Nedá mi samozrejme nepripomenúť, kto je kto v tejto zostave a ako sa to prejavilo od prvého slovíčka v diskusii, lebo presne tak, ako to očakávali všetci naozaj zainteresovaní kritici pripravenej predvolebnej kampane, podmienky kandidátov budú neporovnateľné. Stalo sa, od prvej otázky, adresovanej problematike konfliktu Ukrajina – Rusko, lebo kým všetci hovorili celkom všeobecne, ako radoví občania, Róbert Fico všetko hodnotil osobne, ako premiér Slovenska a bolo to celkom neseriózne. Našťastie, s ľahkosťou až prekvapujúcou mu vychutnávať si úspech nedovolil vraj najmenej skúsený politik v tejto zostave Andrej Kiska, keď mu do pohárika nasypal poriadnu dávku štipľavého korenia či blenu, keď mu pripomenul jeho osobnú reakciu – veď vraj my ani nevieme, o čo ľuďom na námestí v Kyjeve tak naozaj ide!!? A Róbert Fico nereagoval a keby sa v štúdiu nemeral iba čas, čo kandidát spotreboval na svoju prezentáciu slovom, zaznel by možno piskot či bučanie, alebo by sa na tabuli s jeho menom objavila mínuska, lebo vlastné rozhodnutia sa musia vysvetľovať, ak sú v národe prijímané s výhradami a pochybnosťami!
A nielen to, malo to ešte aj iné negatívne pokračovanie, hodnotenie postojov a návrhov rozhodnutí krajín EÚ, celkom v osobnej réžii, teda každý z kandidátov sám za seba a keď už to odznelo tak akosi finálne, ozval sa ako „arbiter“ Róbert Fico a všetkým pripomenul, že o postoji a rozhodnutiach vedenia EÚ sa nediskutuje v žiadnom prípade!! Ak si pripomeniete jeho reakcie v plynutí času toho konfliktu presne viete, ako zavádzal a kamufloval svoje opatrné postoje, ale tentoraz mu to nikto z jeho oponentov nepripomenul. Skoro v rovnakom duchu sa uberala aj diskusia o našom vzťahu k postojom NATO, presne k problematike a rozhodnutiam vojenského paktu, ktorého sme súčasťou, k udalostiam vo svete – spomínalo sa Kosovo, súčasnosť a pre všetkých to bola skôr samozrejmosť so všetkým „z jeho kuchyne“ súhlasiť. S výnimkou kandidáta Bárdosa, lebo ten sa cíti byť ako občan samostatnej krajiny v zbytočnej letargii, privítal by vždy aj našu iniciatívu, ak je to problém pre nás dôležitý, ba priamo bytostný a vyjadril presvedčenie, že mlčať a takto súhlasiť je málo! Ak budete hádať, že jedinou reakciou na jeho postoj bolo „poučenie“ Róberta Fica, ako a čo sa v tomto ohľade od nás očakáva a Bárdos s takouto reakciou nesúhlasil – tak trošku rozhorčene trval na tom, že sme a musíme byť samostatným členským štátom.
Odbočkou v debate bola moderátorova informácia o tom, aký je súčasný stav výsledkov kandidátskej podpory vo verejnosti a potom sa všetko rozbehlo po koľajniciach prezidentských preferencií, aktivít, povinností a očakávaní a všetci kandidáti presne v tej chvíli ako keby ožili! Reagovali originálne, každý v intenciách, ktoré považuje za dôležité osobne, ako keby sa vyjadrovali v nejakom hypotetickom hodnotení stavu nášho štátu a bolo to celkom osobné a originálne. Páčilo sa mi, ako to pochopil Kňažko, vyslovil sa preukazne, čo v svojom živote prežil, ako sa s tým pokonal a čo to predstavuje pre prezidenta, ak bude chcieť potrebám národa rozumieť a spomenul predovšetkým demokraciu, ako prvoradú vlastnosť prezidenta!
A potom sa zasa odprezentoval premiér, poučne, ako ináč, prezident je pozícia bez možnosti národu čokoľvek sľubovať či garantovať, spomenul si na chvíle, keď prezident Kováč súperil s premiérom Mečiarom a bola to vlastne vojna týchto predstaviteľov štátu a to je chyba! Tu musí vládnuť jednota, ináč to nejde, musia spolupracovať bez výnimky!
