Nájdu sa však aj takí, ktorí sa zaujímajú o iných, o ich pocity a osudy. Niektorí z nich sa ostatným snažia pomôcť a niektorí sa ich radosťami a starosťami duševne obohacujú. Títo ľudia sa nazývajú príbehoví zberači. Každý ním do istej miery sme, či už chtiac alebo nechtiac. Stačí, keď si v električke vypočujeme hlasný rozhovor dvoch kolegov, alebo ešte hlasnejšiu diskusiu skupinky rómskych spoluobčanov. Rozdiel medzi profesionálnym zberačom a nami laickými je v tom, že profesionál takéto situácie vyhľadáva. Rád diskutuje s rôznymi ľuďmi, pýta sa ich na názor a nenápadne kútikom mysle si tieto rozhovory so stenografickou presnosťou zaznamenáva. Možno ani sám nevie prečo to robí. Skrátka má rád ten pocit keď sa dozvie niečo nové čo sa naozaj niekomu stalo. Cíti, že by ho to mohlo obohatiť a prípadne pomôcť v ďalšom živote. A my ostatní mu s radosťou naše príbehy rozprávame, lebo dobrý zberač je spravidla výborný a trpezlivý poslucháč. Niektorí z nich sú fanatickí príbehoví zberači, ktorí na rozdiel od tých predchádzajúcich majú ešte aj dostatočnú guráž a talent písať. Svoje bohaté zbierky príbehov učešú, prifarbia a čo je najdôležitejšie uverejnia.
Takto sa jednoducho môže stať, že si niekoho životný príbeh prečítame v knihe uznávaného autora a ani o tom nevieme. Veď sme mu ho možno aj sami vyrozprávali...
