Veľmi smutný príbeh. Čoraz viac ľudí si uvedomuje, že je potrebné naučiť svoje deti, ako sa treba správať k iným. To, ako sa chováme k slabším, hovorí o nás podstatne viac ako o nich samotných. Deviatak Roman už dlhšie čelil ponižovaniu zo strany spolužiakov, ktoré už ďalej nedokázal znášať. Ľudia na internete boli právom pohoršení zo správania dievčat, ktoré ho povzbudzovali k tomu, aby skočil zo strechy. Kde sa stala chyba? Naozaj vychovávame generáciu sebestrednych ľudí bez empatie, ktorí nemajú žiadne morálne zábrany? Problémom je aj to, že učitelia dnes nemajú u žiakov takú autoritu ako v minulosti. Aj keď, povedzme si pravdu, vtedy to tiež nebolo úplne ideálne. Do školstva sa občas dostali aj niektorí psychicky labilní jedinci, ktorí si na deťoch kompenzovali svoje vlastné komplexy a frustrácie. Stretla som sa aj s prípadom, kedy sa učiteľka v materskej škole ponižujúcim spôsobom vyjadrila o dieťati a ostatné deti mu to potom dali pekne vyžrať. Nie som však zástancom ani dnešnej modernej výchovy, kedy na dieťa ani nemôžete zvýšiť hlas.
Sofia je deviatačka, ktorá nebohého Romana huckala k tomu, aby skočil.
„Teraz sa ti všetko vráti, teraz ti ľudia ukážu, čo je skutočná šikana...a dobre ti tak...nič iné si nezaslúžiš", odkázala Sofii pani Erika. Myslím si, že nie je cieľom žiadneho rodiča, aby vychoval malého tyrana. Prečo sa to teda deje?
Šikana však existuje nielen v školách či škôlkach, ale napriek celou spoločnosťou. Áno, šikanovať dokážu aj dospelí ľudia. Nedávno som sledovala reláciu bez servítky (už ju nesledujem, lebo stratila svoju úroveň), kde skupina ľudí jasne dávala najavo svoju nevraživosť voči jednej účastníčke, ktorá sa od nich odlišovala. Inak rozprávala, mala svojske stravovacie návyky, keďže nejedla nezdravé veci. Skupina ju celý čas ponižovala, na konci jej jedna alfasamica dokonca vynadala, že prečo jej tak dlho trvá príprava večere. Častokrát stačí malá odlišnosť, na ktorú poukáže nejaký alfasamec či samica, a zvyšok davu sa pridá. Títo ľudia pritom sami nie sú zďaleka dokonalí. Radšej však poukazujú na nedostatky iných, aby odvrátili pozornosť od vlastných problémov a nedostatkov, ktoré si nechcú priznať.
Rôzne druhy mobingu existujú aj v práci. Keď sa na pracovisko dostane problémová osoba, takýto človek dokáže rozbiť celý kolektív. Ja osobne mám šťastie, že v terajšej práci máme veľmi dobrý kolektív ľudí. Nie je tam ani jeden zlomyseľný element. Považujem to za veľké požehnanie, lebo len tak môžeme ako kolektív dosahovať skvelé výsledky.
V minulej práci sme však napríklad mali kolegu, ktorý sa správal povyšenecky voči ostatným členom tímu. A čo potom očakávame od malých detí? Tie su len obrazom svojich rodičov a učiteľov.
Ak máte náhodou inú sexuálnu orientáciu a žijete v nejakom homofóbnom regióne, je tu šanca, že budete čeliť rôznym nenávistným prejavom a zosmiešňovaniu. To však platí aj v prípade veriacich, ktorí sú naopak často zosmiešňovaní kvôli svojej viere. Na druhej strane, ak ste liberál a ocitnete sa v nesprávnej spoločnosti, ani sa k tomu radšej nepriznávajte. Veľmi rýchlo sa totiž o sebe dozviete, že presadzujete zvrátenú ideológiu a zabíjate našu pôvodnú slovenskú kultúru.
