Dnes je pri moci strana a vláda s viac ako prirodzeným vzťahom k dedičstvu tých čias, keď bolo vyvlastňovanie voľačím prirodzeným, boli to doby ilúzií, že všetko je ako majetok spoločným imaním spoločnosti bez ohľadu na voľajaké osobné právo a hoci to samozrejme do dôsledkov platiť naozaj nemôže, lebo zákonnosť dnes má predsa len iné potreby a požiadavky, základný princíp takejto „vymoženosti“ zodpovedných stále láka. A ak to potreby spoločnosti celkom „náhodou“, alebo účelovo vyžadujú, takéto riešenie je z ničoho nič v ponuke. Ak si nepamätáte, alebo ste si to nebodaj nevšimli, už sme to mali v reáli aj po roku 1989, keď je Slovensko vraj demokratickou krajinou, vyvlastňovali sa pozemky pod závod KIA pri Žiline, mnohé celkom prekvapujúco v širokom zábere tak, ako to predpokladal plán výstavby diaľnice a dnes už sa chystá príprava projektu vyvlastňovania súkromných zdravotných poisťovní a hoci to celkom iste nie je a nebol korektný spôsob právneho konania, tie súdne procesy a kauzy spoločnosť nechávajú pokojnou. To viete, to je tá zotrvačnosť, lebo nekorektnosť a bezprávie ešte z tej dávnej doby komunistickej zlovôle sa ako kauzy riešia dodnes a ľudovo povedané, osobné problémy spojené s diktátom moci nie sú prvoradým záujmom všetkých.
Ako som už skonštatoval, strana Smer a jej vláda i parlament s dobre fungujúcou mašinériou 83 hlasov využíva naozaj všetko, čo je k dispozícii na spoľahlivé účinkovanie potrebných mechanizmov presadenia moci a svetlo sveta uzrel zákon s celkom špecifickým obsahom. Vyvlastňovanie sa stane istotou a právne čisté v tej chvíli, keď bude na stole zámer vlády na príslušných pozemkoch realizovať investíciu v hodnote 100 miliónov eur a uznajte, to už samo o sebe vyvoláva v mysli obyčajných smrteľníkov posvätnú hrôzu! Také strašné peniaze, to je celkom iste všetkým prospešné a v tej chvíli by sa nemalo na nič osobné prihliadať!!
Ani nemusíte dlho pátrať, čo také nekresťansky drahé má štát ako investíciu v ponuke a príde vám na myseľ klasika problémov Slovenska – dokončenie siete cestnej dopravy u nás, teda diaľnice a možno sa budete diviť, ale mňa ako nevyriešený problém mátajú aj banské diela, teda problematika ťažby predovšetkým uránu a zlata v celom komplexe ponuky.
Všetci viete, že geologický prieskum v zisťovaní možnosti a predovšetkým rentability či presnejšie ziskovosti týchto projektov, vždy v kontexte s vplyvom takejto činnosti na kvalitu životného prostredia je ako obrovský konflikt záujmov na stole už dlho a možno viete aj to, že nič jednoznačného, ako konkrétne riešenie, ešte nikto nevymyslel! Ba ani len neponúkol, lebo všetko je vždy v polohe tvrdenie proti tvrdeniu, filozofia proti filozofii a možný zisk pre všetkých v kontraste s nič nerobením a stagnáciou a prisahám, keby som mal o veci vyriecť jednostranný ortieľ, celkom iste by som mal bezsenné noci plné výčitiek svedomia.
Ten zákon je však už realitou a tak to musím aspoň sám za seba dopovedať, lebo spravodlivosť funguje bez výnimiek a výhrad. Ťažba uránu v blízkosti Košíc je mi viac ako dobre známym problémom, mám suseda, geológa, čo celú problematiku pozná od samého začiatku až do týchto čias, lebo je ako sa hovorí, priamy aktér. A to už nielen znalci, špecialisti, ale aj objednávatelia a veru aj štát a všetci zodpovední, napríklad samosprávy či regionálna správa vedia, ako úžasne progresívne a ziskové je budovanie ťažobných kapacít v tejto lokalite, lebo ak už nič iné, tak preferencie tejto vlády, nasmerované k jadrovej energetike, sú v priamej a pozitívnej súvislosti s takýmto projektom!
