Je to svojim spôsobom viac ako zvláštne, lebo to všetko malo celkom neuveriteľný vnútroštátny priebeh – všetci členovia slovenskej vlády, tak ako sa dostávali do kontaktu s mediálnou sférou, iba mlčali. Rád by som napísal prekvapujúco, žiaľ, nebola by to pravda, lebo až šokom boli postoje dvoch jej členov, ministrov Miroslava Lajčáka a Martina Glváča, teda zahraničných vecí a obrany, lebo s takýmto určením zodpovednosti mlčať jednoducho nesmeli a nemohli! Ale bolo to nielen zvláštne, ale veru až neskutočne poburujúce „predstavenie“, lebo rezort ministerstva zahraničných vecí Slovensku odkázal, že premiér Fico už sa vyslovil a jeho postavenie je ministrovi nadradené a minister Glváč k takémuto postoju pridal ešte aj všetkým Slovákom vinš pekného víkendu aj so smajlíkom!
V porovnaní s reakciami ostatných krajín z EÚ sa Slovensko zachovalo viac ako vypočítavo, naozaj to vyzerá celkom tak, ako by sa premiér Fico voči prezidentovi Ruska Putinovi správal nielen opatrnícky, ale skôr ponížene, teda v kontexte vlastnej zodpovednosti výhradne vypočítavo a všetko to, čo vyslovil ako keby mimo protokolu, to potvrdilo! Na hraniciach s Ukrajinou posilníme kontrolu, aby k nám neprenikli žiadne nežiaduce elementy – viac to nešpecializoval, plynu máme v zásobníkoch na 5 mesiacov, nie sme teda v ohrození, na ošetrenie k nám prevezieme asi dvadsať zranených z demonštrácií a sme pripravení prijať niekoľko stovák migrantov, ak sa situácia vyvinie až tak dramaticky.
Pochopiteľne, celkom ináč na dianie u nášho východného suseda reaguje opozícia a jej postoje sú nielen dobre hodnotené, ale korešpondujú veru presne s tým, ako reaguje celý demokratický svet. Bývalý predseda vlády, čo bol vo vláde Ivety Radičovej ministrom zahraničných vecí, Mikuláš Dzurinda, dostal široký priestor a dobre ho využil, aj v medzinárodnom kontexte, rovnako tak, ako expremiérka Radičová, či predseda strany NOVA Daniel Lipšic a pravdupovediac, akurát tieto kritické hlasy zo Slovenska našu krajinu tak trošku chránia pred jednoznačným medzinárodným pohoršením. Viete, všetko sa začalo už vtedy, keď premiér Fico ukrajinskému národu na námestiach nerozumel a nevedel pochopiť, aké ciele má pred sebou v súvislosti s diktátom vládnej moci a takéto pokračovanie mu vystavilo certifikát vodcu, čo si žiadnu dôveru Slovenska nezaslúži!
Bolo by viac ako správne, aby sa s takouto informáciou celkom zodpovedne a seriózne pracovalo prednostne teraz, v predvolebnej kampani, lebo Róbert Fico je kandidátom vládnucej strany Smer, najväčším favoritom prezidentských volieb a ak sa prezentuje v takejto podobe, je to absolútne nepochopiteľný a pomýlený postoj zodpovedného politika!
Dnes, v pondelok, sa protesty obyčajných Slovákov a vôbec nie náhodou aj Daniela Lipšica sústredili presne tam, kde by mali prijímať veľa, preveľa oficiálnych protestov, teda na ambasáde Ruska. Narýchlo pripravené transparenty vyjadrovali nesúhlas s postojmi ruskej vlády, kritizovali vojenské obsadzovanie Krymu, eskaláciu napätia zvyšovaním počtu vojakov presúvaných na zvrchované územie nezávislej Ukrajiny, presuny ťažkých zbraní, lety vojenských vrtuľníkov a bojových lietadiel, flotily bojových lodí a páčilo sa mi osobné nasadenie aspoň jediného známeho politika, lebo Daniel Lipšic sa za pomoci megafónu ambasádorom pripomenul naozaj nástojčivo a protestný list adresovaný ruskej vláde veru od demonštrantov oficiálne prebrali!
Uznajte, vari presne v tej chvíli sa prezident Gašparovič, šéf parlamentu Paška a premiér Fico v pohodlí paláca postavili pred mikrofóny a pripomenuli nám, že si svoje povinnosti nezanedbávajú, ale naopak, chránia našu a predovšetkým svoju povesť politikov bez chrbtovej kosti! Ale predsa len už sa spamätávajú, zvoláva sa Bezpečnostná rada štátu, vraj sa čaká na návrat ministra zahraničných vecí Lajčáka a ktohovie, možno sa napokon na voľačo celkom očakávané predsa len zmôžeme. Jasné, neskoro, ale aspoň to, lebo tej hanby už nám to „jednotné vedenie republiky“, ten triumvirát istôt, spôsobil viac ako dosť!
A už naozaj večer, už po zasadnutí BR SR si pred kamery televízie TA3 sadol jej predseda a súčasne premiér Fico a podpredsedovia vlády a ministri Kaliňák a Lajčák a odzneli slová, ktoré sme mali počuť už dávno. Prišlo k porušeniu medzinárodného práva v réžii Ruska, zasahovanie do zvrchovaných práv samostatnej Ukrajiny, porušili sa všetky platné medzinárodné dohody, bilaterálne i multilaterálne, krajiny EÚ svojimi rozpočtovými prostriedkami pomôžu vyriešiť finančné problémy Ukrajiny a rozhodujúce stanovisko napokon vyslovil minister Lajčák, keď odpovedal na otázku, ako bude EÚ a teda aj Slovensko riešiť vyhlásenia Ruska, že všetko čo bude musieť, to využije na ochranu obyvateľov Krymu a Ukrajiny!
Bol už celkom jednoznačný, dá sa povedať lakonický, nezdôrazňoval vraj naše starosti, ako premiér, že sme na všetko pripravení, spoľahlivo, máme zásoby plynu i ropy, či Kaliňák, keď vraj svoju ochranu máme zabezpečenú na hranici aj v možnom zábere cudzích migrantov a takýto krok Ruska dostal jediné pomenovanie – je to neospravedlniteľný čin, je to medzinárodne jednoznačne klasifikované porušenie platných medzinárodných práv! Svojim spôsobom očakávané rozhodnutia Bezpečnostnej rady štátu, ale predsa len, prišli neskoro, celkom iste vynútené tlakom okolností našej príslušnosti k štátom EÚ či NATO a poskytujú národu jednoznačný dôkaz, že naša vláda tento problém riešila celkom neseriózne, nezodpovedne, nesamostatne ba až s obavami o jednoznačnosť nesúhlasu s postupom a prejavenou silou ozbrojencov na zvrchovanom území Ukrajiny. Ešte šťastie, že im v tom televíznom štúdiu nikto tie rozhodnutia a predovšetkým ich odklady neklasifikoval ako žiakom, lebo len so zavretými očami by som bol využil stupeň dostatočný a to je pre správcov štátu hrdého slovenského národa hanba!
