Ak si teda prečítate informácie z tejto oblasti a zdajú sa vám byť priveľmi optimistické, aj keď je to oficiálny materiál vlády strany Smer, odporúčam vám opatrnosť a tak akosi aj nedôverčivosť, lebo predsa len je to fajnovejšie označenie zavádzania. Je na to jednoduchý recept, podľa jeho aktivizácie sa ponuka reálnych čísel nezamestnanosti mení vlastne kontinuálne a má to svoje techniky. Žiadne zaklínadlá, či abraka-dabra, je to výsledok disponibility údajov z úradov práce, keď miera nezamestnanosti klesá o ľudí v kurzoch a rekvalifikáciách, ba veru aj o práceneschopných, ak si ten paradox vôbec viete predstaviť, ale fantázii sa medze nekladú, každá osoba sa predsa počíta a tak je v tom aj absolventská prax a veru aj aktivačné práce, čo ináč majú svoje miesto celkom prednostne vo výdavkovej oblasti, lebo čo už, výplata sociálnych dávok je bremeno štátu a takto sa mnohé zahmlieva ako v rozprávke o Popoluške.
Podľa znalcov z prostredia financií je takéto žonglovanie s nezamestnanými z kategórie do kategórie metódou práce sociálnej sféry vlády a jej výkonných orgánov, úradov prác na okresných úradoch už dlho, takmer celý rok a ak si k tomu pripočítate aktivitu v podobe zázraku menších obecných prác, čo je v ponuke už od leta 2013, dostanete údaj o cca 6000 občanoch, čo už z ničoho nič nepatria k nezamestnaným, hoci doteraz ich podľa platných noriem štatistiky ako nezamestnaných uvádzali. Ako hovorím, pravda a štatistiky nepredstavujú jednotu, ale bolo by správne, keby sme viac ako veľkoryso pouvažovali o tom, aké sú perspektívy v tomto priestore možností dobrého hospodárenia štátu, lebo nič sa nedá robiť, ekonomický vzostup Slovenska je vraj už teraz viditeľný. Preskakuje očakávania, ceny výrobkov a spotrebného tovaru stagnujú, ale spotreba a nákup stúpa, rovnako tak ako vývoz, vraj až prekvapujúco a presne to by malo znamenať progres aj v oblasti znižovania nezamestnanosti bez tých švindľov v „disponibilite údajov z úradov práce“, ale s prepáčením, je v tom žalostne málo dobrých očakávaní!
Podľa štatistík je situácia v strojárskej výrobe u nás viac ako dobrá v súvislosti s dopytom na zahraničných trhoch po takejto produkcii a predsa to nie je naozaj v takejto podobe – Detva bude štrajkovať, Dubnica štrajkuje, v Krompachoch sa nebude vyrábať a hoci je v tom naozaj viacero problémov, takmer istotou je prednostne sociálna problematika personalistiky a zamestnania! Alebo ak chcete, tak mzdy a hoci by práve teraz mala byť oblasť stavebníctva v dôsledku dobrého počasia prioritou, predovšetkým výstavba ciest a cestných stavieb v rozkvete, opak je pravdou! Dodávatelia stavieb v kontrakte so štátom zlyhali, sú dlžníkmi vykonávateľov objednávok, vynútená nezamestnanosť nevyplácaním dohodnutých platieb je predovšetkým v diaľničnej výstavbe katastrofou a štát nič, zrejme sa to nikoho z vládneho kabinetu netýka!
Alebo si skúste predstaviť, čo všetko by sa malo diať na prestavbe Mochoviec, ich dokončenie malo byť v horizonte roku 2013, akcionári, teda Enel z Talianska a Slovenské elektrárne schválili cenu stavebných prác na štyri miliardy eur, čo je nárast o celú miliardu a verte mi, aktivity je cítiť iba v rovine účtovníckych výkonov a delenia „profitov či interesov“, namiesto mnohých stoviek pracovných možností a to je katastrofálna aktivita štátu! To sú tie naozajstné „priority“, o tom nepochybujte a tak je to vlastne vo všetkom, čím sa vláda prezentuje. Jednota sociálnych partnerov, ako sa familiárne nazývajú všetky kontakty v sfére podieľajúcej sa na výrobnom procese - sociálna starostlivosť, odbory, výroba, podnikatelia, banky, daňové úrady a hoci sa takéto vzťahy vždy charakterizujú ako spoľahlivé, vyhovujúce pravidlám, zákonom a všestrannej výhodnosti, pravdou je opak! Skúste si niekedy porovnať poskytované informácie a pravdu a zistíte, že je to ešte o voľačo horšie, ako nás informuje minister Richter a jeho čísla o poklese nezamestnanosti a keď som si dal záležať na overovaní si štatistík oznamujem vám, že posledný naozajstný pokles nezamestnanosti sme zaevidovali v čase Radičovej vlády, ktorá dokázala zabrzdiť prudký pád zamestnanosti v čase krízy po roku 2008 čo prežívala prvá Ficova vláda, celkom katastrofálne!
Žiaľ, po nástupe druhej Ficovej vlády sa už v minulom roku všetko vrátilo so starých koľají, aj s tými „špecialitami“, o ktorých som vás informoval a zamestnanosť nášho obyvateľstva sa nedvíha! A nešťastím je vlastne aj to, že ak sa predsa len voľakde stane opak, zázrak a div, že zamestnanosť predsa len stúpne, je to verejná správa, obrana, administratíva a občas vraj aj doprava – to už je celkom špekulatívna kalkulácia, verte mi a nič sa nedá robiť, to nie je produkcia, to je výhradne spotreba a iba v priemysle, kde by sme mali produkovať zisky, iba vlani zaniklo asi 4000 miest! A stavebníctvo, aj s tým záberom výstavby ciest čo sú prioritou, sa vlani zredukovalo o viac ako 8000 pracovných príležitostí a uznajte, to s našou informovanosťou čo nám ponúka vláda vôbec nekorešponduje! Voľakde v tom systéme je chyba, čo poviete??!
Nenapísal som to vôbec náhodou, ba verte mi, že ani zo zlomyseľnosti, že to robia jednoducho naozaj s chybami, ale predovšetkým preto, že nemajú žiadnu predstavu, ba ani ten povestný šajn, ako to napraviť, lebo v Národnom programe reforiem, čo nám vláda v pondelok predstavila programovo, zrejme aby sa voľajako v dobrej ponuke zmazal ten világoš premiéra v prezidentských voľbách, ale bolo to veru celkom zbytočné. Nie je v tom ani len slovíčko o tom, ako sa dá zvrátiť súčasný trend, teda realita, kam nás strana a vláda Smeru priviedla!
