Ja som sa chystal tiež, po práci, veď zľavový leták-katalóg vyzeral tak sľubne a našiel som si v ňom nejaké výhodné veci, ktoré by som určite upotrebil. No po tom, ako som zhliadol fotky na internete z inkriminovaného hypermarketu, som zhodnotil, že už nebude čo nakupovať - škoda. Krásne sa totiž zhodli predajca aj spotrebiteľ - predajca v snahe čím skôr predať staré zásoby, spotrebiteľ v snahe čím lacnejšie nakúpiť. Je to absolútne logické a legitímne od oboch strán. Akurát realizácia tohto spoločného cieľa zlyhala, veď nie každý má nervy na to, aby sa dral pod ešte sa len otvárajúcu plechovú roletu a na doslova bitku o tovar. Nemali by medzi sebou súťažiť predajcovia na rozdiel od spotrebiteľov? V tomto prípade vyhral Carrefour a ľudia boli absolútne porazení, aj keď to maličké percento z nich dostalo to, čo chceli. Aký je Váš názor? Alebo ste na bojisku dokonca boli?
Horúce nákupy v horúcom januári
Ako som meškal do práce Včera ráno, prvý posviatkový pracovný deň, som sa prinútil vstať a ešte s polozalepenými očami som si to šinul spokojne do práce ako každý iný deň. Na Bajkalskej, smerom od Prístavného mosta, som sa začal pomaly preberať - na cestách bolo nejako plno. Nebolo to nič strašné, býva aj oveľa horšie, no nie o trištvrte na sedem ráno, ale od štvrtej po obede cez špičku... Autá mali ešpézetky zo všetkých kútov Slovenska a moja prvá myšlienka bola, že ľudia, ktorí prišli na sviatky do Bratislavy, teraz odchádzajú domov. Čo nevymyslí ešte neprebudený mozog, že? Postupom ďalej v kolóne mi to začalo dochádzať - a keď som uvidel, že na autobusovej stanici Bajkalská je živšia automobilová doprava ako na regulérnej ceste, bolo mi to jasné. Ľudia sa náhlili nakupovať do polusáckeho Carrefouru.
