...možno by sme mohli začať „v jednej z bratislavských galérií...“, ale nie, to by nebolo presné. Ináč. V jedinečnej bratislavskej Galérii Čin Čin vystavuje jedinečný výtvarník, maliar, Dávid Čársky. Možno to vyznieva trochu nadnesene, ale pri troche snahy o hodnotové sledovanie výstavných aktivít galérií v Bratislave vieme vysledovať Galériu Čin Čin, ako výstavnú inštitúciu programovo sledujúcu progresívne výtvarné umenie vyšších obsahových i formálno-výrazových hodnôt už od roku 2010. Zjavne aj preto Dávid Čársky.
Výtvarník, ktorý je dlhodobo synonymom úžasnej intelektuálnej pokory pred rozsahom možného vyjadrovania, alebo vyjadrovacími prostriedkami. Celé to, až neobsiahnuteľné spektrum koloristických i formotvorných prostriedkov Čársky oprosťuje od irelevantných nánosov a až s asketickou prísnosťou akoby pretransformoval biblické „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi“ do „Ak chceš povedať to najpodstatnejšie , zbav sa dlhých, bezobsažných slov, nezávažných gest a nájdeš čistú esenciu výrazu s minimálnymi prostriedkami.“ Myšlienková koncentrácia premietnutá na plochu obrazu - objektu . Koľko priestorov sa prostredníctvom nej otvára. Koľko prienikov v rovine intelektu nachádza. Aký stupeň senzibility je potrebný pre obsiahnutie svetov, ktoré Čársky vrství na seba. Keď raz, pri nejakej výstave Dávida Čárskeho poznamenal prof. Hološka, že jeho cesta, cesta výtvarníka Dávida Čárskeho, sa začala pri kameni na SŠUP v Bratislave, ja len skromne dodávam, že cesta Dávida Čárskeho k dnešnému minimalistickému prejavu sa zrejme začala pri kameni na bratislavskej „šupke“.
V kameni je navrstvená nesmierna história celého nami rozumovo obsiahnuteľného vesmíru, úžasná energia špirály priestoru. A každý náš dotyk s ním je dotykom so svetmi minulými a prienikom do galaxií budúcnosti. Tieto sférické vrstvy ukladá Dávid Čársky na seba ako sloje v zemi, v kameni, sloje vedomia, pamäte. Koloristickú skladbu, ktorou vyhraňuje priestor pre vstup do vnútra, oprosťuje do maxima, minimalizuje jej rozsah na niekoľko zlomených tónov sivých, hnedých, zelených a okrov, vytvára transcendentálny priestor možností prieniku k sústredenej kontemplácii . Pojem Abstrakcie je tu postavený Dávidom Čárskym do súbežnej polohy s Absolútnom.
Asketická monochrómia obrazovej plochy vytvára podmienky maximálneho sústredenia meditatívnych polôh. Povrchová štruktúra farebných vrstiev je prezentovaná ťahmi špachtlí, ktoré vytvárajú subtílne stopy, elementárne posuny svetelného lomu. Spolu s pretekajúcim farebným médiom cez okraj podkladového rámu obrazu a reliéfnymi predelmi jednotlivých farebných polí /ak je obraz – objekt členený/ vytvárajú ilúziu tretieho rozmeru lákajúcu k dotyku. Ak sa kompozične Čárskeho obraz člení, je to v prísnom vertikálnom a horizontálnom ohraničení s vyhranenou koloristickou korekciou v už hore spomínanej skladbe. V mnohých prípadoch autor kompozície spája do diptychov, alebo triptychov a tak dynamizuje abstraktnú podstatu obrazu - objektu.
Minimalistická vyjadrovacia čistota na súčasnej výstave prezentovaných diel je ešte podporená nekomplikovanou strohosťou inštalácie, pri ktorej, ak máme šťastie a sme vo výstavnom priestore sami, nadobúdame dojem Inštalácie ako jednotného kompaktného celku, ako jedného diela. Citlivý prístup k prezentácii obrazov-objektov Dávida Čárskeho nesúcej názov Proporcie III. v kurátorskej koncepcii historičky umenia Beaty Jablonskej sa tak nesporne stáva súčinným pri skvelom zážitku v bratislavskej Galérii Čin Čin.
text, foto © Peter Krivda Soliwarski & Andrej Trebatický
