A teraz už teda faktograficky, aby to nebolo veľa zbytočných hádaniek, lebo reč je o kaštieli v Čereňanoch, čo je exkluzívne zariadenie v obci neďaleko Topoľčian, odkiaľ pochádza náš premiér Fico a tým je splnená podmienka, ako sa o tejto lokalite a predovšetkým o jej úžasne kvalitných stravovacích a ubytovacích možnostiach dozvedel. Súkromie je zaručené je garancia tak akosi naviac a vôbec sa teda nedivte, že tých zopár kilometrov sa cestovať oplatí predovšetkým tým, čo takúto službu viac ako nevyhnutne vyžadujú.
21. august roku 2013 by sme mohli považovať za dátum tak trošku symbolický, bol to deň 45 výročia obsadenia našej vlasti vojskami Varšavskej zmluvy, ale pochybujem, že v myslení nášho vrcholného predstaviteľa správy štátu by bolo až toľko zvrhlosti, skôr budú mať pravdu tí, čo veria v jeho „vrodenú potrebu veľkorysej empatie“ k svojim spolupracovníkom, lebo v ten deň mala jeho osobná tajomníčka meniny a osláviť to presne tak, ako to bontón vyžaduje, sa stalo jasným rozkazom. Preto sa spolu odviezli do Afrodity v Čereňanoch, preto sa spolu v intimite slávnostnej chvíle spolu navečerali a iné a práve preto ich hnusný paparazzi po návrate do Bratislavy odfotografoval, keď sa v tmavej ulici pred domom, kde slečna osobná tajomníčka býva, tak trošku rozlúčkovo bozkávali. Hovorí sa tomu zákon schválnosti, alebo jednoducho zlá chvíľka a nepriaznivý osud, ale od tej chvíle má Slovensko k menu premiéra Fica priradené aj niekoľko záhad naviac!
Kto je tajomníčka či sekretárka Jana Halászová tak naozaj, aké sú jej povinnosti v systéme Úradu vlády, aký má plat a aké je jej miesto v hierarchii moci a dôležitosti a koľko zvláštneho a tajomného sa dá zistiť skúmaním jej miesta v osobnom živote nášho premiéra. Nie je na tom vôbec nič zvláštne či priveľmi exkluzívne, veď udalosti v Česku a peripetie bývalého premiéra Nečasa a jeho tiež „voľačo“ Nagyovej sa už dávno, aj napriek krutosti osudu a policajným vplyvom zavŕšili jeho rozvodom a tak trošku utajovaným sobášom, ale nechcem predbiehať a už vôbec nie verejnosti voľačo vnucovať! Lebo záhad je veľa, preveľa, čo všetko si vláda pre svojho premiéra ako sama pre seba cez faktúry za služby Afrodity dáva preplácať a verte mi, nie je to vôbec voľajaký nekorektný predsudok! Kdeže, odkedy sa Slovensku predviedol, čo všetko, aké úžasné kšefty dokáže zariadiť vlastnou hlavou, patrí k obchodnej špičke, aj tých neoficiálne hodnotených či celkom absolútne utajovaných biznismenov a treba ho rešpektovať, lebo nikdy sa nevie, ako to je v realite a čo je na tom všetkom očakávané či vlastne iba prekvapujúce. S veľkou istotou je v tom veľa originálne vymyslených daností, lebo vládnutie u nás sa cez aktivity strany Smer stalo akýmsi spolupodielovým podnikaním všetkých na veci zainteresovaných, no a ten ženský element, v tomto konkrétnom prípade, je možno naozaj iba voľačo „obyčajnejšie“, ale možno aj ešte menej dôstojné či celkom neospravedlniteľné, ale čo už, sú na svete naozaj aj horšie veci!
A to už nie je náhoda, to je tiež zákon, lebo presne vo chvíli takýchto „kučeravých úvah o vzťahu premiéra a jeho tajomníčky“ vyplávali na povrch národných klebiet a zvedavých otázok údaje o tom, ako sa majiteľ Afrodity z ničoho nič stal blízkym spolupracovníkom Úradu vlády akurát v čase premiérovania Róberta Fica, ako sa stal oficiálnym dodávateľom takých exkluzívnych služieb, akými sú oficiálne obedy a večere podávané na Úrade vlády pre štátnych hostí, či inak významné osobnosti a podľa faktúr, ktorých história sa započala už v júni roku 2012 sa vie, že ich až doteraz bolo osem. A dodávateľom i osobným realizátorom je naozaj ako hlavný kuchár Marián Filo a tých 160 kilometrov z Afrodity do Bratislavy vždy cestuje nielen rád, ale aj s očakávaním, lebo dobre zarobí, svojim spôsobom si urobí dokonalú reklamu a kto niekedy Afroditu navštívi v jej vstupnej hale zistí, s koľkými osobnosťami súčasnej politiky či diplomacie si podebatoval a koľkých o svojom majstrovstve nielen kulinárskeho kumštu presvedčil. Visia tam fotografie, cez informácie a spomienky týchto osobností sa zvesť o jeho umení a o dokonalosti kaštieľa dostala do celého sveta a som si istý, že je to celkom iste úžasná prezentácia.
