Jaroslav Foglar, Jestřáb. Dokážem sa o ňom vyjadrovať len v úcte a každú urážku voči nemu, ktorých bolo neúrekom, beriem ako adresovanú aj mne. Bol mojím vzorom, tak ako postavy, ktorým dal život. Nemám ilúzie o tom, že by ho poznali aj dnešné deti, no ešte pred pätnástimi rokmi to bolo ináč.
Keď sa ku mne dostala jeho prvá knižka - to som mal asi desať rokov, zhltol som ju za jeden večer. Boli to slávni "Hoši od Bobří řeky" a ja som objavil nový svet. Už vtedy som mal prečítané viac ako niektorí ľudia za celý život - náročnejšiu literatúru ako "foglarovky" nevynímajúc, no jeho svet ma pohltil. A nebol som sám, na základnej škole išli jeho knihy z ruky do ruky a boli výborným výmenným artiklom s vysokou hodnotou. A moje prekvapenie, keď som sa o týchto príbehoch mohol porozprávať s otcom, ktorý v detstve čítal tieto isté knihy, bolo veľmi príjemné.
Foglar písal prevažne "chlapčenské" knižky, nikdy predtým ani potom som nečítal žiadnu knihu horlivejšie. Všetky sa odohrávali v prostredí, ktoré bolo skutočné a diali sa v nich iba skutočné veci, dobrodružstvá, ktoré by chcel každý chlapec prežť. Asi preto boli tak uveriteľné. Rýchle Šípy boli tajomné, s dýchateľnou atmosférou Stínadelských uličiek, Prístav volá, či Chata v Jazernej kotline vyzdvihovali silu priateľstva, Chalpci od Bobrej rieky, Pod junáckou vlajkou, Devadesátka pokračuje a mnohé iné ťažili zo skautského prostredia, kde pôsobil Foglar ako odielový vedúci viac ako šesťdesiat rokov. Všetky knihy mali pri silných príbehoch veľmi neprehliadnuteľný výchovný moment, ktorý musel zapôsobiť snáď na každého mladého čitateľa bez toho, aby sa mu vnucoval. To všetko fungovalo samozrejme len do určitého veku, u mňa približne na základnej škole. No napriek tomu mám jeho knihy v knižnici dodnes.
V súčasnosti dobrodružstvá jeho hrdinov vyznejú možno až pateticky a dôrazy na ideály, správnosť, spravodlivosť a slušnosť sú príliš okaté. No určite aj jemu môžem dnes pripísať zásluhy na tom, aký človek zo mňa "vyrástol". Ale podobné odkazy môžem vyčítať aj z dnešných kníh pre mládež, napríklad z Harryho Pottera, ktorý dokázal "odlepiť" detí od televízorov a počítačov. A to sa mi páči, pretože zastávam názor, že dobrá kniha dokáže viac ako film či hra.
