Vizuálne sa dá pripodobniť k súčasnému imidžu nášho premiéra Róberta Fica, čo by sa podľa prieskumu agentúr mal stať našou novou tvárou v prezidentskom kresle, ale ak sa nenahneváte, ako keby mu na tom nezáležalo. Vyzerá spustnuto, strnisko na tvári je nielen farebne nedôveryhodné a žiaľ, aj celkom chlapa nehodné, takže ako keby to signalizovalo neúprimnosť či nezáujem, hoci reči ktorými nás nepretržite častuje sú naozaj celkom iné! Je to taktika samozrejmosti –takto to bude, lenže naozaj to nie je presne tak!
Všetci viete, že nespokojnosť vari so všetkým, čo nás ako štát teraz postihlo malo v jeho osobnej prezentácii niekoľko podôb. Takmer vždy boli prudkou reakciou na realitu udalostí, vyznačovali sa ponajviac rýchlym riešením v prospech jeho zámerov a plánov, ale tak ako vždy, jeho schopnosť mať k dispozícii aj náhradné riešenie, s veľkou variabilitou, sa nikdy celkom nestrácala. No v tej chvíli, keď už sa rozhodol, potom to je vždy dané podobou teraz a presne tak, ako to chcem a potrebujem mať! Kauza Jozef Čentéš mu bola syndrómom absolútnej nespokojnosti, sklamania a zdanlivej bezvýchodiskovosti, lebo reč platných paragrafov a zákony Slovenska ho zväzovali predovšetkým časovými limitmi a tak teda prišlo rozhodnutie! Zákon o pomoci Ústavnému súdu prezident Gašparovič tak akosi partizánsky utajene podpísal a hoci atrament podpisu ešte ani neuschol, už aj prišlo rozhodnutie ÚS, že kauzu Čentéš bude riešiť pôvodne určený senát a to aj napriek tomu, že v tej istej veci už je k dispozícii aj podanie, v ktorom opoziční poslanci takýto postup namietajú! A rozhodol iba druhý človek na ÚS, šéfka má dovolenku, ale čakať sa zrejme nebude!
Róbert Fico to povedal nahlas – Čentéš už pre nás nie je nič, zákon je tu, nech sa rozhodne, lebo my už voľbu generálneho prokurátora nebudeme odkladať! Situácia je vážna a zložitá, v rezorte obrany sa dejú podivné veci, je znehodnotená váha premiérskych verdiktov a záruk, nedá sa zaručiť, že by sa voľajaké vyšetrovanie na prokuratúre nemohlo posunúť voľajakým nesprávnym smerom a tak už sa čakať nebude! Napriek všetkému a možno aj práve preto tá absencia holenia sa pred verejnou prezentáciou, lebo čo už, autenticita tvrdého chlapa je preukazná aj imidžom, no nie!?
Uvidíme, lebo tak, ako všetko falošné a účelové je to realitou vždy iba do času a všetko sa môže vyvrbiť v inej podobe než sa očakáva. Voľačo viac ako preukazný dôkaz je k dispozícii, predstava, čo dostalo inú podobu než bolo naplánované, boli plány a rozhodnutia spojené s s akciami podpredsedu vlády Róberta Kaliňáka. Ten už imidž tvrdého chlapa prezentuje dlho, celkom iste trpel predstavou, že to viacmenej bude stačiť, aby sa nepochybovalo, že to všetko myslí vážne, ale hľa, sklamal sa! Ten jeho predpis, hlásiť sa pri dlhšom pobyte mimo republiku sa jednoducho žiadnym očakávaním voľajakej zodpovednosti či nebodaj občianskeho strachu nenaplnil a jemne povedané, stal sa šašom, čo robil bu bu,bu a dočkal sa výsmechu.
Ak si predstavíte jeho letoru, myslenie bojovníka za vlastnú ideu v podobe voľajakej svätej vojny musí vám byť jasné, že je to porážka s označením debakel a ak si k tomu pripočítate fakt, že hanebne dopadol aj pri prezentácii taktiky verejného obstarávania a veru aj to zázračné ESO dostáva skôr do zubov a do srdiečka než ho chvália, je to príklad možnej budúcnosti aj v premiérovej aktivite, čo chce v kauze Čentéš polámať v ríši platných paragrafov mnohé, čo je korektné! Alebo aj ináč, pred tvárou národa voľačo verejne prehrať, sklamať, prezentovať sa ako manipulátor aj s pravdou a cťou je debakel rovnakej sorty.
Teraz je tu ešte aj voľačo s medzinárodným rozsahom, lebo táto republika sa dočkala vyvrcholenia kauzy spôsobenej premiérom, keď sa rozhodol hospodárenie súkromných zdravotných poisťovní „upraviť tak“, aby nemali zisk. Medzinárodný súd rozhodol samozrejme ináč, ako sa ironicky hovorí podľa práva a Slovensko dostalo mastnú pokutu a malo ju zaplatiť vlastníkovi poisťovne Union. Nechce, odvolalo sa, ale teraz sa svet dozvedel, že naše aktíva sú zablokované a spravuje ich exekútor, pripravený vydať ich vlastníkom Unionu a zasa je to raz tak, že naši zodpovední kričia – ešte nie, ešte to nie je definitíva, ešte sa súdime! Ako sa hovorí, uvidíme, ale pochybujem, že je tu ešte niekto kto im uverí, lebo tomu, čo vtedy Róbert Fico vymyslel ako vynález riadiť aj tých, čo naozaj nemusia tancovať tak, ako on popiskuje, je aj u nás väčšina a celkom iste ho nechvália! Naopak, kritizovali by, dožadovali by sa pravdy a vyvodenia zodpovednosti, ale všetci čo by hovoriť mali, predovšetkým on osobne, čušia. Ba už majú vymyslené aj pokračovanie, samozrejme nekorešpondujúce so zákonmi a právami, takže hanby bude ešte viac a bez toho, aby sa občan dozvedel, prečo sa tá škoda štátu nevyriešila, aby sa neukázalo prstom na jej autora a aby sa neurobilo to, čo sa urobiť malo – vyvodiť zodpovednosť!
Ako hovorím, pochybností je tu veľa, každý normálne uvažujúci občan, ale veru aj ten, čo sa bude musieť rozhodnúť, či poslúchne jeho priania či svoje svedomie a platné normy, bude mať povinnosť povedať to nahlas. A potom už to bude mať podobu, ktorej sa hovorí neodpárateľná a ponesie si ju každý sám po celý svoj život. Bol čestným a spravodlivým, alebo falošným a vypočítavým a verte mi, naozaj to nebudú mať v žiadnej spoločnosti už nikdy jednoduché! Lebo verte mi, že to celkom iste dostane v konečnom dôsledku akurát takúto podobu je istota, za ktorú dám aj ruku do ohňa!
