Celkom očakávane sa vari desať minút po nich u mňa zastavila ich mamina a dostal som vysvetlenie i „školenie“, čo sa odomňa očakáva, ako mám detské očakávania splniť čo najlepšie, aby som nebol podozrivý, že voľačo na nich skúšam ako pripravené divadielko. Lebo vraj tento rok sa rozhodli zistiť, čo a ako je to tak naozaj s tým, kto nosí vianočný stromček a predovšetkým darčeky, lebo Janka zo školy priniesla zvesti, že to nie je Ježiškova zásluha, ale to vraj rodičia! A Beátka jej už – už verí, lebo aj u nich v škôlke niektoré deti o Ježiškovej účasti na tom zázraku Štedrého večera pochybujú, čo ju v jej bezstarostnosti a dôverčivosti k dospelákom privádza až k nostalgii a smútku. A tak to s manželom vymysleli tak, že tento rok to bude mať celkom iný scenár než inokedy, aby tie detské ilúzie o vianočných zázrakoch celkom neponičili!
Tento rok bude stromček doma a ozdobený v predstihu, nebudú ho zdobiť tajne dopoludnia na Štedrý deň, ale prinesie im ho Ježiško už vraj dnes, keď oni dve budú so mnou a oni dvaja pôjdu k starým rodičom pomáhať a darčeky dostanú až potom presne tak, ako doteraz vždy – keď zajtra večer zazvoní zvonček. Dievčence to vraj berú vážne, podieľajú sa na tej skúške viac ako zodpovedne a tá malá Bea je pripravená v škôlke urobiť školenie pre tých „nevercoch“, čo je vraj špecifický termín pre tých, čo aj ju presviedčajú, že všetky tie vianočné zázraky sú rodičovským dielom. To viete, tá inovácia rodičovských snáh pripraviť pre deti čistučkú podobu Vianoc v réžii zázrakov kresťanskej viery ma nadchla, všetko sme so susedkou priviedli do absolútnej dokonalosti a tak sme niekoľko minút po desiatej odchádzali z domu všetci spolu. Ba spred domu sa auto s rodičmi pohlo kúsoček pred nami, lebo obom malým slečnám som na zadnom sedadle svojej Fabie musel skontrolovať bezpečnostné pásy neprispôsobené k takýmto minirozmerom a vzácnemu nákladu.
Bolo to senzačné predpoludnie, prešli sme päť kostolov, čo boli na trase nášho putovania a videli sme dva veľké betlehemy a bolo to skvelé i poučné, lebo dievčence videli ešte aj priestory vianočných trhov, mestskú jedličku vo vysvietenej podobe aj cez deň a predstavte si, počúvali ako na rozkaz a s obrovským interesom, čo všetko o betlehemoch od našich ľudových umelcov ešte nevedia. A niesli si domov ešte aj vianočné perníčky, Beátka stromček a Janka anjelika s tým, že ak tam teda ten stromček, už ozdobený bude stáť, oni dve Ježiškovu robotu dokončia aj svojim podielom, tie perníčky na červených stužkách budú na ňom naozaj krásne.
Bol som nadšený a predstavte si, vlastne neuveriteľne šťastný, lebo tie malé dámy v pravom slova zmysle štebotali bez prestávky, presviedčali sami seba a predovšetkým mňa, čo bolo celkom najúžasnejšie, koľko bolo v kostoloch ľudí, s kým všetkým sa pri betlehemoch videli, ten jeden, kde boli iba velikánske hlavy bol vraj zaujímavý, ale ten druhý s vyrezávanými postavami celkom iste krajší a najviac radosti im urobila výzdoba v meste a v kostoloch, lebo ako tá malá filozofka tvrdila, na tom je vidieť celkom najlepšie, ako vážna vec Vianoce sú!
A doma sklamanie, rodičia ešte od starkých neprišli, auto nikde, byt zamknutý, zvonenie nepomáhalo a keď sa vari po desiatich minútach konečne ozvali za mojim dverami, celkom hlučne, aby to bolo presvedčivé, bol som na „kontrolu“ dohody s nebíčkom prizvaný aj ja! Pri vstupe do bytu nás privítalo očakávané ticho, ale keď tá malá otvorila dvere do obývačky, jej krik celkom iste prebral aj driemajúcich susedov z bytov pod nami! Hurá, je tu! Ježiško tu bol!
A naozaj, ozdobený stromček aj svietil, elektrické žiarovky svojim farebnými svetielkami celkom iste tým detským srdiečkam a dušičkám vrátili vieru a úprimnú radosť z toho, čo k týmto sviatkom jednoducho patrí, aby to bolo presne tak, ako to má byť a bol som teda aj svedkom toho, ako Bea a Janka tie svoje medovníčky z vianočného trhu na stromček vešajú. Vraj ako dôkaz pre tých „nevercov“, tvrdili už obe, lebo doma nebol nikto a stromček sa tu predsa len objavil, takže je to jasné, no nie!!?
Keď som už popoludní začal prípravu zemiakového šalátu podľa starého rodinného receptu, aby bol pri štedrovečernom stole tak akurát odležaný, prišiel sused s výslužkou – dostal som vianočný makovník a orechovník z kuchyne jeho mamičky a veru aj on mal z tej inscenácie vianočného zázraku úprimnú radosť. A dohodli sme sa aj na pokračovaní, lebo ako zberateľ zvončekov, čo mi visia po stenách a stoja na poličkách nemám naozaj problém zazvoniť im za dverami presne o sedemnástej hodine aj viachlasne a ten zázrak vianočných sviatkov bude zavŕšený celkom dokonale. Som naozaj zvedavý, kedy ku mne vtrhnú s radostným krikom, že Ježiško prišiel, že poslúchali, že darčekov je veľa a že hurá, čo všetko tým zlým, čo nemajú s nebíčkom tie správne dohody po Novom roku povedia! A vraj sa vianočné brigádovanie nevypláca, no povedzte a hľa, na koľko naozaj rôznych podôb.
