Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kričím - Bože, čo zas na mňa chystáš,
tým som si úplne istý,
že ma nič dobré nečaká.
A tak padám cez tie mraky,
niekoľko dní už zdravím vtáky,
malé kŕdle i tie veľké,
nepoletím s nimi do diaľky.
A tak padám cez tie rieky
plné vzduchu a ľudských rečí,
počúvam čo si myslia,
či má môj pád zmysel.
Keď sa už zem blíži,
rozprestirem padák, no len zvoľna,
aby tí ľudia videli,
ako si buchnem zadok,
ako som sa poučil.
Toto je asi moja jediná báseň, ktorú som napísal ako báseň a ani neviem kedy a za akých okolností... Predvčerom som ju našiel napísanú v starom bloku a dnes je na blogu.
