslúži!
