Nepatrím medzi nesmrteľných fanúšikov Harryho Pottera. Nečítam knihyJ.K. Rowlingovej a filmy o tomto čím ďalej staršom dobrodruhovi pozerámväčšinou s poriadnym oneskorením.
Tentokrát som sa všakzúčastnil premietania, tohto marketingového skvostu naozaj medziprvými. Až doteraz som ho bral ako bežný film, ktorých som videl mnoho. To sa ale pred pár hodinami zmenilo. Uvedomil som si totiž jemnú paralelu medzi ním a situáciou v našom štáte.
Všimol som si neuveriteľnú podobnosť medzi profesorkou Dolores Umbridgeovou
a pani ministerkou Tomanovou. Ani nie tak výzorovú ako ju ponúka na svojom blogu Rado Baťo a tiež nie tak slizkú podľa Shootyho.
Kto videl, možno pochopí jednoduchšie.
Pre tých, ktorí sa k filmu zatiaľ nedostali: Pani profesorka bola dosadená do čarodejníckej školy a začala zavádzať svoj spôsob výuky. Istotne bola presvedčená o jeho správnosti, ale všetkým, ktorí rozumeli o čom je reč bolo jasné, že jej riadenie bude znamenať skazu. Bez vedomostí, praxe a bez predchádzajúcich výsledkov tam jednoducho nemala čo robiť. Úpadok sa samozrejme neprejavil hneď, pretože škola si ešte chvíľu žila svojím spôsobom, ale prišiel čas keď by žiakom chýbali schopnosti, ktoré im boli vedením odopreté. (naučili sa niečo aj svojpomocne)
Výsledky "sociálnej" reformy pani "ministerky" budeme vidieť tak v roku 2011, kedy aj náš sociálny systém stretne Voldemorta. Je ale potešiteľné, že aj u nás máme zopár Fénixových rádov, ktoré sa snažia na nepriaznivé zmeny upozorniť.
Film skončil ako inak happy endom. Je však otázne, ako skončí ten náš tak trochu viac zo života.
