Už od čias, keď bol prvý raz premiérom sa táto jeho vlastnosť – už by bolo vlastne celkom načase pomenovať ju zlozvykom – prejavila vo viacerých rozhodovaniach, ale zákaz vytvárania zisku zdravotným poisťovniam na slovenskom trhu bol omyl hraničiaci až s voľajakým prejavom straty právneho vedomia, lebo nikdy na tú atmosféru pobúrenia a odmietania v svete práva nezabudnem. Fakt, že sa voľačomu takému diktátorskému bránili zahraničné spoločnosti, čo podnikali u nás akurát v tejto branži nikoho neprekvapoval, pre nich to bola sféra slobodného obchodu tak ako všade inde na celom svete, rovnako tak sa dalo chápať aj protestovanie právnických firiem, čo mali takéto podnikanie pod kuratelou svojej ochrany, ale už vtedy to presne v takejto podobe akceptovala aj väčšina právnikov v našom systéme práva! Malo to podobu vyhlásenia, že deväť z desiatich právnikov je presvedčených o tom, že zákaz tvorby zisku pri slobodnom podnikaní je absolútna neznalosť problematiky a práva všeobecne, alebo ak chcete, tak hlúposť veľká najmenej ako Brno, ale nič sa nedialo, malo to podobu hádzania hrachu proti železobetónovej stene istôt tej rozhodujúcej osobnosti!
Kto si nedokáže vybaviť jej meno či podobu, pripomeniem, bol to vtedajší aj súčasný premiér Róbert Fico, predseda vládnucej strany Smer, právnik s „dokonalým vzdelaním ešte toho práva celkom červeného“ a ešte onakvejšími ambíciami v expertnom presadzovaní všetkých svojich nápadov a na všetky pochybnosti o svojich istotách mal jedinú odpoveď. Kto neverí, že zákaz tvorby zisku zdravotných poisťovní je správne rozhodnutie, v súlade s našim právom a všeobecnými normami, podľa ktorých sa podnikanie v tejto oblasti realizuje, nech sa mi stane súperom! Rád mu dokážem svoju pravdu!
A keby len to, už vtedy sa zrodila v tom „dokonalom myslení“ aj myšlienka zredukovať trh zdravotných poisťovní u nás na pôvodný stav, teda vrátiť sa k jedinej, s označením štátna, tak ako to bolo v platnosti podľa princípov socializmu, čo je mu dodnes voľačo viac ako životné presvedčenie a keď mu to vôbec nevychádzalo, keď ho osud odmietal, preniesol tieto úlohy na súčasnú šéfku ministerstva zdravotníctva u nás pani Zvolenskú. Má to ako domácu úlohu, bola plná optimizmu, ako rýchlo svojmu šéfovi vyhovie, ba itinerár postupu mala vytvorený takpovediac „za chodu“, ale nič sa nedá robiť, aj ona narazila! Tá bariéra je jasná, tvoria ju platné paragrafy a naviac, aj také voľačo, čo sa volá etika rozhodovania v kontexte s právnymi normami a hoci už mala mať všetko naplánované „pod strechou a v ažurite“, teraz Slovensku priznáva aspoň trošku svojich starostí! Vraj teraz nemáme peniaze na kúpu súkromných poisťovní a ani na ich vyvlastnenie a hoci je to viac ako účelová výhovorka, radšej sa vrátim k tým starostiam súvisiacim s prvotným omylom premiéra Fica – zákaz tvorby zisku zdravotných poisťovní, čo svojou zvrchovanou mocou presadil v roku 2007!
Vtedy sa všetky spoločnosti na našom trhu, s výnimkou tej štátnej, lebo tam je to všetko dané premiérovou vôľou od začiatku do konca, bránili, súdia sa, na domácich a aj na arbitrážnom súde a možno sa budete diviť, ešte stále nie je uzavreté ani konanie už dávno zabudnutej poisťovne Apollo, čo sa potom spojila s Dôverou a jej nároky voči štátu predstavujú položku 131 miliónov eur pre EAM Bank a nerozhodlo sa zatiaľ iba preto, že zmenené vlastnícke práva všetko komplikujú. Rovnako je na tom so svojimi nárokmi na odškodné aj Penta, o ktorej sa tiež rozhoduje v arbitrážnom konaní a okrem toho sú aktívne ešte tri procesy. Ich nároky predstavujú už astronomickú pol miliardu eur a treba sa obávať, že ak je všetko podriadené európskemu právu a jurisdikcii, ako keby to malo predpísaný smer rozhodovania -kto je zodpovedný, bude musieť platiť! Hovorí sa, že to bude štát, teda Slovensko, ale podľa pravidiel osobnej zodpovednosti by si mal premiér Fico začať robiť inventúru na svojich bankových kontách a vari aj hľadať voľajakého ochotného veriteľa, lebo čo ako dôverujem jeho istotám, mať k dispozícii viac ako pol miliardu eur je vari aj nad jeho možnosti, čo poviete!?
