Som mladý zamestnaný človek z Bratislavy, zaujímam sa o všetko a hlavne o hudbu.ANNOCRON - moja osobná stránka Zoznam autorových rubrík: Hudba, Kultúra, Spoločnosť, Súkromné
Môžeme byť radi, že na Slovensku sme pred vtáčou chrípkou v bezpečí. Veď zložky, ktoré ju majú pod dohľadom sú deň-noc v pohotovosti a sledujú ukryté v kroví naše hranice. Bránia nás pred inváziou... Takýto úvod som si nevybral náhodou, pretože asi sú naozaj všetci zalezení v kríkoch. No ja som mal na dvore mŕtvolku.
Veľakrát počuť „... za socializmu nebolo toľko kriminality, biedy, drog... “. Čo ale spôsobilo ten prudký nárast všetkého zlého? Je tu jeden fenomén, ktorý po prelome v roku 1989 sa prudko aktivizoval a má snahu podriadiť ľudí svojej filozofii.
Slušný film, podľa očakávania. George Lucas nie je extra režisér a prísť s niečím novým, ako sa mu to podarilo pred 28 rokmi, je ťažké. Ale slušný film. Až na to, že je americký. (nasledujúci krátky text nie je o filme samotnom)
Tento rok by sa dožil 98 rokov. Človek, ktorého určite poznajú otcovia a starí otcovia dnešných detí a dospievajúcich. Ak aj zabudli jeho meno, jeho postavy ostávajú v pamäti - Rikitan, Mirek Dušín a ďalší už prežili viac ako šesť desaťročí a stále neupadli do zabudnutia aj napriek dlhému zákazu publikačnej činnosti počas socializmu.
Ľudia sú naozaj rôzni, len málokedy je však čas na to, aby sme mohli ich odlišnosť pozorovať. Včera sa mi cestou z práce takáto chvíľka naskytla a patrične som ju využil. Poďakovať za ňu môžem bratislavským cestárom, ktorí sa hore na Kramáre nehrnuli, takže prvých sto metrov z práce sme s priateľkou išli rovných 65 minút.
Sledoval som v TV vystúpenie pána policajného viceprezidenta Spišiaka, ktorý komentoval rozkaz o "sledovaní" mafiánov. Myslím si, že p. Spišiak by mal znovu prehodnotiť tento rozkaz a upraviť ho na podmienky, ktoré svojim konaním v Dunajskej Strede, tak ako pravdivo a verne vypovedal, zahájil.
Nevadí, že nemám deti, aj tak platím. Dňa 1.1.2005 nadobudol účinnosť zákon č. 452/2004 Z.z. o náhradnom výživnom. Čo znamená, že výživné bude platiť každý jeden z nás, pretože štát sa zaviazal vyplácať výživné na deti, ktorým nebolo podľa určitých podmienok vyplatené osobou, ktorá platiť mala. Aj vám sa to zdá nejaké čudné? To je ten princíp solidarity? Keď nemieni/nechce/nemôže zaplatiť ten kto zaplatiť má, tak zaplatíme všetci? Zaujímavé.
Ako som meškal do práce Včera ráno, prvý posviatkový pracovný deň, som sa prinútil vstať a ešte s polozalepenými očami som si to šinul spokojne do práce ako každý iný deň. Na Bajkalskej, smerom od Prístavného mosta, som sa začal pomaly preberať - na cestách bolo nejako plno. Nebolo to nič strašné, býva aj oveľa horšie, no nie o trištvrte na sedem ráno, ale od štvrtej po obede cez špičku... Autá mali ešpézetky zo všetkých kútov Slovenska a moja prvá myšlienka bola, že ľudia, ktorí prišli na sviatky do Bratislavy, teraz odchádzajú domov. Čo nevymyslí ešte neprebudený mozog, že? Postupom ďalej v kolóne mi to začalo dochádzať - a keď som uvidel, že na autobusovej stanici Bajkalská je živšia automobilová doprava ako na regulérnej ceste, bolo mi to jasné. Ľudia sa náhlili nakupovať do polusáckeho Carrefouru.
Prečo sa v obchodoch stále rozčuľujem. Slovenský spotrebiteľ je milý ako baránok. Baránok kľudný a spokojný, kým sa mu pred tvár nestrčí televízna kamera. Akonáhle však vôjde do obchodu, poslušne sa riadi pokynmi predavačov a iného personálu. Na otázku mohli by ste mi pomôcť? mu stačí odpoveď o chvíľku, vybavujem iného zákazníka alebo dokonca aj nájdite si niekoho z tohto oddelenia. Slovenský spotrebiteľ si totiž stále myslí, že obchody sú tu pre neho, nie on pre obchody. Ako hlboko sa mýli.