Je pochopiteľné, že na takom trhu, akým je ponuka verejne poskytovaných služieb má vzťah Afrodita v Čereňanoch a bratislavský svet prvotriednych hotelov a reštaurácií naozaj zvláštnu podobu. Všetci viete, že hotelierstvo a gastronomická ponuka je ostro sledovaný biznis, s presnými pravidlami a pravidelne zverejňovanými výsledkami, udeľujú sa známky celkom tak, ako pri obhajobe vedomostí – majú podobu hviezdičiek a žiadne takéto zariadenie si takýto kredit na svoj vývesný štít nezabudne nakresliť! Verte, že v Bratislave sa naozaj nemilosrdne súperí aj v tejto oblasti, normálne uvažujúci občan by očakával, že možnosť poskytovať reštauračné, alebo ak chcete, tak rovno gurmánsky prvotriedne služby by sa stala pre tieto podniky niečím viac ako samozrejmým a hľa, nie je to pravda – kšeft im vyfúkol kuchár z vidieka. Naviac ešte aj viac ako diskrétny ubytovateľ, bez kuchárskych hviezdičiek dokonalosti a mimoriadnosti, jeho zariadenie nie je v žiadnom zozname destinácií hodných záujmu sveta či iba odbornej sféry a ak by ste sa začali interesovať, ako je to vôbec možné, ako sa taká nula vo svete takej dokonalosti dostane k takémuto kšeftu, Úrad vlády vám to vysvetlí spoľahlivo.
Oslovili sme troch záujemcov a úspešným uchádzačom sa stal majiteľ Afrodity Marián Filo, takže je to jednoznačne korektný výber aj v takomto exkluzívnom výberovom konaní. Viac sa o tomto „samovýbere“ nedozviete nič, kto predstavoval konkurenciu a akú podobu mal ten „súboj“ to už vôbec nie, takže dnes už o tom faktograficky „rozprávajú“ iba objednávky a faktúry za služby. Šéfkuchár Filo sa za svojimi povinnosťami vždy spoľahlivo a naozaj rád presunie tých 160 kilometrov tam a rovnako toľko aj nazad, lebo je to skvelý kšeft, úžasná príležitosť urobiť si prezentáciu hodnú najonakvejšej reklamy a tak akosi naviac ukáže aj tým gurmánskym špičkám v našom hlavnom meste, kto je na Slovensku naozajstná jednotka a popritom ulahodí aj potrebám samotného premiéra!
A aby to nebolo iba také suchopárne, všestranne schopný podnikateľ Filo má v osobnom archíve spomienok úprimné poďakovania od lídrov zahraničných delegácií, čo zložili hold jeho nenapodobniteľnému kumštu, vymenili si vizitky a spoločné fotografie všetkým a veru aj jeho hosťom v Čereňanoch pripomenú, komu a kde bežne varieva, lebo uznajte, podávať vlastnoručne pripravené menu v zrkadlovej sieni Úradu vlády takým osobnostiam je exkluzivita a dôkaz výnimočnosti.
A bonus navyše je neodškriepiteľná skutočnosť, že je to naozaj služba štátu, dôkazom jednoznačným sú faktúry s takýmto adresným určením, so sumou viac ako 24 tisíc eur za poskytnutie reštauračných služieb a podnikateľ a šéfkuchár Filo môže smelo tvrdiť, že varil pre českého prezidenta Zemana, naposledy pre predsedu Ruskej dumy Naryškina, predtým veru aj pre českého, dnes už exprezidenta Klausa, to aby som vymenoval tri posledné dôležité štátne návštevy Slovenska a hoci to naozaj nie je až taká skvelosť, ako hostiť britskú panovníčku uznajte, môže mu niekto tak naozaj v tejto branži u nás konkurovať!?
Tak akosi samozrejme, lebo ľudská myseľ má v svojich účelovo plynúcich úvahách a konštrukciách zabehaný poriadok, nielen pre mňa, ale vlastne pre väčšinu obyvateľstva Slovenska. Koľko ľudských myslí v širších súvislostiach napadlo, či je to všetko naozaj iba náhoda, či sa z majiteľa kaštieľa neďaleko rodiska nášho premiéra môže stať iba náhodou osobnosť kulinárskeho sveta s prívlastkami super a extraslužby, či za tým naozaj nemôže byť voľačo viac a to viete, žiadna veľká úvaha, konšpiráciu či tajomstvo v tom netreba hľadať! Premiér vie svoje, zaručené súkromie služieb je mu v jeho postavení naozaj nad zlato a ak mu „mimoriadna“ oslava menín a čohokoľvek s osobnou sekretárkou či tajomníčkou, ktorá sa zrejme skvele bozkáva zažiada aj inokedy, je správne udržať si takýto komfort služieb v bezpečnej ponuke! A to samozrejmé – čo on mne, to ja jemu – sa potom ľahko vysvetľuje, veru aj to, prečo sa výberové konanie v tlačenici ponuky reštauračných zariadení v našom hlavnom meste skončilo ich prehrou! Chýbajú im tie správne známosti a znalosti, odporúčanie premiéra má ako vidieť naozaj veľkú vážnosť!