Ktohovie, ako to dnes vníma priame vedenie štátu, vláda, parlament a odborníci na všetko, teda politici strany Smer, lebo hoci vyvlastňovanie ako zákon prijali v podobe záruky voľačo presne v tomto duchu presadiť ako investíciu, aj napriek tomu, že občania, mimovládne organizácie a veru aj samospráva s tým nesúhlasia a ako dôkaz uvediem príklad. Na parlamentnej schôdzi vystúpi košický primátor Raši s negatívnym postojom k ťažbe a uznajte, to je viac ako kontraproduktívne v kontexte s tým, čo ten vyvlastňovací paragraf má zaručiť.
Ako sa hovorí, dajme sa prekvapiť, aká je naozaj stratégia tohto rozhodnutia, lebo z piatka na sobotu sa o tom svojským spôsobom chceli presvedčiť poslanci z OĽaNO pod vedením Igora Matoviča, keď zorganizovali vo vinohrade premiéra a predsedu strany Smer Róberta Fica heppening, keď na opekačku a gitarové koncertovanie, zrejme so spevom, pozývali svojich priaznivcov a predovšetkým zvedavcov. To zrejme preto, aby aj on vedel, keď mu tam, kde mu to jednoznačne patrí – a to je pravda aj napriek tomu, ako sa k tej vinici dopracoval – svojvoľne šafári a pospevuje.
Podtónom ich zvedavosti v kontexte s vyvlastňovaním bolo a je očakávanie, aké možnosti budú mať predovšetkým tí nepriatelia ťažby zlata v regiónoch Kremnice a predovšetkým Detvy, ak sa bude presadzovať akurát tam projekt v hodnote tých 100 miliónov?! Kto vystúpi v parlamente ako ochranca záujmov vlastníkov pôdy, ako ochranca životného prostredia, presnejšie, kto to bude z prostredia vládnej moci, lebo v konečnom dôsledku, ak ťažbu uránu v Košiciach odsudzuje Raši, nech voľačo na tento spôsob odmietnutie realizuje v parlamente aj Maňka, aby to bolo spravodlivé, no nie!? Rovnaké kritériá sú podmienkou spravodlivosti všetkých riešení a čo člen strany Smer obhajuje za svoje mesto, nech jeho kolega urobí v mene regiónu, kde zasa platia jeho právomoci. Ako však všetci dobre viete, tento vplyvný člen Smeru mlčí ako hrob a v tej chvíli ani nezačnem skúmať, prečo, čo je tak asi na príčine? Ale aj tak, mať to zlato k dispozícii, dať robotu toľkým ľuďom, zaujať svet ponukou dobrých kšeftov, zlepšiť infraštruktúru celej oblasti, kde veru žiadna „dobrota nekvitne na každej lúke“, tam sa dá naozaj kadečo výhodné pohľadať pre každého!
To viete, môj postoj a moje pochybnosti sú v svojej závažnosti iba takým neškodným protestom, ako tá opekačka Matoviča a jeho verných vo Ficovej vinici, ale hovorí sa veru aj to, že stokrát nič má svoj prejav následku, hoci aj na slonovi a tak sa vlastne ospravedlňuje každá utajovaná aktivita. Nuž a táto, s ktorou vyrukoval Smer ako s replikou vyvlastňovania dávnych komunistických metód si to nielen zaslúži, ale bolo by viac ako žiaduce, keby sa jej očakávania naplnili! Aspoň poznaním, čo všetko je pre Smer a jeho politikov naozajstným zámerom.
