O nákupe lístkov som už písal v tomto článku , takže nakoniec som sa rozhodol ísť aj na bratislavský koncert. A oplatilo sa.
Príchod
Do viedenskej Stadthalle nás neomylne doviedol navigačný systém. Bez neho by sme sa po jednosmerkách túlali možno niekoľko hodín. Vo Viedni bola noc predtým menšia kalamita, takže bol problém nájsť miesto na parkovanie, nakoniec sme to nechali priamo v garážach pod areálom. Podľa toho čo som videl, platiacich Slovákov tam veľa nebolo.
V Bratislave nebol problém, zaparkoval som na Viedensej ceste, parkovisko v areáli Incheby bolo platené.
Vstup do haly
Stadthalle otvorili asi 20 minút pred oficiálnym začiatkom, zaplnila sa veľmi rýchlo, môj odhad je 15-18 tisíc ľudí, hala samotná bola veľmi veľká. Sedeli sme na druhej tribúne vpravo, relatívne vysoko. Keďže mám strach z výšok, zo začiatku sa mi máličko točila hlava.
Incheba je omnoho skromnejší priestor, našli sme si miestečko na stupňovitej zadnej časti pri zábradlí, o ktoré da dobre opieralo. Môj nepresný odhad návštevnosti je okolo 5 tisíc ľudí. Prvé, čo som si všimol, bolo oveľa menšie pódium, no moje obavy z toho, že budeme ochudobnení o niektoré pyrotechnické efekty, boli neopodstatnené.
Apocalyptica
Na oboch koncertoch začal program načas, u nás dokonca na minútu presne. Svetlá zhasli a spustilo sa intro pre violový kvartet. Na pódiu mali pripravené kreslá s operadlami v tvare rakvy. Začali Metallicou a publikum ich prijalo veľmi dobre. V Bratislave mali dosť rozbitý zvuk a zanikali bicie, ale nikomu to neprekážalo, po 40 minútach odchádzali za obrovského potlesku ako u nás, tak u Rakúšanov. Rozsvietili sa svetlá, príprava pódia a techniky na hviezdy večera trvala zhodne asi 25 minút.
Rammstein
Keď konečne svetlá znova zhasli a spustilo sa intro k úvodnej skladbe nového albumu, "Reise, reise", vo Viedni to začalo vrieť - ohradená plocha pod pódiom tam pojala, ak to troška preženiem, polovicu ľudí z Incheby. Ale ruky mali zdvihnuté snáď všetci stojaci (a my sediaci tiež). V Bratislave som bol veľmi zarazený z publika, ktoré bolo oveľa chladnejšie ako pred pár minútami pri Apocalyptice. A myslím, že to cítila aj samotná kapela. Nemecky hovoriace publikum jej bolo samozrejme bližšie. Trošku som sa pozeral po ľuďoch, ktorí stáli okolo mňa a myslím, že veľmi veľa z nich tam bolo takých, ktorí boli z celkového vyznenia hudby a prejavu kapely prekvapení - po singli "Amerika" asi čakali niečo iné a veľa skladieb jednoducho nepoznali. Publikum ožilo až pri skladbe "Du hast", to už však ubehla viac ako tretina koncertu. Stále to však zrejme nebolo dosť na to, aby kapela skladby predlžovala tak ako vo Viedni. Najväčší úspech zožala jednoznačne spomínaná "Amerika", ktorá ukončila hlavnú časť programu. Na moje prekvapenie som videl ľudí, ktorí sa obliekli a odchádzali preč. Dav kričal, pískal, dupal, dožadoval sa prídavku, ale aj tak tomu chýbali "grády" - Rammstein nás nechal čakať poriadne dlho, no keď sa vrátili na pódium, konečne získali adekvétne reakcie publika.
Show
Ako som už písal, keď som zbadal pódium v Inchebe, bál som sa, že show nebude úplná. Bola, ale s malými odlišnosťami - nízky strop a publikum blízko pri pódiu spôsobili, že ohne, ktoré šľahali zo zeme, boli asi polovičnej výšky ako tie vo Viedni. V menšej sále to ale nevadilo, takže si na svoje mohli prísť aj Slováci. Vystúpenia Rammsteinu sú špecifické tým, že nekomunikujú s divákmi, inštrumentalisti, okrem tenkého klávesáka, sú väčšinu času statickí a všetko je na frontmanovi a efektoch. Toto v spojení s tvrdou, trocha monotónnou hudbou a tvrdým nemeckým frázovaním funguje veľmi dobre už niekoľko rokov.
Celkovo som viac spokojný s Bratislavským koncertom, už len preto, že bol u nás a mohol som sa aj trošku pohybom vypotiť, čo sa na sedačkách vo Viedni moc nedalo. Škoda, že k nám na malé Slovensko chodí málo kvalitných kapiel, pretože takýto "náklad" by som zvládol aj viackrát do roka.
Na záver by som sa chcel ospravedlniť jednej mladej slečne, ktorej priateľ (zrejme) nám trošku zavadzal vo výhľade, tak sme ho poprosili, či by sa nepostavil kúsičok nabok. Slečna si bez neho zjavne neužívala koncert naplno, preto sa jej ešte raz veľmi ospravedlňujem.