Ivana je moja známa, ktorá je už niekoľko rokov naoko šťastne vydatá. Naoko preto, lebo nikto netuší, čo sa deje za dverami jej bytu. „Môj manžel ma kritizuje aj za to, že neviem poriadne zapnúť sporák. Podľa neho vlastne neviem nič",
hovorí otvorene. Na otázku, prečo ostáva v takomto vzťahu, odpovedá : „A kam mám ísť s dvoma malými deťmi. Máme sa všetci nasťahovať k mojim rodičom do ich malého bytu?"
Nepríjemná situácia. Aj by som jej rada pomohla, ale neviem ako. Ona si myslí, že musí zotrvať v toxickom manželstve do konca života, lebo dala v kostole sľub. Ale ako môžu byť deti, ktoré vyrastajú v takejto rodine, šťastné? Ak sú to chlapci, je možné, že preberú daný vzorec správania od otca a v budúcnosti sa budú rovnako správať k svojim manželkam.
Slováci vo veľkom podporujú agresorskú krajinu, ktorá napadla iný suverénny štát. Vraj si to Ukrajina zavinila sama.
Naša dezolé scéna už dávno označila za vinníkov celého konfliktu Zelenského, USA a Soroša. A samozrejme nasich politikov, ktorí na Ukrajinu dodávali zbrane. Putin je v tom samozrejme nevinne. A pritom ide o najväčšieho globálneho šikanéra, ktorý si myslí, že si môže podmaniť slabšie krajiny. Mimochodom v Rusku sa vraj ženy hanbia priznať, keď dostanú bitku od svojho manžela. Lebo spoločnosť to vníma tak, že nie je dobrá manželka, a preto na ňu milovaný manžel zdvihol ruku.
Ohováranie, a teda cielené poškodzovanie mena a dobrej povesti človeka, je jednou z najhorších foriem šikany.
Výborne to vystihuje nasledovný príbeh :
Filip Neri bol veselý svätec. Raz chcel istú ženu odnaučiť ohovárať. Požiadal ju, aby mu na trhu kúpila sliepku. A povedal jej, aby ju cestou späť hneď aj ošklbala. V ten deň fúkal silný vietor. Keď žena aj so sliepkou prišla k Filipovi Nerimu, svätec ju pochválil a dodal: „Nechajte sliepku tu a choďte mi pozbierať perie.“
„Ale to je nemožné!“ zvolala žena. „Vietor ho rozniesol na všetky strany sveta.“
Filip Neri na to povedal: „A takisto je nemožné napraviť aj vaše zlomyseľné reči a ohováranie.“
Tu vidíme, ako slová ohovárania a krivého svedectva môžu ublížiť.
Šikane musí čeliť aj prezidentka SR a jej rodina. Rovnako ako takzvaní „čurillovci" či bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Nenávistné útoky na vlastnej koži zažívajú špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, sudkyňa Pamela Záleská či novinár Marek Vagovič. Fico a jeho spojenci totiž dokázali presvedčiť tú menej príčetnú polovičku obyvateľstva, že sú to všetko zločinci a musia ísť sedieť. Znaky mobingu napĺňa aj to, keď sa podpredseda parlamentu postaví na tribúnu a hucká primitívne masy ľudí, aby nadávali prezidentke do kuriev. Najväčším šikanérom na politickej scéne je momentálne týpek menom Matuš Šutaj Eštok. Zlé jazyky hovoria, že ma aj nejaké prezývky, ale zverejňovať ich tu nebudem. Inač by som sa sama zaradila k tým šikanérom. Myslím si, že dotyčný pán má nejaké komplexy menejcennosti, ktoré si kompenzuje tým, že ponižujúcim spôsobom odvoláva svojich podriadených. Eštok policajtov šikanuje a ich odstavením zastrašuje tých, ktorí by chceli vyšetrovať korupciu Smeru a SNS.
Veľká časť Slovenska trpí štokholmským syndrómom a preto to tu tak vyzerá. Ľudia si nejakým spôsobom vylievajú svoju zlosť na iných. Lebo sami majú rôzne nespracované traumy z detstva a potrebujú v tomto svete nejako prežiť. Takže kým znova začneme niekoho verejne len tak z nudy odsudzovať, kritizovať či hejtovať. Majme na pamäti jednu vec. Deti sú len zrkadlom nás všetkých a okolitého sveta. A vo vlastnom okolí vidím, že tí, ktorí robili iným zle, nedopadli v živote dobre.
Zdroje : https://www.vincentini.sk/,
