27 rokov na metalovej scéne je pre niektoré kapely snom, pre iné smrteľne dlhá doba. Železná Panna však časom napreduje akousi samozrejmosťou. Sú tu, v najsilnejšej historickej zostave, vypredávajú desaťtisícové haly v priebehu hodín, energiu majú zrejme nevyčerpateľnú. Heavymetaloví veteráni, pionieri štýlu, si dnes môžu dovoliť akékoľvek psie kusy. Aj zostaviť koncert výhradne z prvých štyroch z celkových trinástich štúdiových albumov. V Prahe predviedli, že to funguje.
Večer je v T-Mobile Aréne plno. Niekoľko ludí ešte pred začiatkom koncertu nezvláda teplotu, ktorá sa pohybuje vysoko v červených číslach, vzduch je vlhký a skoro nedýchateľný. Bufety sú preplnené, veď pri absencii klimatizácie každý za večer vydá aspoň dva litre potu. Mne samému bolo zo začiatku nevoľno, holt, čierne tričko s potlačou muselo ísť dole... Našli sme si pekné miesta na sedenie na bočnej tribúne, po celodennej prechádzke pražským centrom by nohy možno nezvládli skákavý nápor.
Koncert má polhodinové meškanie, vzduch je stále horší. Predkapela nie je žiadna, no ľudí už viac rozohrievať aj tak netreba. Keď konečne zhasnú svetlá, dav šalie. Úvodná inštrumentálka Ideas Of March funguje ako intro, kapela sa objavuje až pri druhej skladbe - Murders in the Rue Morgue. Spevák Bruce Dickinson behá po pódiu, odozva publika je výborná. Zvuk je zo začiatku dosť zlý, ale to je dané aj našou polohou. Nasleduje pieseň Another Life, čím sa potvrdzuje veľmi zaujímavý výber setlistu. Pre fajnšmekrov. Kapela šlape ako hodinky, nie je badať, že ide o prvý koncert nadchádzajúceho turné. Len občas je Bruceova "choreografná koordinácia" trošku horšia, ale v rámci normy. Aj technické problémy sa vyskytli - gitarista Adrian Smith mal problém s dymovým efektom, ktorý sa nechcel vypnúť (ľudom stojacim v prvých radách vôbec nezávidím vzduch, ktorý vtedy dýchali).
Na rozdiel od posledného turné, ktoré robila kapela k zataľ poslednému albumu, nie sú obsiahnuté skoro žiadne "divadelné" prvky, scéna sa nemení, len plachty s obrazom k aktuálnej skladbe za ňou. Jediným "spestrením" sú dievčatá - diablice v červených minisukienkach a s pekelnými vidlami v rukách, ktoré vybehli na pódium počas skladby The Number of the Beast. Baby síce pekné, no nevedeli poriadne čo so sebou a vyzerali trošku hlúpo. Ešte, že ich Bruce poriadne poobháňal, aby tam len nestáli... Niekoľkometrový Eddie sa však ukázal;-) a aj keď na pohľad možno máličko smiešny a teatrálny, bez neho by to nebolo ono.
Teplota sa stupňovala, no na kapelu či ľudí už nemala vplyv. Skladby, ktoré asi nikto z prítomných ešte nevidel naživo, zanechali dojem minimálne taký ako zásadné "pecky", ktorých bolo veľa aj naprie tomu, že okruch ich výberu bol veľmi úzky. Samozrejme koľko ľudí, toľko chutí, napríklad Drifter v prídavku bol zo strany kapely šliapnutie vedľa a skladba nezožala veľký ohlas. No Phantom of the Opera, Charlotte the Harlot, Where the Eagles Dare, Die With Your Boots On, Revelations, ... - srdce mi z nich búcha ešte teraz... Môj názor ale je, že celé vystúpenie bolo oproti plánu skrátené aspoň o jednu, dve piesne, príčinou bola asi teplota. Aj tak však išlo o nezabudnuteľný zážitok. Na koncerte Iron Maiden som bol piaty raz a zajtra by som išiel znova. To už budem mať v poriadku aj vykričaný hlas;-)
"Starí páni" nesklamali a predvideli, čo v nich je už skoro tri desaťročia. Aj napriek zlým podmienkam zdvíham palec vysoko hore. A na druhej ruke ukazovák a malíček. UP THE IRONS!
