Na nedeľu som si už naplánoval dopoludňajší program, televízia Markíza nám pripravila ešte jedno milé prekvapenie, veď návrat moderátorky Ďurianovej nie je jediným bonusom v jej ponuke, ale na obrazovky sa vracia aj Puškárovej Na telo, v novom vysielacom čase a skôr so štatistickým než diskusným obsahom, ale aj tak, prežívať finálne výsledky regionálnych volieb bude mať akurát s ňou celkom iste profesionálnu podobu a korektnosť hodnotenia.
Z pohľadu očakávaní, pre mňa a mne podobných celkom iste nič moc, alebo stav „zotrvalý“, lebo „očakávať voľajaký pohyb hladiny politiky“ ani nie je dôvod, veď karty sú naozaj všade rozdané skôr výberovo a mocensky, než s informáciami v širokom zábere a potom náhodne a je jasné, že vedúca sila v štáte dominuje tak ako doposiaľ, aj v tých nižších poschodiach správy vecí verejných. Vánok možných zmien má podobu šumu motýlích krídiel, vietor oznamov a rozhodnutí Smeru je stále viac ako prevládajúci, predovšetkým jasne daným smerom i silou a „vládne kreslá v župách“ sú pevne obsadené ťažkými váhami osobností s prívlastkom schopné a socialistickým ideálom verné! Hodnotu a ich podobu nech si každý dosadí vo vlastnej réžii, lebo nechcem byť impertinentným a pripomínať, čo je za tým, aké sú príčiny a dôvody takejto zotrvačnosti, ale inventúra profitov by to mala každému záujemcovi zdokumentovať presvedčivo.
Predvolebná kampaň pred týmito voľbami bola skôr formálna ako presvedčivá a ak sa nenahneváte, tak viac osobná ako hodnotová, lebo obsah a podoba reklamy vo všetkých krajoch dominovali presne v takejto sfére. Ba ešte aj v Bratislave sa šéf Smeru Róbert Fico rozhodol svoj postoj ku kandidatúre Moniky Flašíkovej – Beňovej zosobniť a to bol krok v celkom novom štýle spolupatričnosti! Alebo u nás, v Prešove, sa Noviny Prešovského kraja objavili v medzinárodnom formáte, s prídomkom www.peterchudik.sk a všetkých šesť strán malo podobu glorifikácie doterajšieho župana s dvanásťročnou tradíciou výkonu tejto funkcie, čo je zrejme dôkaz jeho „obdivuhodnej výkonnosti“. Pochybujem, že to ten zvyšok krajov riešil voľajako ináč, menej barnumsky, lebo jeden pán, jeden krám je spoľahlivosť a hoci to naozaj ako výkon hodný uznania či dokonca obdivu naozaj nestálo ani za fajku dymu, je dobré svojim verným stavať pomníky už za živa!
Ale aj tak, už dlhšie a presvedčivejšie sa národ tejto krajiny zamýšľa nad voľbami, čo sú pred nami až v horizonte roku 2014, presnejšie, voľakedy v marci, alebo aj neskôr, lebo ich termín bude vypísaný jednoducho až ad hoc, čo bude vraj postačujúce a všetci vedia, že to sú voľby prezidentské. Súčasná hlava štátu Ivan Gašparovič už svoju aktívnu politickú prítomnosť vlastne zo zákona končí, jeho druhý výkon prezidentského mandátu je jeho labuťou piesňou a tak sa akosi slobodnejšie a samozrejmejšie diskutuje o kandidátoch, čo pred národ prichádzajú v premiére! Je ich vlastne viac než dostatok, tak akosi tiež očakávane, významovo a osobnostne celkom nerovnocenných, lebo mať možnosť usilovať sa o post prvého občana v štáte je viac ako najväčší osobný zážitok a uznanie, čo láka nielen vážnych záujemcov či vhodných adeptov, ale veru aj dobrodruhov, v tom ospravedlnenia hodnom kontexte a predsa len to ešte stále nie je ono!
Ešte stále je v tom veľká miera špekulatívnosti, kalkulácie osobnej i straníckej, vypočítavosť s úmyslom využiť každú príležitosť, aj neočakávanú či náhodnú, čo ešte iba príde v ponuke plynúceho času a celkom iste práve preto niet k dispozícii kandidát na post prezidenta z radov strany Smer, prvej a vedúcej politickej sily na Slovensku a prekvapujúco žiadne slovo v rovnakej povinnosti nepovedalo ani opozičné SDKÚ DS, hoci ako člen Ľudovej platformy už zabudlo podporiť spoločnú kandidatúru Pavla Hrušovského. Viete, presne v týchto mantineloch sa viac ako dobre darí klebetám na mnoho spôsobov, strana Smer a jej predseda Róbert Fico to riešia tak trošku šalamúnsky, lebo hoci je postoj samotného predsedu celkom zdržanlivý, vraj o jeho kandidatúre by sa hovoriť nemalo, lebo naozaj nemá čas o takejto možnosti ani len premýšľať, nikomu a veru ani jemu vôbec neprekáža, že je v ponuke všetkých agentúr prieskumov verejnej mienky a spĺňa úlohy favorita.
