Zrkadielko, zrkadielko, povedz mi,

Jasné, tým je povedané asi všetko, lebo keď som si v sobotu podvečer vypočul premiérove rozhodnutie, že o osude Lisabonskej zmluvy sa v slovenskom parlamente bude hlasovať už na aprílovom pléne, hoci to nebolo v programe, striaslo ma. Nie od hrôzy, to naozaj nie, až taký prekvapujúci ťah to snáď ani nie je, bolo to jednoznačne zhnusením, kam až dosiahne pýcha tohto „valacha slovenskej politickej scény“. Lebo prepáčte, Róbert Fico je ako keby „slovenský bača“, teda prvý a najzodpovednejší za ten náš domáci košiar, ale nedorástol, prepáčte, naozaj nedorástol, je z neho iba valach, čo je stupienok ešte nižší než honelník a to už je jednoznačne kritický nedostatok!Viete predpokladám všetci, čo už dosť dlho chápe aj Európa, že zúfalstvo opozície voľačo urobiť s tlačovým zákonom, ktorý by mal splniť premiérove ambície vytrieť si s médiami „onô“, je hlboké. Až také, že sa dotýka rekordných hlbín a rozhodnutie, dokumentovať to voľajakým, čo aj zúfalým aktom, sa pretavil do avizovaného gesta – nepodporíme prijatie Lisabonskej zmluvy, lebo opozícia vie, že mašinérii koaličného valca chýba 5 hlasov! Jasné, kričali od samého začiatku, naozaj nahlas, že euroústavu všetci chcú, ale „onô“ si na hlavu naozaj nedajú, lebo je to ujma celého národa. A kto je spravodlivý uzná, že je to odpustiteľný postup, Európa ho akceptovala a priznajme, odmietaním paragrafov tlačového zákona v podobe “koaličnej presilovky“ ho svojim spôsobom neustále podporuje. Lenže, už teda vieme, že všetko je aj tak ináč! Róbert Fico vie, že má podporu voličov a voľajaký komplot mu nemôže skaziť nielen náladu, ale už vôbec nie prestíž a tak sa o Lisabone hlasovať bude! Jasné, nie je to v jeho právomoci, ale už ste voľakto zaregistrovali, že by sa mu poslanec za SMER či nebodaj voľajaký parlamentný boss rovnakého „vierovyznania“ vzpriečil!? Viete si vôbec predstaviť, že by k takémuto úkazu voľakedy prišlo? Nuž premiér naozaj nie a s riadnym predstihom to dáva národu najavo – hlasovať sa bude! A na veci nič nemení ani fakt, že je tu ešte aj SNS a HZDS, lebo radoví poslanci za tieto strany radšej nikdy nehovoria nič, čo by sa dalo vysvetľovať nesúhlasne a Ján Slota a odnedávna už aj Vladimír Mečiar si všetko natrénoval tiež len so slovkom áno, či yes, alebo samozrejme! Ba spravodlivo, tá poučka, že u nás je prvá zákonodarná moc, teda parlament, platí iba na papieri, ináč je vláda jasnou a rozhodujúcou silou a s tým sa v tejto chvíli naozaj nedá robiť vôbec nič. Diskutovať už vôbec nie! Zúfalstvo opozičníkov, čo dúfali, že svojim postojom sa dopracujú k múdrejšiemu obsahu tlačového zákona je nielen velikánske, ale je tu ešte aj Ficov odkaz. Nech svetu vysvetľujú, prečo sme Lisabon neprijali, sú jednoznačne vinní“ a basta! Nervy to budú obrovské, stať sa príčinou zlého rozhodnutia, nešťastnej voľby, to naozaj nie je len tak, pranier histórie je poriadne memento a je takmer na výsosť isté, že potrebných 5 hlasov sa napokon nájde, ľudská psychika je krehký tovar. Už som to na vlastné uši počul, že pod tlakom sa viacerí opoziční poslanci predsa len „onô“, napríklad verejne Zsolt Simon.A tak teda ešte raz. Zrkadielko, zrkadielko, povedz Slovákom pravdu, kto je najsilnejším v tomto kúte Európy? Pekne nahlas, neboj sa, lebo ináč skončíš neslávnejšie ako tá zlá kráľovná z rozprávky a nebude o čom rozprávať. To by bola veľká škoda, lebo Boh možno už skoro dá, že zlé časy sa pominú a k slovu príde aj pravda a zrkadielko s jeho službami sa nám ešte zíde. Som si istý, že akurát pre takú príležitosť to ten Dobšinský jednoznačne dobre vymyslel.