Dnes je tu iný ľavicový diktát, Juraj Hrabko, sláva mu, ho výstižne pomenoval ako smeratizácia Slovenska a som si istý, že akurát tento čas by vedel charakterizovať každý náš občan. Ba dal tomu aj motto, alebo ešte lepšie, priamo logo a jeho znenie, štát je Ivan G., demokracia Róbert F. a kto s tým nesúhlasí je nepriateľ a zradca Slovenska a ten zvyšok národa je potom oprávnený urobiť či vykonať čokoľvek, aby sa táto nočná mora konečne pominula!
Nuž a prvá iniciatíva je viac ako prekvapujúca, už v ponuke, Nová väčšina, čo je novozaložená politická strana Daniela Lipšica s naozaj dobrým zápisom u slovenského voliča sa dohodla so zvyškom, či vlastne s pohrobkami rozmláteného spolku SaS a vytvorili vraj jednotný útvar pravicovej politiky, napriek všetkému a všetkým! Tým samozrejme charakterizujem vnútornú podstatu takejto aktivity, lebo jej podoba síce naozaj vyzerá skôr bizarne než korektne, ale zvykajme si – spoločným a slávnostným príhovorom Slovensku hlásajú absolútnu jednotu názorov! Vraj doma, ako charakterizujú prostredie, čo má dominovať tomuto spoločenstvu ako voľačo celkom intímne, bude mať každý slobodu názorov, ale navonok už budú jednotný a to bez ohľadu na ideológiu čo ich zásadne rozdeľuje a zásadovú pestrosť všeobecne, lebo čo ako chcem tomu uveriť, budú to mať zložité! Samozrejme všetci, lebo konzervatívci a kresťania okolo Lipšica sú persóny s presvedčením a filozofiou vlastného konania i pevné osobnosti, ale toľko rozdielov a konfliktných postojov, čo do ich radov nainfikujú predovšetkým tí piati prišelci s nálepkou liberáli sa bude riešiť iba zložito! A to som pomenoval pekne, citlivo, lebo predsa len sú to fantastické nezrovnalosti, v normálnom žití nezmieriteľné a zostáva iba dúfať, že to bude mať dobré konce. Vôľu a chuť na tej slávnosti spojenia predstavil Daniel Lipšic ako básnik, vraj stará pravica sa háda a nová pravica sa spája, ba vidí ešte aj do budúcnosti, lebo dolu prúdom sa do Dunaja vlieva ešte aj Váh a Hron, čím naznačoval možnosť ďalších akvizícií členstva.
Svojim spôsobom je to v jeho réžii veľká odvaha, politici s rodným listom poslanca od SaS sú ešte stále amatérmi v politike, veď už spôsobili katastrofu celého pravicového bloku, čo vládol na čele s Ivetou Radičovou, ale tak racionálne mu rozumiem. Predsa len to bude pomoc, ak bude mať v parlamente viac hlasov a viac osobností než doteraz – Jana Žitňanská a on – a mať vlastný poslanecký klub, to už je predsa len iná kvalita!
Zodpovedne som si tie možné perspektívy preberal a som si istý už v predstihu, že ak sa pri voľbách vedenia Novej väčšiny voľajako múdro usporiadajú riadiace posty, aby sa ambície aspoň Jozefa Kollára voľajako uspokojili a potenciál ostatných zo SaS využíval, bude to v pohode! Tí ľudia síce prezentovali sami seba ako liberálov, ale bolo to skôr v kontexte s riadiacou osobnosťou a životnými postojmi Richarda Sulíka, ba občas, alebo aspoň ex post to veru aj priznali. Verím, že Daniel Krajcer má v sebe a v svojich danostiach veľký potenciál pravicovej politike pomáhať, podobne si viem predstaviť aj úlohy pre Juraja Miškova, cez ktorého nová strana dostane k dispozícii šikovného ekonóma, čo slabiny strany SMER môže dokonale zviditeľňovať a kritizovať až k odmietaniu a koniec koncov základom spoločnej cesty do budúcnosti je predovšetkým potreba zmeniť pomery na Slovensku!
Viac ako pozorne som sledoval, či sa k tomu všetkému, naozaj prekvapujúcemu, vyjadria všetci dôležití aktéri, bol by som zvedavý predovšetkým na postoje Jozefa Kollára a predovšetkým Daniela Krajcera, čo mediálnej sfére a šíreniu informácií a predovšetkým ich hodnovernosti rozumie najviac, ale nenašil som nič a tak dúfam, že s postupujúcim časom ten svoj prínos pre spoločné dielo prezradia a verejnosti priblížia rovnako tak, ako avizované „prítoky personálnej pomoci“ Procházka a Hlina. Viete, byť v parlamente sám je nepohodlné a naskrze nekonformné, obaja politici sú ešte mladí, prudko aktívni v politickej robote a naviac, pre prezidentského kandidáta Radoslava Procházku by to prinieslo pohodlné riešenie aktualizácie volebnej kandidatúry!
Nechcem byť voľajako účelovo opatrným či nedôverčivým komentátorom tejto udalosti, skôr naopak, začínam si byť istý, že tá odvaha zainteresovaných účastníkov sa splynutím dostala naozaj do polohy možnej vierohodnosti takéhoto aktu, lebo ak je treba zvíťaziť nad zlom – a pre pravicu a liberálov strana SMER má presne takúto klasifikáciu, je dovolené naozaj všetko! Aj napriek Sulíkovej predpovedi, že sa to nedá, lebo myslenie tých, čo ho opustili je predsa len iné než voliča s kresťanskou vierou a pravicovými postojmi ku všetkému v ľudskom živote a v tom sa veru poriadne zmýlil i sklamal! Zostal sám ako prst a ak sa dobre rozhliadate už viete, že takým veru aj zostane.
