Nechcem nikomu nič vnucovať, to samozrejme konštatujem ako verejné tajomstvo, ale voľby do europarlamentu sú celkom iste udalosť vážna, v živote našej krajiny a v povinnostiach politických strán v nej pôsobiacich vyznačená ako dôležitý dátum, ale aj tak akosi banalizovaná, či zľahčovaná, vždy s najmenšou účasťou voličov a veru aj s kandidátkou ponuky budúcich europoslancov v podobe mien zabudnutých, neznámych či iba zdanlivo stále populárnych a to nás vôbec nectí! Ten titulok o politickom záhrobí je oprávnený, lebo ruku na srdce, čo už dnes pre našu vlasť voľakde na medzinárodnom fóre predstavuje tá zostava z toho plagátika, čo som si našiel v poštovej schránke, kto o týchto osobách ešte v kontexte s našou súčasnosťou hovorí, aké tak asi môžu byť ich plány o tom, čím žije Slovensko tak naozaj a na čo v takomto kontexte úvah majú tieto persóny dosah? Nech už akýkoľvek, bude výhradne iluzórny a zistíte, že je to definícia s hodnotou nula!
Jediný valór by vedel Slovensku spoľahlivo špecifikovať iba ten Sergej Kozlík, čo je europoslancom aktívnym, zvoleným ešte za to pôvodné ĽS HZDS, ale nečakajte voľačo múdre, pre Slovensko dôležité, či jeho účasť v práci toho reprezentačného zhromaždenia zástupcov euronárodov vysvetľujúce, kdeže, on by nám ako bývalý expert na finančnú sféru vedel spoľahlivo vysvetliť iba to, o koľko jednoduchšie sa z platu europoslanca žije v porovnaní s domácimi možnosťami a prečo odštartoval svoju predvolebnú kampaň aj napriek absolútnej márnosti svojich túžob uspieť. Vedomie, že čo keby sa stal zázrak a v tých eurovoľbách svoj mandát obhájil by bol zázrak, mal by do smrti po akýchkoľvek finančných problémoch a tá investícia, do celkom márneho predvolebného plagátika, by bola nielen ospravedlniteľná, ale vlastne zázračná!
Ruku na srdce, zatiaľ to na Slovensku „žeravo predvolebne“ vôbec nevyzerá, oproti kortešačkám pred prezidentskými voľbami je to jednoducho viac ako skromnosť, ale nedalo mi a tak som si dal ako domácu úlohu povinnosť pripomenúť slovenským voličom, kto ich v súčasnom europarlamente reprezentuje, čo všetko o týchto dôležitých osobnostiach vedia, koľko informácií o nich nám ponúka ich domáca politická reprezentácia a vôbec, či by ktokoľvek z tých, čo majú právo si ich zvoliť aj teraz, vedel charakterizovať ich všednú robotu a jej význam pre svoj a náš spoločný život? Prisahám, jediným kandidátom na post europoslanca, o ktorom viem, celkom bezpečne a nespochybniteľne, je Ivan Štefanec za SDKÚ DS, čo sa na mňa pozerá z bilboardu okolo ktorého chodím každodenne pri svojich cestách na plaváreň, za nákupmi či pochodoch po Prešove za zdravím a kondíciou a čo ako som si istý, že ich bude popri našich cestách naozaj viac, necháva ma to chladným!
Nech je tá reklama čo prísť musí radšej v tej podobe voľajakého plagátika či letáčika v mojej schránke, o ktorom môžem v pokoji meditovať doma, nevzrušovať sa nad nákladmi vyhodenými naozaj z márnosti „von oblokom“, lebo mohli mať lepšie určenie, ba nielen to, aj začať dumať, ako sa v májových voľbách budem napokon rozhodovať. Lebo som spoľahlivý a zodpovedný občan, senior, ešte s tou starou výchovou spoľahlivosti k povinnostiam a tak som teda začal od základu – kto je europoslancom dnes, čo o ňom a jeho práci viem, ako mi ho pripomína naša domáca scéna a vôbec, je ešte vôbec v mediálnej ponuke či aspoň v klebetách?!
Napokon to bola zaujímavá činnosť, od hádaniek, hlavolamov, spravodajských hier o utajovaní až po televíznu reláciu Smotánka, lebo kto nie je ani v nej už vraj nežije a odporúčam všetkým – z takejto mozaiky získaných vedomostí sa vám podarí poskladať si charakteristiku všetkých súčasných europoslancov. Prirodzene, nebezpečie, že sám sebe spochybníte význam ich podielu na správe spoločenstva krajín Európskej únie, ako dôležitej misii a nezastupiteľnej povinnosti je obrovské, ale čo už, pevne verím, že sami seba potom aj tak dokážete presvedčiť, že voliť aj tak pôjdete, urobíte to čo najpremyslenejšie a nebudete o sebe a o tých vami zvolených pochybovať!
