Svoju odbornosť danú vzdelaním a celoživotným záujmom som venoval školskej problematike a mal som to šťastie, že som sa v čase demokratizácie našej spoločnosti dostal na miesto, kde sa riešili základy funkčnosti vzdelávacieho systému v komplexe a racionálnosti. Je celkom prirodzené, že sme sa akurát vtedy všetci tí, čo niesli svoj podiel zodpovednosti za zmenu „socialistického školstva“ riadili nielen demokratickým princípom, ale veru aj profesionalitou, čo také voľačo ako je školský rezort od gruntu ovplyvňuje a kontinuálne podmieňuje v celom rozsahu a bez výnimiek. A ako sa teraz ukazuje, mali sme pravdu! Po roku 1989 to bolo viac ako hektické obdobie, plné zmien, hľadania nových ciest, personálnych a štrukturálnych zmien, racionalizácie v celom systéme riadenia rezortu od ministerstva až po riaditeľa najmenšej školy či škôlky a všetko vykryštalizovalo v podobe ustanovenia špecializovaných školských správ kopírujúcich vtedy platné hranice okresov a krajov.
To bola pre laickú verejnosť navonok viditeľná zmena, progres, neviditeľný, bol profesionálnym zázrakom predovšetkým v tom, že namiesto klasickej rozpočtovej sféry s označením štátne financie sa školské špecializované prostriedky do systému privádzali adresne, na školu, na žiaka a z ničoho nič bol rozpočet školského systému vyrovnaný, na nič nechýbalo, všetko bolo v ponuke a k dispozícii a verte mi, že napriek ťažkému dedičstvu „socialistickej komplexnosti“ to boli roky neuveriteľného vzostupu. Predovšetkým, ten systém kategorizácie potrieb vzdelávania vyjadrený komplexnosťou a štatistickými údajmi je v platnosti dodnes, lenže žiaľ, profesionalita riadenia jeho určenia nenávratne zanikla!
Predstavte si to ako v zlej rozprávke, lebo iné výstižné pomenovanie na to ani nevymyslíte. Štatistika škôl a do nich chodiacich žiakov je istota, rovnako tak presne sú stanovené finančné limity určené na prevádzku škôl, náklady na mzdy, údržbu, jednoducho na všetko, na čo si len dokážete spomenúť, veru aj na špecializované povinnosti vzdelávania, voľnočasových aktivít, stravovania a školských zariadení, ak sú majetkom školy so zápisom na liste vlastníctva, čo sú napríklad telocvične, školské bazény a ihriská, ba veru aj komplexy špeciálnych účelov, napríklad posilňovne, kultúrne ustanovizne a podobne a rovnakou istotou je dodnes aj fakt, že rozpočet s pokrytím všetkých týchto povinností má k dispozícii ten, čo nesie titul prevádzkovateľ školy zo zákona!
Dnes už teda samospráva v podobe obecného či mestského úradu, osemročné gymnáziá, bilingválne školy a konzervatóriá patria krajským školským úradom a hoci už takéto usporiadanie bezchybne fungujúcu štruktúru školskej siete neuveriteľne poškodilo, ako sa hovorí, Kaliňák vymyslel ešte voľačo horšie!
To viete, vysvetlím, aby ste nemuseli po ničom pátrať a mali to ako na tanieri, dobre viditeľné a predovšetkým finančne pochopiteľné! Dnes je to teda tak, že samosprávy sú zriaďovateľom škôl v priestore ktorý spravujú. Od tej chvíle, keď sa v ich kompetencii ocitol rozpočet konkrétnej školy či školského zariadenia stalo sa presne to čo vtedy, keď takého peniaze spravoval okresný národný výbor! Peniaze stratili adresnosť, samosprávy si dokonca vymysleli možnosti, ako ich presúvať do svojich vlastných rozpočtov a z ničoho nič sa realitou stala nesolventnosť škôl v prevádzkových nákladoch, nebolo na učiteľské mzdy a keď som to zaevidoval v rozširujúcej sa podobe, malo to charakter morovej nákazy!
Predstavte si ten fakt – samospráva bez bázne a hany kradne štátom pridelený rozpočet na konkrétne zariadenie a hoci sa potom vie, kto na ne siahol kradmou rukou, nie je to koniec takejto hrôzy!
Minister Kaliňák má zlepšovák, jasné, racionalizačný, reforma verejnej správy prinesie nárast rozpočtu pre rezort ministerstva vnútra zhruba o jednu miliardu eur a predstavte si, rezort školstva dostane k dispozícii o miliardu menej! Ktohovie, ako k tomuto rozhodnutiu dospel, lebo školský rozpočet je nároková zložka presne odvtedy, keď sme v systéme rozhodli o všetkom racionálnom a spočítateľnom naozaj od a po zet, teda deti, školy, zariadenia, mzdy, prevádzkové náklady a tak ďalej, ale rýchlo som objavil jeho osobný kameň mudrcov! Zriaďovateľom škôl, ktoré až doteraz patria do kompetencie krajských úradov sa od januára 2014 stanú obvodové úrady a ak hádate, že to už je rezort vnútra, bingo! Uhádli ste, našli ste ten dobre utajený kanál, ako si vnútro prilepší a ako sa školstvu v ničom nepomôže, naopak!
Pán hovorca ministerstva školstva je pomýlený, jemu sa to teraz vidí všetko tak, že školský rezort bude mať dvoch financministrov, školstva a vnútro, ale žiaľ, nič nepochopil! Pre školstvo Slovenska je zo zákona povinnosťou štátu presne stanoviť potrebný obnos na zabezpečenie chodu celého systému, je to zákonom naozaj nezmenená povinnosť a zmenou je iba fakt, že adresné školské peniaze bude teraz spravovať tak samozrejme ako samospráva ministerstvo vnútra! Ako vidíte, nebude to málo, tie gymnáziá, bilingválne školy a konzervatóriá sú miliardovým potenciálom a uvidíme, čo s nimi odborníci v tomto rezorte malej vierohodnosti porobia.