Dá sa tomu rozumieť viac ako dobre, lebo ak by sa náhodou sumáre roka 2013 pre Smer neskončili úspešne, alebo ak by si náhodou verejnosť Slovenska poradila s informáciami, čo politici z tohto spektra dokážu prikrývať „perinou tajomstiev“, potom by tento kandidát stratil nielen ich dôveru, ale celkom iste aj post jasného favorita a môžete si byť istý, že na sneme v decembri by sa kandidátom prezidentskej funkcie stal minister zahraničných vecí, čo je dnes iba „tým čiernym vzadu“.
No a presne tak, pochopiteľne v inom garde a z iných príčin, svoje finálne rozhodnutie tají aj SDKÚ DS. Ten duel spred štyroch rokov, keď Iveta Radičová bola favorizovanému Gašparovičovi neuveriteľne vyrovnaným súperom a zisk viac ako milióna voličských preferencií je celkom nezabudnuteľným zážitkom a vidina takejto reprízy je naozaj viac ako prísľub či krásny sen a v jeho mene sa naozaj oddá nikam sa neponáhľať. Ba po pravde, ani niet kam, lebo relevantná kandidátka je neuveriteľne vyrovnaná, všetci pravicoví kandidáti sú predpokladanej a favorizovanej kandidatúre Fica rovnocennými súpermi s takmer rovnakými predpokladmi dostať sa s ním do súboja v druhom kole volieb a presne v tom som úvahy SDKÚ považoval za dobré a takticky uvážlivé - vlastne bez prestávky aj ja!
Viete, nemáme s Ivetou Radičovou dostatok oficiálnych kontaktov, vždy je to viac v podobe klebiet a voľajakých perličiek z relácie Smotánka a tak je stále iba nádejou, že svoje odmietavé stanovisko, svoj súboj o prezidentský nezopakovať zmení, veď čo sa dá robiť, nádej zomiera posledná a zopakujem teda to zaužívané – stále je na všetko dosť času! Pridať sa k Ľudovej platforme a podporovať Hrušovského, alebo možno aj kandidatúru Kňažka, čo sa vraj hotuje oživiť svoju slávu a renomé z novembrových námestí, na to je naozaj dosť času, ale nič sa nedá robiť, variant návratu Radičovej by bol pre Slovensko a jeho pravicového voliča najväčšou nádejou.
Udalosti v Česku a naše očakávania budúceho sú naozaj prioritou súčasnosti a aby som bol spravodlivý, v najbližšom čase sa tam a ani u nás nestane voľačo také, čo by tento gordický uzol pochybností rozmotalo či priamo rozseklo! Ba tak akosi na škodu záujmu verejnosti sa všetko viac zahmlieva ako vysvetľuje, oficiálne nemáte šancu dozvedieť sa voľačo dôležité a s prepáčením, to české očakávanie je predsa len oveľa horšie a smutnejšie. Vraj všetko vyzerá akurát tak, že voľby priviedli krajinu k politickému patu a budú sa musieť opakovať, čo je vari ešte horšie ako súčasnosť, lebo vláda prezidenta Zemana s kabinetom, čo si sám vybral a ustanovil nie je zárukou žiadneho, ani len opatrného optimizmu a nálady vo verejnosti by sa vrátili k stavu, čo sa nedá nazvať ináč ako napätie, nedôvera a večná škoda. Čas je veličina nenahraditeľná a to, čo v Česku akurát teraz prezident a ním ustanovená vláda verných národu dáva treba klasifikovať celkom jednoznačne – strata času!
Chcel by som byť optimistom a ten volebný čas, čo nás čaká už zajtra a na budúci rok až v dvoch verziách rozdielnych významov si predstavujem celkom pohodovo, aj keď naozaj s maličkou dávkou optimizmu, predsa len mám aj osobné prianie. Slovensko, spamätaj sa, rozhodujeme sami o sebe a to naozaj nedokážeme volebnou účasťou štvrtiny z nás! Kdeže, nech je nás už v sobotu pri urnách viac ako polovička národa, lebo až takáto väčšina má oprávnenie voľačo riadiť, v opačnom prípade je to iba uzurpácia moci zapríčinená voličskou ľahostajnosťou.