Súčasný parlament EÚ má v svojich poslaneckých laviciach najviac reprezentantov strany Smer, tej, doma vládnucej a vo všetkom dominujúcej, ale zdanie istôt veru poriadne klame! Z tých piatich sú tri ženy a ruku na srdce, Monika Smolková a Katarína Neveďalová sú tak dobre utajené vo všetkom, čo by malo odhaliť ich aktivity, že na besede o tejto téme v našom klube o nich nevedel vlastne vôbec nikto! Netvrdím, že je to voľačo rozhodujúce, seniorom občas pamäť naozaj zlyháva, ale aby to ako pochybnosť rozptýlili, tak o Monike Flašíkovej – Beňovej vedeli naozaj veľa! Vo voľbách župných pohorela celkom hanebne, všetci skôr vravia o tom, že sa jej osobný život komplikuje, že nedáva na seba pozor, že pribrala a jej sláva je iba zabudnutou márnosťou, takže ako sa hovorí – nič moc, skôr ináč, jej nová kandidatúra do europarlamentu asi tiež neobstojí. A tí dvaja muži v tejto zostave, Boris Zala a Vladimír Maňka, to je ešte voľačo omnoho katastrofálnejšie! Zala je tá „nula čo z nuly pochádza“, jeho cesta do europarlamentu za odmenu a akože do výslužby nemala žiadne ambície a veru o ňom ani nič počuť nebolo a jeho kolega, ešte donedávna aj župan v kraji Banská Bystrica dostal na frak vo voľbách ešte viac, ako už spomenutá Beňová, lebo ho z toho kresla vykopol ultranacionalista a to takým zásadným rozdielom voličskej priazne, že horšie už potom dopadol iba šéf Smeru Fico vo voľbách prezidentských!
Dvojica pánov z SDKÚ DS v europarlamente si aspoň uchovala svoju bezúhonnosť, Eduard Kukan a Peter Šťastný ako diplomat a športovec nikdy v svojej profesii nestratili vysoký kredit profesionality a keďže som už videl bilboard s menom Ivan Štefanec, ako nového nominanta za toto spoločenstvo, zrejme na tom nič nebude treba meniť! Tak trošku podobne je na tom aj Anna Záborská z KDH, ktorá svoju prácu europoslankyne predsa len trošku viac ako ktokoľvek z jej kolegov Slovensku aspoň pripomínala, oveľa menej už jej kolega Peter Mikolášik, ale ani ich osud ešte nepoznám! V KDH majú v súčasnosti oveľa viac dôležitejších starostí, než je kandidátka do EÚ, povedal by som, že naozaj životných, takže uvidím, aké na nej budú napokon reálne mená ponuky!
Edit Bauer bola dáma z SMK, ktorú som spoznal ako poslankyňu ešte v SNR, bola v školskom výbore a verte mi, vtedy o nej vedeli všetci, čo na podobe nových školských zákonov pracovali – múdra, zodpovedná a korektná dáma, lenže poslanecké lavice v Bruseli už jej naozaj nesadli! A jej kolega v rovnakom straníckom drese Alajos Meszáros bol celkom „nobody“ v každom ohľade, takže skôr nepochybujem, že tento, už nový spolok SMK, svojich kandidátov predstaví v novej ponuke a podobe!
Nuž a o Sergejovi Kozlíkovi som už napísal, ním som všetko začal a potom už mi v retrospektívnom prehľade zostal iba Jaroslav Paška za SNS, čo bol pre mňa nielen zlým ministrom školstva, v mojom, ešte aktívnom živote profesionála z tejto sféry, ale aj nulou v europarlamente a celkom iste mu táto, „vraj zreparovaná a od základu kádrovo zdokonalená SNS“ nedá novú šancu vrátiť sa do sveta „pseudoroboty“, žiadnej naozajstnej zodpovednosti, ale dobrej mzdy a skvelej seniorskej apanáži! Ani vtedy, ak by o to osobne stál, lebo nič sa nedá robiť, chýry akurát o tejto výhode práce v európskom parlamente sú spoľahlivejšie ako čokoľvek iné!
Tých poslaneckých miest nás v Bruseli aj v týchto voľbách čaká trinásť, nedá mi nenapísať, Pán Boh pri nás a budem teda čakať, čo všetko sa napokon z ponuky slovenských politických strán dozviem. Teda aké mená a aké letáky sa stanú obsahom tej kampane, čo odštartoval ako najväčší nedočkavec Sergej Kozlík, ale verte mi, aj tak, čo ako som to všetko ofrfľal a nedocenil, voliť ich aj tak pôjdem, lebo vybrať si dobrého a spoľahlivého, čestného a profesiou užitočného človeka s dobrou povesťou a bez fľakov pochybností na vlastnom životnom štíte sa mi napokon celkom iste podarí! Bude ich v ponuke dostatok a vybrať si z nich tú partiu našich „istých a zaručených“ by nemalo byť neriešiteľným hlavolamom! Jasné, pre istotu dopíšem ešte aj to, svojim spôsobom zaklínadlo – pri troche šťastia!
