Už je to tu naozaj dlho, Štefan Harabín je jediným reliktom nedotknuteľnej moci ešte z čias HZDS, keď sa stal pre Vladimíra Mečiara ministrom spravodlivosti presne podľa jeho predstáv a odvtedy sa svetom justície posúva, alebo ak to chcete počuť v rétorike jeho súčasne najviditeľnejšieho súpera Dobroslava Trnku trtoší a pregrciava viac ako spoľahlivo iba v tých sférach rezortu, kde je nedotknuteľným. Smiešne, možno neuveriteľné, ale naozaj to má vymyslené v takejto podobe a na koho v systéme si spomeniete, kto sa vám bude zdať byť mocným, vynaliezavým či dokonca neohrozeným, aj ten je, alebo už bol na Štefana Harabína krátky!
Súčasnosť je v tomto ohľade ponukovo štedrá, súdny verdikt Krajského súdu v Bratislave to uvádzané tvrdenie potvrdil verdiktom troch sudkýň – Valéria Kleinová, Michela Frimmelová a Ingrid Degmová – Pospíšilová prisúdili Štefanovi Harabínovi 150 tisíc eur ako náhradu za poškodenie dobrého mena a cti, lebo bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka tvrdil, že jestvuje úradný záznam rozhovoru medzi Harabínom a mafiánom Bakim Sadikim a ten už stý krát vyhlásil, že s ním nikdy netelefonoval! Tie dámy v talároch však realita či pravda vôbec nezaujímala, je im jedno, že prokuratúra svoje tvrdenie dokazuje aj dnes, podľa nich mal Trnka iba mlčať, hovoriť jednoducho nemal žiadne právo!!! Vyberte si, zaujmite stanovisko v svojej réžii znalosti zákonov, ale ľudsky či logicky sa v tom dokáže celkom iste zorientovať každý.
Baki Sadiki Štefanovi Harabínovi naozaj telefonoval, generálna prokuratúra to má ako založený dôkaz k dispozícii, je jasné, že to má priamu väzbu so všetkým súčasným, čo je spojené s opakovaným procesom pašovania drog organizovaným Bakim Sadikim a „záhadami“, ktoré ho obklopujú, ale ako sa dá predpokladať, nič čo už bolo rozhodnuté právoplatným verdiktom sa nemusí potvrdiť! Aj Sadiki tvrdí, že je nevinný, že on veru Harabínovi nikdy netelefonoval a keď Harabín celkom samozrejme za lož vysúdil slušný balík peňazí, možno sa rovnaký princíp správania vyplatí aj jemu a dosiahne beztrestnosť, aj keď už mal dávno sedieť za mrežami ako jeho podriadení.
Sudkyne, čo vyriekli ortieľ neoprávnenosti generálneho prokurátora svedčiť, že telefonát bol pravý, je teda reálny a jeho obsah potvrdzuje osobnú spriaznenosť Harabína a mafiána Sadikiho to jednoducho neuznali, zásada mlčanlivosti vo veci je podľa ich výkladu práva jasná, lebo sa o tom dozvedel v súvislosti s výkonom svojej verejnej funkcie a nič sa nedá robiť, mlčanlivosti zbavený nebol! Ba naviac, dámy boli dôkladnejšie, lebo tak akosi naviac oznámili, že verejne vyslovil svoj názor v prípade, čo ešte nebol ukončený a aj to je pravda, lebo Baki Sadiki bude naše súdnictvo zamestnávať celkom iste ešte dlho! Generálna prokuratúra sa dala počuť, že platiť Harabínovi za „ujmu na cti a honore“ sa jej nežiada, bude skúmať všetky dostupné možnosti na zmenu právoplatného výroku krajského súdu a čo ako je to neuveriteľné, taká možnosť tu nielen je, ale je veru aj reálna, ponúka úspech!!!
Právnik Peter Wilfling zo združenia Via Iuris je presvedčený, že prokuratúra môže celú kauzu zvrátiť vo svoj prospech a Harabínovi pokaziť už takmer istú radosť z „ďalšieho úspechu reparácie a ohýbania paragrafov“, lebo predsa len na voľačo dôležité zabudol! Podľa tejto odbornej analýzy aj Krajský súd celkom zabudol na dôležité ustanovenie paragrafu 6 Trestného poriadku, na základe ktorého môže prokurátor informovať o trestnom konaní a tým prelomiť povinnosť mlčať – je to povolená, doslova nariadená výnimka!
Štefan Harabín bol v tom čase ministrom vnútra, teda verejne činnou osobou, nešlo by o porušenie ochrany osobných, alebo súkromných údajov, lebo verejní činitelia musia strpieť väčšiu pozornosť verejnosti, aby sa občania mohli dozvedieť informácie, ktoré by spochybnili ich vierohodnosť! Je to presne ten príklad, keď ten verdikt, že to „sedí ako zadok na nočníku“ platí bez výhrad a výnimiek a budem držať prokuratúre a veru aj jej novému šéfovi Čižnárovi palce, aby si s tým podľa návodu naozaj poradil! Nielen ušetria svoje a štátne financie, ale konečne ukážu celému Slovensku, že každá „neomylnosť a pýcha“ sa raz skončí a skrachuje, aj tá Harabínova.
Pre úplnosť, podľa mňa to Štefan Harabín ako svoj definitívny koniec cíti, lebo celkom iste „nezaujato a v dobrom Čižnárovi radí, aby tých dvoch, čo nariadili jeho odpočúvanie začal trestne stíhať – to je o pánoch Trnkovi a Lipšicovi, lebo zneužili právomoci verejného činiteľa“ a popritom zabudol na fakt, že v takejto pozícii bol vtedy aj on sám, ako minister vnútra a nič sa nedá robiť, Baki Sadiki bol už vtedy mafiánom a zločincom, o čom svedčí už jeho zatiaľ neplatný trest a obnovený proces, o ktorom by veru žiadne pochybnosti aké bude mať konce nemali byť. Ten telefonát teda popiera, ináč by bol v koncoch bez výnimiek, ale ako minister vnútra si mlčanlivosť Trnku jednoducho nezaslúži! Veru tak, aj slovenské zákony si z času na čas zaslúžia prívlastok spravodlivé a to následné – bič pravdy pleskol zaslúžene po tom správnom chrbte či zadku.
