Viete, pozeral som sa na reportáž v ponukách televíznych spoločností, keď naši paraolympionici skladali pred odchodom do Soči sľub do rúk slovenského prezidenta, že budú pod zástavou vlasti o trofeje a športové vavríny bojovať čestne a zo všetkých svojich síl. Boli nielen presvedčiví, ale celkom iste aj vizuálne príťažliví, lebo ich oblečenie – teda kostýmy olympionikov boli celkom rovnaké, ako ich kolegov z februárovej zimnej olympiády – prvej v Rusku a kto si pamätá ich vystúpenia vie, že slovenská móda s čičmianskymi motívmi ornamentov bola senzačným zážitkom. Bolo to pripravené naozaj dokonale, symbióza zlých osobných osudov v kontraste s vôľou dokázať, že hranice ľudských možností sú vždy posunuteľné k vyšším métam a úspechom bola dobre citeľná a odhodlanie reprezentovať zodpovedne už naozaj prestalo byť iba tým slovom – tak sľubujeme!
Lenže práve teraz Rusko, ako usporiadateľ XI. Zimných paraolympijských hier porušilo základné normy mierového spolunažívania ľudí, pošliapalo základné ľudské práva a svet uvažuje, ba pochybuje, o oprávnenosti takejto výsady a pocty, takže konanie sviatku zdravotne postihnutých športovcov je ohrozené. Je ľudsky prirodzené, nedovoliť zneužívať výsady a bonusy presne tam, kde to prináša opačný efekt a veru aj v našej pospolitosti postihnutých športovcov zarezonovali pochybnosti, ako sa s despotizmom Ruska vysporiada svet, koľko vysloví výhrad a predovšetkým, či nepristúpi k tej najhoršej možnej, čo už v olympijskom hnutí, aj v modernej histórii, športovcom sveta nádej na celosvetové stretnutia bojkotom hier celkom zničila.
To je spomienka na letné OH v Moskve a v Los Angeles, keď politika znehodnotila športové súperenie naozaj ad absurdum a aj keď je akurát teraz všetko naozaj ináč – lebo hriech usporiadateľskej krajiny voči právam ľudí a krajín v ktorých žijú je viac ako preukazný, predsa len tým našim paraolympionikom rozumiem! Prinášajú osobné obete, trénujú, trápia sa, ich príprava predstavuje náklady, očakávania úspechov sú životnými cieľmi a naraz to má byť zbytočným úsilím, márnosťou v každom ohľade, lebo mocenské prejavy a zneužívanie vojenskej sily je neospravedlniteľným hriechom?! To naozaj nemá jednotlivec žiadnu inú možnosť, než podriadiť sa vyšším princípom morálky, túžba po osobnom úspechu vykúpená utrpením, odriekaním a mnohými obeťami reálnych hodnôt je z ničoho nič naozaj iba márnosťou??!
Presne takéto úvahy predznamenali takmer jednoznačné rozhodnutie našich účastníkov paraolympiády v Soči k vysloveniu postoja – bojkot Hier nič nevyrieši, svoje športové zápolenie realizujme v naplánovanej podobe, lebo takáto obeť neprinesie nikomu žiaden osoh. Nemyslite si však, že je to naozaj ľahké rozhodnutie, lebo premiér slovenskej vlády Fico, akurát on, taký „opatrník či bojko“, už vyslovil svoje jednoznačné rozhodnutie, že oficiálny predstaviteľ slovenského garanta športu, minister školstva Dušan Čaplovič na otváracom ceremoniáli bude v Soči chýbať a nedá mi nespýtať sa, ako to bude hodnotovo a citovo pre všetkých účastníkov Hier v tej chvíli, keď do Soči na protest proti okupácii svojej vlasti ruskými vojskami nepricestujú ukrajinskí paraolympionici??? Kto nájde odvahu im to vyčítať, alebo kritizovať ich vládu, že sa proti násiliu a uzurpácii moci rozhodli protestovať na tento spôsob preukaznosti odporu, lebo nič iné v ponuke možností naozaj niet!?
V titulku som napísal, že je to dilema a hoci je to obsahovo správne pomenovaná voľba rozhodnutí, tak iba ľudsky sa stáva neriešiteľným problémom. No povedzte, je medzi obyčajnými ľuďmi, kdekoľvek na svete, voľakto so skalopevným presvedčením, že je správne to, čo vysloví on ako exkluzívny verdikt a zistíte, že byť neomylným sudcom, je aj pri fatálnej viere v samého seba celkom vylúčené.
Našim handicapovaným športovcom fandím, bolelo by ma, keby o svoju príležitosť triumfovať na olympiáde prišli pre porušovanie ľudských práv iných vo svete, čo je vis major naozaj predovšetkým politický a nie športovo podmienený. Lenže v konečnom dôsledku aj tak antihumánny a neľudský, čo je potom ten eticky neprekročiteľný rubikon vyššieho princípu človečenstva, takže kruh, z ktorého niet úniku sa uzatvára! Vidíte, usiloval som sa, ale...