V každom prípade však nemecký súd, predstavte si, ten Najvyšší, musel riešiť ponosu Slovenska na rozhodnutie arbitrážneho súdu v kauze poisťovne Union a tá znela, aby sa vyriekol verdikt nesúhlasu, ergo, Slovensko svoje záväzky nemusí splatiť! Smola, nemeckí sudcovia nám nevyhoveli, ich verdikt bol celkom jednoznačný a veru až nepríjemne lakonický – sťažnosťou sa nemecké súdy nebudú zaoberať, vo veci je právoplatne rozhodnuté. Jasné, všade na svete to právnici vedeli, je to predsa len veľká kauza, okrem našej domácej scény! Nám to „prezradil“ iba jeden právnik zainteresovaný vo veci a teraz už teda vieme, že účastníci kauzy sa do mesiaca majú záväzne k verdiktu postaviť, zaujať stanovisko. Podľa názorov všetkých čo veci rozumejú je to vlastne finále celej kauzy, teraz už bude nasledovať iba verdikt vo veci možného zrušenia rozhodcovského nálezu, ale prevláda stanovisko expertov, že podľa priebehu doterajšieho konania je všetko celkom jasné!!! Slovensko bude platiť.
A keby to malo iba ten budúci čas, že bude platiť, no vedzte, že Slovensko už veru platí aj teraz, potichu, ale žiaľ, draho až nekresťansky, lebo poplatky za právnické služby sú k dnešnému dňu v uvedených kauzách už viac ako 30 miliónov eur a chcel by som vidieť tých Slovákov, čo by s niečím na tento spôsob šetrenia našich spoločných financií súhlasili! Naozaj si voľakto u nás myslí, že je to správne rozhodnutie, že by sa takéto voľačo nemalo zosobňovať, to naozaj sa máme ako národ spolupodieľať na takomto mrhaní spoločného majetku, ak sa presne vie, kto to má na triku!? Kto je zodpovedný?! Je vôbec niekto – široko, ďaleko, hoci aj v celej Európe, kto to nevidí akurát takto, bez pochybností a vlastne o ničom nepochybuje?
Je, jeden jediný hlas je proti, ten náš, z ministerstva financií, lebo premiér Fico sa v tej chvíli, keď už aj slovenský Ústavný súd rozhodol, že zakázať zisk poisťovniam je protiústavné iba mlčí, nič sa ho ako keby vôbec nedotýkalo a celkom iste je ochotný aj odprisahať, že on a takéto voľačo vôbec spolu nesúvisia! Aby bolo jasné, očakávanie znalých veci a naozaj zodpovedných z pohľadu medzinárodných pravidiel sa prejavili už aj v praxi. Exekútori naše účty v Luxemburgu zablokovali, stačila na to žiadosť holandskej firmy Achmea, čo je vlastníkom Unionu a samozrejmá ochota miestnych súdov, čo oprávnenosť požiadavky už v predstihu ako keby uznávali. Pre nás však ministerstvo financií má inú – upokojujúcu informáciu. Nič sa nebojte, peniaze na tých účtoch sú stále naše, aj keď žiaľ, disponovať s nimi naozaj nesmieme a nemôžeme a celkom iste aj naše budú! Dovetok potom znie ako keby tichšie a menej dôrazne – až do ukončenia sporu!
V konečnom dôsledku to potom má podobu alebo absolútneho mlčania - ten čo to vymyslel, odštartoval, realizoval a celú tú galibu pre nás všetkých spôsobil čuší ako tá povestná voš pod chrastou, ministerstvo financií pochopiteľne hovorí, na úrovni danej mierou hanby, čo to spôsobuje a to je zasa iba výmysel či klamstvo, ale je tu aj optimista – pani ministerka zdravotníctva Zvolenská! Má predsa len svoju česť, ako sa hovorí, dala premiérovi Ficovi sľub, že jeho predstavu o jedinej zdravotnej poisťovni na našom trhu zrealizuje k 1. januáru 2014 a hoci už doznala, že tento svoj sľub splniť nedokáže, nevzdáva sa – keď budú v štátnom rozpočte financie, potom mu naozaj vyhovie!
Milí moji Slováci, nuž čo vy na to?! Je pred nami voľačo pekné, príjemné, kreatívne a čo iba len kúsoček pozitívne, alebo naopak, je to horšie ako spadnutá latrína finančných istôt garantovaných touto vládou? Ak už aj nie priamo spadnutá, tak veru poriadne „načatá ba podmínovaná“, lebo ak tá posledná veta nezávislého súdu bude akákoľvek, niet sa na čo tešiť! Ba naopak, ak bude naozaj taká, ako experti predpokladajú takmer s istotou, Slovensko sa prehrešilo voči medzinárodnému právu a musí niesť zodpovednosť – bude to voľačo na spôsob nevídanej praxe. Kto bude zodpovedným? Naberie premiér dostatok zodpovednosti a odvahy svetu a predovšetkým svojmu národu priznať, že to všetko on a nikto iný a prizná sa k zodpovednosti, alebo to dostane „ maškarný kostým“ ako vždy doposiaľ, ja nič, ja tu iba tak predsedám svojej úžasnej socialistickej strane a slovenskej vláde! Uvidíme!?
A do toho všetkého sú tu naviac a ako keby zlomyseľne ešte aj župné voľby, jeho hlas a hlas jeho strany Smer zatiaľ znie najmocnejšie a vraj spravodlivo, takže čo poviete, ak je klamstvom všetko to, o čom som tu písal, koľko je ho v tých kortešačkových sľuboch, čo má Smer nielen všade na bilboardoch, stĺpoch, v televízii, v rozhlase a vlastne vo všetkých mediálnych prostriedkoch a ako sa im dá vôbec veriť čo i len nos medzi očami?! No čo už, posledným slovíčkom tejto hodnotiacej glosy nech je potom to jediné a celkom presné. Takému slovu a takým ľuďom sa veriť nedá!!!