Prišla reakcia –samozrejme Kňažko a tak ako už predtým bol skryte sarkastický. Vraj súhlasí s premiérom, on ako prezident by sa s ním nehádal, ale nič sa nedá robiť, v demokracii sa o problémoch a rozdielnych názoroch musí diskutovať a hľadať spoločné východisko, veď to je všetkým spravodlivým prirodzené už od čias Masaryka a otvorili sa hrádze pre povodeň, čo Fica celkom utopila! Bárdos, Kiska – ten bol celkom adresný, v čom kedy Fico pochybil ako zodpovedná persóna, pridal sa Procházka a ten sa zaoberal predovšetkým Ficom proklamovanou istotou a spýtal sa ho, čo je tu istotou pre zdravotné sestry a pripomenul mu vari všetky jeho veľké prešľapy a bolo to aj odborné, lebo Ficovi pripomenul, čo všetko ako právnik vynecháva z Ústavy o povinnostiach a právach prezidenta! Bodku za tým dal Čarnogurský, tak trošku „fiškálsky“, ako je mu to prirodzene dané, ale aj tak musí byť republike a voličom jasné, že prezidentské povinnosti sú tak akosi prekvapujúco najväčšou neznámou pre súčasného premiéra!
Viac už nikto nič nepovedal, hoci moderátor provokoval a chcel navodiť konfrontačnú atmosféru, ale zostalo iba ticho, Róbert Fico nemal k dispozícii žiaden relevantný argument, ba ani len rozumne či vierohodne znejúcu výhovorku a v tej chvíli bolo rozhodnuté, že táto prezentácia jeho štátnickej prezieravosti a múdrosti, čo nám v objednanej reklame sľubuje dostala na frak – ináč sa to pomenovať nedá!
A tak sa začalo hovoriť o Ústave, o jej podobe a vzťahu štát a prezident, bolo to veru o všeličom, ako sa hovorí realite života Slovenska komplexne, o národnostiach – to Bárdos, o povinnosti a právach rodiny – samozrejme Hrušovský, aj s dodatkom, či s márnym vysvetlením postoja KDH k spolupráci so stranou Smer, Kiska – čo sa v svojom prvom hodnotení vyjadroval k spolupráci štát a rozhodnutia Ústavného súdu, oponoval mu Procházka a všetkým pripomenul, ako je to nebezpečné, lebo to bola ústavná istota v tejto podobe, za komunistov a je potrebné vrátiť Ústave dôstojnosť a potom už ako keby všetko chcel uzavrieť Róbert Fico. Z tých politikov, čo v roku 1992 prijímali túto Ústavu sme v aktívnej politike už iba dvaja – Gašparovič a ja! Zaznelo to viac ako zvláštne, odpustite mi však presvedčenie, že kým všetci hovorili o obsahu a dôsledkoch zákona zákonov, jemu jedinému postačuje skôr vizáž a čo ako sa budete zlostiť, je to povrchné a predovšetkým smiešne! Odpustite, ale svoje občianske presvedčenie som už vyslovil viackrát – stotožňuje sa s tým, čo Ficovi povedali vlastne všetci, ale Procházka adresne – istota spolupráce vedenia štátu tu bola za komunistov a to bola katastrofa!
A potom to už bolo jasné, začalo sa hovoriť viac ako prirodzene a bez moderátorovho požehnania o tom, aký má byť prezident a čo bude jeho povinnosťou a aké bude mať miesto v riadení štátu. Odštartoval to samozrejme Fico, dotklo sa ho pochybovanie o tom, čo je na ich vláde podozrivé, lebo vraj uspeli vo voľbách, majú všetky posty zodpovednosti a vládnutia, je to v poriadku a od nikoho si výčitky nezaslúžia!
Reakcia Kňažka bola ako presné zaucho, ak mi dovolíte nadsádzku, vraj súhlasí, ale nič sa nedá robiť, výkon moci musí podliehať nezávislej kontrole a Smer už viac ako dva roky hatí voľbu šéfa NKÚ z radov opozičných politikov a bráni vykonávať voľačo podľa ústavy viac ako samozrejmé, alebo na mieste generálneho prokurátora nesedí osoba zvolená v parlamente, ale stranou Smer dosadená persóna, čo je voľačo nepochopiteľné. Doplnil ho Procházka, dá sa povedať opakovane, zlo v spravodlivosti u nás kritizoval z osobných skúseností aj Kiska, svoje polienko si do ohníčka na opekanie Ficovej samoľúbosti priložil aj Čarnogurský a vôbec ma neprekvapilo, že konečne na takýto atak reagoval aj premiér!