V tejto chvíli bol pôvodný blog dokončený, ale premiér sa postaral o voľajaké post scriptum, prekvapujúce, takpovediac od veci, lebo skritizoval denník SME a kolektív, čo ho vraj nenávidí, o ňom a jeho aktivitách iba klame a je mu to jednoducho nepríjemné. Ako vraj aj teraz, lebo privítať a pohostiť zahraničné návštevy na Slovensku je jeho povinnosť a fakt, že na to slúži voľačo také preslávené a dokonalé, ako je to zariadenie čo SME kritizuje až nenávistne, je mu to nepochopiteľné! Tri dni to vraj všetko trpezlivo vysvetľoval, predložil dôkazy aj s prezenčnými listinami a nepomohlo – vraj v SME iba tancovali ako novozélandskí ragbisti voľajaké tance radosti, že aha, to všetko sa na vláde deje! A pritom je tam všetko v poriadku, on šetrí ako ešte nikto na tomto poste, jeho telefón mesačne stojí štát iba 18 euro, zvyšok mu platí Smer, tak čo by ste ešte chceli?!
Ani slovo o súkromnej akcii s oslavou tajomníčkiných menín, ani zmienka o rozlúčke s tým „muchlovaním sa v aute“, čo napokon dostalo pomenovanie pusinky na dobrú noc pred jej domom v Bratislave, ale naopak, už to malo podobu súkromnej večere pre piatich kamarátov a do toho nikomu nič nie je! Otázku redaktora sprevádzali nielen zlostné pohľady, ale aj nenávisť a vyhrážanie sa slovom, lebo čo je vás do toho pán novinár malo definitívu v podobe toho zákerného lebo uvidíte, vy a aj SME!!!
Je to klamstvo, lebo o všetkom som informoval, dnes ste dostali k dispozícii 6 faktúr ako dôkazy, za čo Úrad vlády platil a bolo v tom cítiť rozhorčenie – hľa, to ponúkam dobrovoľne, iné kšefty s tým reštauračným a ubytovacím zariadením nemám! Lenže čo už, tých faktúr bolo k dispozícii z iného zdroja najmenej osem , aj s finálnou sumou, už sa veru vie aj to, ako sa inkriminovaná ustanovizeň stala víťazom toho šikovnou hlavou vymysleného výberového konania a keď ju premiér neváhal označiť za voľačo výberové a svetovo známe v ponuke gurmánskej kvality kuchyne, bol som ochotný začať vojenskú inváziu voči parížskym vydavateľom príslušných rebríčkov dokonalosti! Žiaľ, nikto tam o ničom takom, čo Róbert Fico na oficiálnom brífingu vlády uviedol nevie, je to celkom iste iba jeho výmysel a v kontexte s tým, čo potrebuje tak akosi naozaj zahaliť do tmy zabudnutia, je to takto ešte preukaznejšie.
Premiér sa zasa raz predviedol v tom svojom klasickom prednese – ja, ja, ja, my Smer, máme pravdu a všetko či všetci ostatní ma a nás nenávidia, klamú o mne, o nás a ak to neskončí, tak... Ej bisťu, v priamom televíznom prenose a fakt sa vari musíme na tom druhom brehu politickej rieky, čo oddeľuje demokraciu od diktatúry moci obávať, či už nie je voľakde v pivnici Úradu vlády naporúdzi tá neporaziteľná partia sitnianskych rytierov, aby ho zodpovedne bránila pred voľačím takým celkom nezodpovedným, čo ten denník SME, voči jeho osobe a strane čo vedie, vymýšľa! Veď jeho osobne a aj stranu Smer tie hnusné noviny ohovárajú a hanobia, to musí prestať!
Držím mu celkom úprimne palce, aby si to národ konečne povšimnul viac ako zodpovedne, aby si fakty preveril a aby zistil, v čo najširšom zábere, kto hovorí pravdu a kto si iba vymýšľa. Lebo nič sa nedá robiť, nielen teraz a nielen v takejto podobe klame a vymýšľa si iba on. V priamom prenose, celkom bez hanby a výčitiek svedomia a jeho odvaha – prepáčte ten nesprávne použitý výraz, mal som napísať drzosť takto klamať, je urážkou nielen toho opozičného denníka, čo ho vraj nenávidí, ale predovšetkým pohanou celého slovenského národa.