Svojsky, ako keby sa ho nič z povedaného nedotýkalo osobne a vraj úloha čo Smer čaká, zmeny v justícii, je samozrejmá a dôležitá, ale... Pocítil odpor spolubesedníkov, celkom radikálne ho o tom presvedčil Kňažko s vyslovením názoru, že Harabín veru nie je spravodlivým služobníkom justície a už vôbec nie demokratom, ako to tvrdí premiér a v konečnom dôsledku zaznela požiadavka, aby sa skôr, než sa zmeny v justícii zrealizujú podľa spoločných dohôd, celkom zrušili Mečiarove amnestie.
A presne s tým svoju možnosť hovoriť vyčerpal Pavol Hrušovský, podporil ho však Kiska, aby to doznelo v plnom rozsahu ako výčitka vláde Smeru, lebo už vládne šesť rokov, s malou prestávkou a naraz je tu chvíľa na justičnú reorganizáciu, no prekvapujúco sa o svoju reakciu v tomto ohľade prezentoval aj Fico. Vraj nie, to je účelové, ale bez jediného argumentu a to na rozdiel od Bárdosa, čo všetkým oznámil, že on, ako predstaviteľ národnostnej menšiny všetkým sľubuje korektnosť v každom ohľade spolupráce a hoci to bolo skôr formálne než naozajstné, na rozdiel od postoja premiéra sa mu dalo veriť! A nedal sa zastrašiť ani Kiska – kritizoval premiéra z úmyselnej dezinterpretácie jeho výrokov, ba ani Procházka, čo premiérovi pripomenul, že najčastejšie vodu káže a víno pije, čo bola reakcia na jeho žonglovanie s paragrafmi zákonov, spochybnil jeho vzťah k ombudsmanke a svojim spôsobom bodku za pochybnosťami o postojoch Róberta Fica v oblasti rodiny položil Milan Kňažko, keď jeho aktivity v tomto smere ohodnotil ako falošné a zavádzajúce, lebo potreby rodiny, otcov, matiek a detí sú jednoducho aj v inej rovine a na nič sa nesmie zabudnúť!
A bol koniec, rozlúčka bola viac ako mrazivá, neosobná a spravodlivo, hneď potom z obrazovky zaznela platená reklama na toho politika, čo je vraj naj a prihovoril sa nám Róbert Fico osobne – som pripravený! No, nič sa nedá robiť, ten zámer urobiť mu reklamu a kampaň vyšla ako paradox bezchybne, nič realistickejšie sa žiadnemu režisérovi nemohlo podariť, ako to vyšlo takto – osudovo, zrejme si tú hanbu, byť všetkým na smiech, premiér a jeho štáb zariadil sám a možno aj zaplatil sám. Obrovská smiešnosť v kontexte s dojmom, čo v tej dvojhodinovke kandidátskej diskusie svojimi postojmi a odkazmi národu vyprodukoval sa stala nedostižnou a prisahám, prepadol v celom rozsahu, bol bez konkurencie! Kto sa pozeral ten vie, ak by tento kandidát mal byť našim prezidentom, nech máme radšej kráľa z rozprávok Dobšinského, vodcu národnej družiny v podobe voľaktorého z hôrnych chlapcov od Jánošíka, jedného zo sitnianskych rytierov, alebo richtára z Hornej Dolnej, lebo aj to znie perspektívnejšie, než to, čo bolo na TA3 k videniu a počutiu!
Bude správne, aby o tom čo najviac všetci voliči, alebo stačí iba občania hovorili, aby si dali záležať a spoznali, čo sa v tej debate v televízii podarilo odhaliť a koľko zmúdrenia nám tie dve hodiny vysielacieho času pre televíznu zostavu siedmych relevantných prezidentských kandidátov ponúkli! Je celkom dobre možné, že Fico a Smer budú hľadať príčiny, čo sa to vlastne stalo, kto je za ten prepadák a fiasko zodpovedný, ale nech sa moderátor Bielik nebojí, dosvedčím, že to naozaj nie je jeho vina! To všetko si zariadil premiér Róbert Fico sám, vlastnou hlavou, ako je na to celkom prirodzene vždy pripravený!
